Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

AKČNÉ ŽENY BLOG INŠPIRÁCIE MAGAZÍN

Michala Šuranová: Ak sa dieťa narodí s talentom, ale rodina ho nebude rozvíjať, talent sa v živote neuplatní.

REDAKCIA
Zdieľať

Klinická psychologička Michala Šuranová sa zaoberá psychickým zdravím detí, témou detského vývinu a emocionálnou inteligenciou detí. V rozhovore nám prezradila:

  • či je v súčasnosti viac psychických problémov u detí a prečo,
  • ako s deťmi odkomunikovať tému koronavírus,
  • čo je emocionálna inteligencia a prečo sa ňou zaoberať,
  • či je dobré, keď dieťa prejaví svoj hnev,
  • koľko vieme ovplyvniť výchovou.

Pracujete na psychiatrii s dospelými pacientmi. Prečo ste sa začali zaoberať psychickým zdravím detí?

Už na vysokej škole som sa zameriavala na oblasť vývinovej psychológie a zaujímala ma najmä otázka vzťahovej väzby. Mohlo by sa zdať, že práca na psychiatrii je tejto téme veľmi vzdialená, ale nie je to tak. Veľmi veľa psychických porúch má korene v ranom detstve a prvé roky sú pre náš život určujúce. Keď som otehotnela a následne ostala na materskej dovolenke, prirodzene som sa vrátila k témam detského vývinu a hlbšie som sa začala venovať emocionalite detí.

Myslíte si, že je v súčasnosti viacero psychických problémov u detí ako kedysi?

Myslím si, že doba, v ktorej žijeme, vytvára veľký nápor na psychiku človeka a trpia tým aj deti. Samozrejme, psychické problémy sa u detí vyskytovali aj v minulosti. Čo je však typické pre súčasnú dobu, je pretlak podnetov a málo času a priestoru na ich spracovanie. V minulosti fungovala komunita, viacgeneračné rodiny, dnes sú väčšinou rodičia na deti sami, naháňajú sa v práci a nemajú čas sa jeden druhému venovať.

Ďalším problémom je slabá psychická odolnosť detí. Rodičia sa snažia zabezpečiť deťom všetko a problémy často riešia za ne. Deti nie sú zvyknuté prijať zodpovednosť za seba a niesť následky svojho správania. A keď je dieťa zrazu vystavené nejakému zlyhaniu, nedokáže si s tým poradiť.

“Prvé roky sú pre náš život určujúce.”

Zaoberáte sa emocionálnou inteligenciou u detí. Ako by ste tento pojem charakterizovali?

Emocionálna inteligencia je široký pojem, ktorý zahŕňa rôzne aspekty emocionálneho a sociálneho života a prejavuje sa v piatich oblastiach: sebapoznanie, sebaregulácia, motivácia, empatia a medziľudské vzťahy. Nechám teraz poučky tak a opíšem človeka s vysokým EQ. Takýto človek dokáže vnímať a pomenovať to, čo cíti, a vie svoje emócie dobre ovládať, čiže prevažne ich dokáže vyjadriť spôsobom primeraným situácii, v ktorej sa nachádza. Do činnosti sa púšťa z hlbokej vnútornej motivácie a nie je závislý od motivácie vonkajšej. Dokáže sa vcítiť do pocitov a potrieb iných ľudí a dokáže dobre fungovať vo vzťahoch – komunikovať, vnímať v diskusii potreby seba aj iných, robiť kompromisy.

Od čoho závisí u človeka emocionálna inteligencia?

S určitými emocionálnymi predispozíciami sa rodíme a tie sa ďalej rozvíjajú v prostredí, v ktorom vyrastáme. Pokiaľ žije dieťa v rodine, kde sa konflikty riešia krikom, tiež bude mať tendenciu ventilovať svoj hnev výrazným spôsobom. Naopak, ak rodičia svoje pocity neprejavujú a nedávajú priestor ani tým detským, dieťa sa naučí emócie potláčať. Úlohu tu samozrejme zohráva aj temperament človeka. Ak sa v rodine riešia problémy rozhovorom a o pocitoch sa otvorene rozpráva, dieťa to považuje za normálne. Rovnako dieťa vníma, ako jeho rodičia fungujú vo vzťahoch, či sú voči iným empatickí a učí sa nápodobou. Na základe toho sa rozvíja emocionálna inteligencia.

“Človek s vysokým EQ dokáže vnímať a pomenovať to, čo cíti, a vie svoje emócie dobre ovládať.”

Prečo je dôležité túto schopnosť rozvíjať už v mladom veku?

