Bezpečnosť, dochvíľnosť, veľká kapacita, ekologický rozmer, to sú len niektoré výhody železničnej prepravy. Jej pozícia v oblasti osobnej dopravy sa ešte posilnila po príchode rýchlovlakov. Tie najrýchlejšie z nich premávajú vo vybraných ázijských a európskych štátoch už niekoľko rokov a ich rýchlosť sa neustále zvyšuje.

Shinkansen (Japonsko)

Jeden z najrýchlejších japonských vlakov je už niekoľkou generáciou tzv. superexpresov. Tie prvé sa v krajine vychádzajúceho slnka považovanej za kolísku vysokorýchlostných železníc dostali na trať v prvých 2 dekádach 2. polovice 20. storočia. Medzi najvyťaženejšie japonské rýchlovlaky v súčasnosti patria modely Shinkansen E5. Súpravy dosahujúce bežnú rýchlosť takmer 320 km/h zdolajú trasu dlhú vyše 700 km za menej ako 3 hodiny.Foto: Pixabay

Fuxing (Čína)

Čína nepredbehla Japonsko len v hustote vysokorýchlostnej železničnej siete a celkovej dĺžke tratí. Na poprednú pozíciu sa postupne prepracovala aj v rebríčku najrýchlejších rýchlovlakov. Príkladom je Fuxing CR400, ktorý je jedným z niekoľkých modelov vyrábaných v domácich čínskych dielňach. Súprava s kapacitou 1200 miest premáva z Pekingu do Hongkongu a späť rýchlosťou 350 km/h.

Shanghai Transrapid (Čína)

Model Fuxing nie je najrýchlejším čínskym vlakom. Prvenstvo si momentálne drží Shanghai Transrapid, známy najmä ako Shanghai maglev train. Jedná sa o „magnetický“ vlak, ktorý sa na železnici priam vznáša. Súprava vôbec nevyužíva kolesá. Pohybuje sa pomocou trenia o magnetické koľajnice, vďaka čomu dosahuje rýchlosť 430 km/h, čo stačí na prekonanie trasy zo stanice Longyang na šanghajské medzinárodné letisko Pudong za necelých 8 minút.

TGV Duplex (Francúzsko)

Európske rýchlovlaky jazdia o niečo pomalšie ako tie čínske alebo japonské. Aj keď jednému z francúzskych expresov TGV sa na testovacej jazde podarilo prekročiť rýchlosť 500 km/h, v bežnej prevádzke sa medzi francúzskymi mestami presúvajú rýchlosťou okolo 300-320 km/h. Príkladom je SNCF TGV Duplex, ktorý od roku 2011 prepravuje cestujúcich medzi všetkými väčšími francúzskymi mestami rýchlosťou 319 km/h.Foto: Pixabay

Frecciarossa (Taliansko)

Taliansko nepatrí k priekopníkom vo výrobe rýchlovlakov, no niekoľko súprav dosahujúcich rýchlosť 200-300 km/h sa premáva po veľkej časti územia Apeninského polostrova. Medzi tie najrýchlejšie patrí Frecciarossa. Model ETR1000 premáva cez Turín, Miláno, Benátky a iné talianske veľkomestá rýchlosťou 300 km/h. V prípade rekonštrukcie talianskych železníc by sa rýchlosť vlakov známych ako „červené šípy“ mohla zvýšiť až na 360 km/h.

AGV Italo (Taliansko)

Z talianskych rýchlovlakov vzbudzujú pozornosť aj modely AGV Italo. V čase uvedenia do obehu boli najrýchlejšími vlakmi v Európe. AGV 575 zdolá viac ako 200-kilometrovú trasu z Ríma do Neapolu za necelú hodinu. Na väčšine trasy vyvíja rýchlosť až 359 km/h. Okrem rýchlosti vzbudzuje pozornosť aj svojím konštrukčným prevedením. 98 % štruktúry vlaku sa po vyradení z prevádzky dá recyklovať.Foto: Wikimedia

Talgo (Španielsko)

Rýchlovlaky nechýbajú ani v Španielsku. Uvedenie modelu Talgo 350 zaradilo južanský štát do zoznamu krajín s najrýchlejšími vlakmi na svete. Už názov napovedá, že rýchlosť súpravy dosahuje až 350 km/h. Vlak prekonáva trasu medzi Madridom a Barcelonou expresne rýchlo vďaka tvaru nosa predného vagóna, kvôli ktorého podobnosti s kačacím zobákom je nazývaný „pato“, čo v preklade znamená kačica.

Rýchlosťou viac ako 300 km/h už dávno nejazdia iba čínske, japonské a juhoeurópske vlaky. Vysokorýchlostné železnice sa postupne vybudovali v mnohých štátoch sveta. V súčasnosti prekonávajú obrovské vzdialenosti za niekoľko desiatok minút v tých najbohatších aj v menej vyspelých krajinách od Nemecka cez Maroko a Uzbekistan po Taiwan.

Foto na titulke: Pixabay