Kňažky, bojovníčky, služobnice, strážkyne krbu, matky či milenky. To sú len niektoré z množstva rolí, ktoré ženy plnili pri zrode a následnom formovaní veľkých starovekých civilizácií. Ich postavenie v jednotlivých krajinách sa viackrát menilo. Kým niekde mali na dosah ruky rovnoprávnosť, inde stáli v tieni mužov a znášali nerovné zaobchádzanie.
Sumer
Sumerská spoločnosť bola označovaná ako patriarchálna. Postavenie žien v nej sa v priebehu rokov menilo. Kým v niektorých epochách boli majetkom mužov a rodiny ich mohli predávať do otroctva alebo na prostitúciu, v iných sa zapájali aj do spoločenského života. Príkladom je mestský štát Ur, v ktorom sa mohli aktívne venovať umeniu a remeslám. Poetka a princezná Enheduanna, ktorú historici považujú za prvú literárnu autorku v dejinách, sa dokonca stala vrchnou kňažkou.
Čína
Staroveká čínska spoločnosť bola založená na bezhraničnej poslušnosti mladších voči starším a žien voči mužom. Z toho vyplývalo postavenie žien, ktoré žili v úzadí a ich hlavnou úlohou bola výchova detí. Dievčatám bolo odopierané kvalitné vzdelanie a kým sa nevydali, sotva sa odvážili ukázať v spoločnosti mužov. V rámci kultúry poslušnosti museli mladé ženy oddane rešpektovať svokry. Ich postavenie sa nezlepšilo ani v období vládnutia niekoľkých čínskych cisárovien.
Prečítajte si: V ktorej krajine ešte stále existuje matriarchát?
Foto: Pixabay
India
Ženy prvých indických civilizácií mali omnoho väčšie možnosti ako ich nasledovníčky. Prvé védske obdobie sa vyznačovalo toleranciou slobodného výberu manžela či vyšším dôrazom na zaistenie vzdelania. Od 6.-5. storočia pred n. l. sa ich situácia začala zhoršovať, obzvlášť v prípade žien z nižších vrstiev. Na sklonku staroveku sa ženy vnímali skôr len ako majetok mužov a matky v domácnosti bez možnosti väčšieho zapájania do spoločenského diania.
Egypt
Aj keď egyptské ženy boli považované najmä za matky a strážkyne domácnosti, spomedzi stredomorských starovekých civilizácií mali najlepšie postavenie. Okrem vzdelania a voľného pohybu sa im prisudzovali aj majetkové práva a nárok na výživné pre deti v prípade rozchodu s manželom. Rozsah ich práv ale závisel od spoločenského postavenia otca alebo manžela.
Foto: Pixabay
Sparta
Lepšie postavenie garantovali ženám aj zákony v Sparte. Napriek tvrdej vojenskej diktatúre mali možnosť spravovať rodinný majetok a starať sa o jeho udržanie. Toto privilégium však nevyplývalo zo snahy o rovnoprávnosť. Išlo o praktické riešenie, ako udržať chod rodiny a jej hospodárstva, nakoľko muži sa venovali výcviku a bojom. Praktické dôvody viedli aj k väčšej otvorenosti v oblasti módy. Sparťanky museli športovať a podávať vrcholové výkony, s čím prišlo na scénu voľnejšie oblečenie v podobe krátkych sukní a predchodcov korzetov.
Atény
Ženy v iných starogréckych mestských štátoch boli v porovnaní so Sparťankami omnoho viac obmedzované. Výnimkou neboli ani Atény, kde sa im dopriala sloboda pohybu, no ich účasť na veciach verejných bola nemysliteľná. Takisto nemohli spravovať rodinný majetok a úplne vylúčené bolo chodiť v oblečení, ktoré by odhaľovalo lýtka, stehná či časť dekoltu. Dlhú dobu platilo aj pravidlo o jedení v oddelenej izbe.
Foto: Pixabay
Kelti
Keltské kmene si dlhé storočia udržiavali tradíciu rovnoprávneho postavenia žien. To začalo upadať až po príchode Rimanov a šírení ich vplyvu na území Gálie či Británie. Dovtedy boli keltské ženy rešpektované ako rovnocenné partnerky svojich manželov s prirodzeným právom na spoluvlastníctvo majetku. Často sa dostávali aj do bojových zložiek a za zásluhy vo vojne im boli udeľované úradnícke funkcie.
Postavenie starovekých žien neovplyvňovala iba príslušnosť k národu. Vplyv na rozsah ich práv malo aj náboženstvo. Kým v stredomorskej a orientálnej spoločnosti vládol patriarchát, keltské a nordické kmene kládli vzhľadom na pretrvávajúci vplyv pohanského kultu „bohyne matky“ dôraz na rešpektovanie žien ako rovnocenných bytostí. Za rovnocenné ich považovali aj skupiny prvých kresťanov, v ktorých zohrali mnohé ženy dôležitú úlohu aj pri šírení novej viery.
Foto na titulke: Pixabay