Petra to tušila, cítila to už dávno. Možno preto, že celé roky v manželstve mlčala, aby bola doma pokojná atmosféra. Škoda, že si neuvedomila, že tú nervozitu, bezmocnosť a zúfalstvo deti aj tak cítia… Ale to je iný príbeh…
Má 50 a už nemlčí. Nedokáže viac dusiť v sebe, čo ju ťaží. Nevie sa usmievať nasilu, keď by práve najradšej tresla dverami a zavrela ich nadobro. 30 rokov manželstva ju zničilo. Myslela si, že láskavosťou ďalej zájde.
Ach, akú horkú pachuť má zistenie, že to tak vôbec nie je.
Zlomilo sa to v nej okolo štyridsiatky
Vraj je to bežné. Kríza stredného veku, nástup perimenopauzy, syndróm vyhoreného hniezda… Nazvime to akokoľvek, alebo ideálne, že už jednoducho ďalej nemohla ísť tak ako doteraz.
Vlado
Vlado vyrastal v rodine, kde emócie nemali miesto. Jeho mama rozhodovala, jeho otec ustupoval. Konflikty sa neriešili, len sa prežívali. Čo z toho vlastne mohlo vzísť? Čo Petra očakávala, že sa zmení? Prečo naivne verila, že láskavosť a trpezlivosť dokážu zaceliť aj rany z detstva? Že keď bude dosť milovať, raz sa jej otvorí…
Teraz má v očiach slzy, pretože vie, že sa jej to nepodarilo. Čo na tom, že spolu prežili tak veľa? Čo na tom, že mu obetovala najkrajšie roky svojho života? Keď potrebovala vypočuť, dostala radu. A keď plakala, povedal jej, že preháňa. A keď bola vyčerpaná? Spýtal sa jej, z čoho môže byť taká unavená.
Čím viac potrebovala oporu, tým viac mala pocit, že v tomto vzťahu kráča sama.
Petra
Petra snívala, že keď deti vyrastú, budú si s Vladom užívať výlety, dlhé prechádzky a spoznávať svet. Jediné, po čom teraz túži, je nebyť v jeho blízkosti. Z toho chladu ju doslova mrazí. Už ho viac nedokáže objať, pobozkať, pozerať sa na neho tými zamilovanými očami ako kedysi. Viac už nechce ani spomínať na to, že boli aj krásne chvíle a vzťah plný lásky. A rozmýšľa, či si to vlastne iba nenamýšľala.
Sedí v kúpeľni a usedavo narieka. Život jej pretiekol pomedzi prsty. Je vyčerpaná, tak neskutočne vyčerpaná. Nevyspala sa, odkedy bola tehotná s dcérkou, nedospala prebdené hodiny ani po narodení synčeka. Život matky, ktorá pracuje a stará sa o deti a domácnosť a o to, aby doma nikomu nič nechýbalo a deti vyrastali v pokojnom domove, ju napĺňal. Ale odstupom času cíti, že ju zároveň vyšťavil. Aj napriek všetkému však nezabúdala na manželstvo. Kradla si minúty pre vzťah, no zabudla si nájsť minúty pre seba.
Žila pre všetkých, no Petra zabudla na Petru
Objavila ju až nedávno a podobizeň v zrkadle ju šokovala. Červené oči, kruhy pod nimi, kilá navyše, zdravotné problémy… Pamätáte si päťročnice? Tak presne dve, namiesto toho, aby priniesli požadované pozitívne výsledky, z Petry urobili len chodiacu schránku. Vo vnútri nie je nič, iba žena plná otázok a výčitiek, ako toto mohla dopustiť.
Zvládala to predtým inak? Čo sa zmenilo, že emócie ani reálne pocity viac nedokáže oklamať? Môže za to perimenopauza? Obdobie, ktoré ženy dokáže poriadne prekvapiť, a to doslova zo dňa na deň? Obdobie, keď hormóny nekolíšu, ale skáču hore-dole bez väčšieho varovania?
Telo si zrazu nemôže byť ničím isté. Mení sa, ale pridávajú sa aj iné symptómy. No ešte náročnejšia je psychická stránka. Nálady vedia Petre vyskočiť odnikiaľ. Odrazu je podráždená, smutná, prichádzajú aj úzkosti. Občas nemajú jasnú príčinu, len jednoducho pribehnú. To, čo inokedy zvládla ľavou zadnou, ju odrazu úplne vykoľají. Nerozumie sama seba, ako má teda rozumieť tomu, čo sa deje s jej vzťahom? Je len precitlivená?
Kto za to môže?
Pristihla sa nie raz pri myšlienka, že asi len preháňa a že sa nič nedeje. Že si všetko pripúšťa a že Vlado nemôže reagovať na jej výlevy a správanie inak. Opäť sa ho snaží ospravedlniť a pripísať si vinu za ich škrípajúci vzťah sebe.
Koľko žien si toto o sebe povie? Že preháňajú a sú precitlivené. Že za všetko môžu hormóny, a keby sa viac ovládali, viac mlčali alebo sa viac snažili, doma by bolo zasa dobre.
Lenže čo ak hormóny nie sú príčinou všetkého? Čo ak len prestanú tlmiť to, čo žena celé roky potláčala?
Perimenopauza nemení charakter
Väčšinou len zosilní to, čo už vo vzťahu dávno existovalo. Pocity, ktoré žena roky odkladala bokom v mene pokoja, detí či rodiny, sa zrazu nedajú umlčať.
Možno teda nastal čas, kedy by sa o obdobie okolo päťdesiatky mali začať viac zaujímať aj muži. Pokúsiť sa pochopiť, čo sa s partnerkou deje. A aby sa namiesto otázky: „Čo ti zase je?” občas spýtali: „Ako sa cítiš?” A aby boli pripravení odpoveď naozaj počúvať.
Rovnako dôležité je však aj to, aby sa naučili hovoriť o sebe. O svojich obavách, frustráciách, strachu zo starnutia či pocite, že sa im život mení pod rukami. Pretože ani muž neprechádza stredným vekom bez zmien.
Vzťah predsa nemôže stáť len na tom, že jeden cíti a druhý mlčí. Nemôže byť úprimný, ak v ňom nie je úprimnosť z oboch strán. Vyzerá to tak, že práve v období, keď sa obaja partneri menia, potrebujú úprimnosť viac než kedykoľvek predtým.
Perimenopauza ženy nemení, ale berie im schopnosť ďalej znášať to, čo celé roky vydržali zo zvyku, zo strachu alebo z lásky.