Neviditeľné následky vojny na Ukrajine: Rapídne rastie potreba psychologickej pomoci

Od polovice apríla do mája 2022 poskytli tímy Lekárov bez hraníc na Ukrajine (Berehovo, Charkov, Černihov, Vinnica, Ivano-Frankivsk, Užhorod, Kropyvnyckyj, Dnipro a Záporožie) viac ako tisíc individuálnych a skupinových psychologických konzultácií. Približne tretinu pacientov tvorili deti. To všetko sú následky vojny, ktoré nevidíme na prvý pohľad.

  • Ľudia postihnutí vojnou trpia celým spektrom problémov – od úzkosti, cez depresie a záchvaty paniky, až po ťažkosti so spánkom či stratu chuti do jedla.
  • Lekári bez hraníc poskytujú školenia v oblasti duševného zdravia v zdravotníckych zariadeniach a útulkoch pre vysídlené osoby v celej krajine. Rozdiel medzi potrebami pacientov a dostupnými službami je však stále veľký.

Hrozné dôsledky vojny

Cítim strach. Mám studené prsty a ruky,” hovorí Vira, staršia žena, ktorá utiekla z Doneckej oblasti. Dočasne žije v Ivano-Frankivsku na juhozápade krajiny. „Bojím sa o svojich príbuzných, ktorí zostali doma. Môj syn stále žije uprostred bojov. V skutočnosti už necítim smútok, je to skôr pocit hlboko vo vnútri, ktorý ma okamžite privedie k slzám. Nedokážem opísať, aký je to pocit.”

Obyvatelia Ukrajiny, ktorí unikli ostreľovaniu, žijú s vojnovými zraneniami alebo sa obávajú o svojich blízkych v konfliktných zónach. Podľa psychológov Lekárov bez hraníc zvyčajne nemyslia na svoje duševné zdravie. Dôsledky vojny sa preto môžu zdať neviditeľné, ale to neznamená, že nie sú prítomné. Ľudia čelia strachu, neustálemu stresu, obavám alebo pocitom bezmocnosti.

Mnohí zraniteľní ľudia, napríklad starší ľudia, žijú v izolácii. Boli odrezaní od svojich susedov a príbuzných, ktorí im boli oporou. „Jedným z častých problémov je stres spôsobený traumou. Napríklad spomienky na to, že sa ľudia museli počas ostreľovania skrývať v pivniciach, môžu vyvolať slová, zvuky, pachy alebo rôzne scény pripomínajúce pôvodnú traumu,” hovorí Oksana Vychivska, vedúca programu psychologickej starostlivosti v organizácii Lekári bez hraníc v Kyjeve.

Dôsledky vojny sa preto môžu zdať neviditeľné, ale to neznamená, že nie sú prítomné.

Strach zo smrti

Kateryna a jej matka museli utiecť z mesta Irpin, keď sa ich susedná dedina ocitla pod paľbou. Boli evakuovaní a teraz nocujú v ubytovni v Mukačeve na západnej Ukrajine. Práve tu Kateryna spolupracuje s psychológom Lekárov bez hraníc, aby riešila záchvaty paniky, ktoré ju trápia od odchodu z domova. „Jednou z vecí, s ktorými bojujem, je strach zo smrti. Bojím sa, že niečo nezvládnem alebo to urobím zle a neprežijem. Stále na to myslím. Nemôžem robiť nič iné,” hovorí.

Tieto reakcie počas vojny nie sú ojedinelé,” hovorí Lina Villa, ktorá dohliada na aktivity Lekárov bez hraníc v oblasti duševného zdravia v Dnepru a Záporoží. „Snažíme sa pomôcť našim pacientom, aby získali aspoň čiastočnú kontrolu nad veľmi neistou situáciou – vyjadrením a pochopením toho, čo prežívajú. Ubezpečujeme ich, že stres, strach, úzkosť, nespavosť – to všetko sú normálne reakcie na túto nenormálnu situáciu,” vysvetľuje Villa. „Je absolútne nevyhnutné, aby ľudia, ktorí zažili traumu, mohli vyjadriť svoje pocity. Ak túto možnosť nemajú, emócie sa nahromadia ako snehová guľa a môžu spôsobiť vážnejšie problémy.”

Prečítajte si aj: Každý deň prichádzajú na Slovensko tisíce vyčerpaných Ukrajincov

Deti a ich emócie

V Berehove pracujú psychológovia Lekárov bez hraníc s deťmi evakuovanými z vojnových oblastí. Od 4. apríla do 20. mája 2022 sa 375 z nich zúčastnilo na individuálnych a skupinových stretnutiach. Deti často nasávajú stres dospelých. Prejavujú sa u nich príznaky traumy, ktorú zažili pred evakuáciou alebo počas nej. Trpia úzkosťou, záchvatmi paniky, pocitmi smútku a nízkym sebavedomím.

Mnohí majú problémy so spánkom. Niektorí začali koktať alebo sa pomočovať,” hovorí Valerij Kučerjavij, psychológ z organizácie Lekári bez hraníc v Berehove. Hovorí, že deťom pomáhajú rôzne praktické metódy – jednou z nich je výroba vtáčikov z papiera. Deti ich vystrihujú a skladajú krídla, pričom do procesu vkladajú pozitívne emócie a myšlienky. „Odporúčam im, aby potom zaspali so svojimi výrobkami. Môže im pomôcť upokojiť sa,” dodáva Valery.

Česká psychologička Kateřina Šrahůlková, ktorá pracovala s deťmi utečencov v Grécku a Jordánsku, potvrdzuje, že tieto kreatívne metódy zvyčajne fungujú dobre. „Pri spracovaní nočných môr sme pracovali s obrázkami, keď sme deťom do zlých snov kreslili ochrancov alebo pomocníkov, ktorí im pomáhali zlý sen zvládnuť, zmierniť alebo zvrátiť jeho negatívny priebeh,” hovorí.

Potreba psychologickej starostlivosti je veľká

Lekári bez hraníc síce poskytujú psychologickú starostlivosť a školenia v zdravotníckych zariadeniach v krajine, ale to samo o sebe nestačí. „Potrebujeme, aby sa služby v oblasti duševného zdravia rýchlo rozšírili,” hovorí Oksana Vychivska. „Systém verejného zdravotníctva aj iné organizácie musia zabezpečiť, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí ju najviac potrebujú – najmä vo vidieckych oblastiach, kde sú ľudia často odrezaní a nemajú k tejto starostlivosti prístup.

Zdroj: Lékáři bez hraníc

Kyjev / Praha, 13. júna 2022

Titulná foto: Katarína bola evakuovaná, keď ruské vojská začali ostreľovať jej dedinu. Bojuje so strachom zo smrti a cíti sa vinná, že prežila©Nadiia Voloboieva_Lékaři bez hranic