Obdobie od kolísky prvých ázijských civilizácií až po rozkvet starovekého Ríma zrodilo viacero významných postáv, ktoré ovplyvnili chod dejín. Niektorí sa do histórie zapísali ako veľkí panovníci, iní boli pokrokovými mysliteľmi, ďalší obohatili svet umenia. Ich príbehy, vízie a myšlienky sú dodnes zdrojom múdrosti, inšpirácie a ponaučenia.

Konfucius (Čína)

Učenie Majstra Kchunga, ako bol nazývaný Konfucius, sa dodnes teší obrovskej popularite vo veľkej časti východnej Ázie. Štátnik a mysliteľ žijúci v 6.-5. st. pred n. l. je považovaný za prvého čínskeho filozofa. Jeho učenie kladie dôraz na dodržiavanie etických hodnôt, ktorých výsledkom má byť život v cnosti a poctivosti. Konfucionizmus sa v Číne rýchlo udomácnil aj kvôli dôrazu na vzdelávanie a úctu k tradíciám.Foto: Pixabay

Chammurapi (Babylon)

Najvýznamnejší panovník Starobabylonskej ríše sa preslávil Chammurapiho zákonníkom, ktorý je považovaný za jeden z najstarších v dejinách. Kódex zostavený z vyše 200 zákonov bol prvým zákonníkom, ktorý prihliadal na prezumpciu neviny. Dôležitú úlohu zohral aj pri riadení verejnej správy a reforme súdnictva, ktorou sa Chammurapi zapísal do histórie ako jeden z najschopnejších absolutistických vládcov. 

Ptahhotep (Egypt)

Staroegyptskej literatúre dominovali žánre, ktoré mali za cieľ odovzdať poznanie a podporiť osobný rozvoj. K týmto žánrom patril aj sebájat, u nás známy skôr ako Knihy múdrych rád do života. Medzi najznámejších autorov textov spadajúcich do tohto žánru sa radí Ptahhotep. Čelný predstaviteľ štátnej správy v 25.-24. st. pred n. l. po sebe zanechal mnohé náučné texty o poctivej práci a dlhovekom živote, ktoré slúžili ako učebnice v pisárskych školách niekoľko storočí.

Imhotep (Egypt)

Popredným mužom egyptskej štátnej správy bol aj Imhotep. Všestranný mudrc je známy ako prvý lekár a architekt v histórii. Meno muža, ktorý mal položiť základy starovekej medicíny, sa spája aj s autorstvom lekárskych spisov, ktoré sa zameriavajú na anatomické pozorovania a rôzne spôsoby liečby. Popri liečbe Egypťanov sa stihol venovať aj architektúre. Ako hlavný architekt za vlády faraóna Džosera sa postaral o návrh Džoserovej pyramídy považovanej za najstaršiu z egyptských pyramíd.Foto: Pixabay

Sokrates (Grécko)

Grécki učenci vniesli do starovekej filozofie nový rozmer. Sokrates ju dokázal povýšiť až na vedu a svojimi myšlienkami výrazne ovplyvniť ďalšie významné osobnosti západnej filozofie až po súčasnosť. Cieľom jeho učenia bolo zamerať pozornosť na človeka a spoločenský vývoj namiesto hľadania pravdy o stvorení sveta a jeho mieste vo vesmíre. Sokratove idey prežívali aj vďaka jeho žiakom. Najznámejším z nich bol filozof, učiteľ a matematik Platón, ktorý stál pri zrode aténskej Akadémie, predchodkyni stredovekých európskych univerzít.Platón, Foto: Pixabay

Marcus Aurelius (Rím)

Vplyv filozofov na politický život bolo badať už v starovekom Grécku. V Ríme sa postavenie filozofov ako verejných činiteľov ešte viac posilnilo. Filozofiou sa zaoberali aj niektorí cisári.  16. rímsky cisár Marcus Aurelius patril medzi priekopníkov „neskorého“ stoicizmu, ktorého zásady uplatňoval aj pri spravovaní ríše. Historici ho dodnes hodnotia ako pokojného vládcu a veľkú morálnu autoritu.Foto: Pixabay

Cicero (Rím)

Všetci rímski filozofi vrátane Marca Aurelia stáli v tieni Cicera. Jeden z najlepších antických rečníkov bol kľúčovou osobnosťou, ktorá priniesla poznatky z gréckej filozofie do rímskeho učenia a umožnila mu rýchly rozvoj. Marcus Tullius Cicero bol zároveň skvelým právnikom a jeho forma latinčiny využívaná pri písaní filozofických aj prozaických textov je považovaná za základ klasickej latinčiny.

Ovídius (Rím)

Najvýznamnejšie antické osobnosti neovplyvnili iba stredovekú a novovekú filozofiu. Vplyv presahujúci antické obdobie mala aj rímska literatúra. Jednu z najväčších inšpirácií ponúkala Ovídiova tvorba. Významný antický básnik sa preslávil svojimi smutne ladenými elegickými dielami, ktoré sa snažili napodobňovať stredovekí básnici. Verše z diel Listy heroín, Umenie milovať či Premeny sú dodnes prednášané (nielen) na stredných a vysokých školách.

Medzi najvýznamnejšie osobnosti staroveku patria aj ďalší umelci, učenci a panovníci. Svet, nielen ten staroveký, ovplyvnili aj grécki dramatici Sofokles či Euripides. Neodmysliteľné miesto vo svete literatúry majú autori Ezop a Homér či rímsky básnik Vergílius. V oblasti vedy splnil svoju úlohu pri formovaní medicíny Hippokrates. Nové matematické poznatky priniesol Pytagoras, ktorý sa venoval aj astronómii. V zozname najvýznamnejších osobností staroveku nechýbajú duchovní lídri ako Ježiš Kristus a Siddhártha Gautama Buddha či veľkí panovníci ako Alexander Macedónsky a Gaius Iulius Caesar.

Prečítajte si aj: Postavenie žien v starovekých krajinách

Foto na titulke: Pixabay