Základy emocionálnej inteligencie kladú už u malého bábätka rodičia tým, ako ho prijímajú a reagujú na jeho potreby. Emocionálne zážitky z raných vzťahov ostávajú zapísané v človeku po celý život a nedajú sa ničím nahradiť. EQ môžeme zlepšovať aj v dospelosti, človek však musí vynaložiť omnoho väčšie úsilie zmeniť to, čo sa prirodzene naučil v detstve.

Je dobré, keď dieťa prejavuje svoje emócie, ako napríklad hnev, či ho treba usmerniť?

Je dôležité, aby dieťa prejavovalo svoje emócie, ale zároveň ho niekedy treba aj usmerniť (úsmev). Usmernenie však neznamená, že mu prejav hnevu zakážeme. Dieťa má právo hnevať sa, napríklad keď nedostane to, po čom túži, alebo keď sa mu niečo nepodarí. Zároveň však nemá právo niekoho udrieť preto, že sa zlostí. Mali by sme sa usilovať o to, aby sme dieťa naučili vyjadriť svoje emócie spôsobom, ktorý je bezpečný preň aj pre okolie.

Koľko vieme u dieťaťa ovplyvniť výchovou a koľko je vrodeného?

Genetika verzus prostredie je od nepamäti témou na diskusiu. Teoreticky je ich vzájomný podiel 50 na 50 – niektoré oblasti viac ovplyvňujú gény, iné zase prostredie a výchova. Obidva faktory však majú vo vývine osobnosti nezameniteľné miesto. Dieťa sa rodí s genetickými predpokladmi, ktoré sa bez výchovy nedokážu rozvinúť. Jednoducho povedané, ak sa dieťa narodí s hudobným talentom, ale rodina ho nebude podporovať a rozvíjať, talent sa v živote neuplatní.

Zaoberáte sa aj vzťahovou väzbou. Ako sa najlepšie toto puto medzi mamou a dieťaťom upevňuje?

Vzťahová väzba sa buduje prirodzene, bez väčšieho úsilia matky, v kontakte matky s dieťaťom. Vzniká už počas tehotenstva, ovplyvňuje ju pôrod a následne prvé tri roky života dieťaťa. Ľahšiemu utváraniu vzťahu s bábätkom napomáha bonding po pôrode, dojčenie a nosenie bábätka, spoločné spanie. Cieľom je vnímať a napĺňať potreby dieťaťa, vďaka čomu cíti vo svojej mame istotu a bezpečie.

“Dnes sú väčšinou rodičia na deti sami, naháňajú sa v práci a nemajú čas sa jeden druhému venovať.”

V súčasnosti v spoločnosti rezonuje téma koronavírus. Ako s deťmi túto tému odkomunikovať?

To závisí od veku dieťaťa, s ktorým sa o tejto téme rozprávame. Vo všeobecnosti však platí, že sa deťom snažíme vysvetliť, čo je koronavírus jednoducho a fakticky, aby sme v ňom nevzbudzovali zbytočnú úzkosť. Tiež je vhodné vysvetliť im, prečo dodržiavame opatrenia a aký majú význam. Ak sa dieťa bojí, treba mu dať priestor na to, aby vyjadrilo svoje emócie, a tiež mu prejaviť pochopenie. Rovnako mu môžeme povedať o tom, ako sa cítime my, napríklad o tom, že nám chýbajú naši blízki, s ktorými sa momentálne nemôžeme stretávať. Dôležité je venovať sa ďalej bežným činnostiam a vytvoriť si režim aj bez škôlky či školy, aby sa koronavírus nestal hlavnou témou dňa.

V spolupráci s Akčnými ženami pripravujete webinár. Na čo sa môžu účastníčky tešiť?

Na webinári sa budeme zaoberať najmä emóciami detí od narodenia do šiestich rokov. Povieme si, kedy dieťa začína prežívať jednotlivé emócie, či je v živote dôležitejšie IQ alebo EQ, ako rozvíjať emocionálnu inteligenciu už od narodenia, ale aj ako zvládnuť obdobie vzdoru, či nástup do materskej školy. Teším sa, samozrejme, aj na otázky od účastníčok, som zvedavá, čo ich bude zaujímať.

Skúste nám dať tri výchovné rady pre mamy.

1) Vychovávajte (s) láskou – základom je vybudovať si pevný vzťah so svojím dieťaťom a citlivo reagovať na jeho potreby.

2) Učte deti pravidlám – dieťa potrebuje hranice. Musí vedieť, čo smie a čo nie, rodič mu ide vzorom a vzájomne sa rešpektujú.

3) Nezabúdajte ani na seba – mama tiež potrebuje čas pre seba. Doprajte si ho, aby ste sa následne vedeli dieťaťu venovať s väčšou chuťou a energiou.

Tagy
REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

Aj toto by sa vám mohlo páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X