Salaš Zbojská sa nachádza medzi mestami Breznom a Tisovec. Postavený je na horských lúkach národného parku Muránska planina. Lúky slúžia ako pastva pre dobytok a ovce. Na parkovanie áut sú preto vyhradené parkoviská. Na salaš sa dá dostať aj autobusovou alebo železničnou dopravou. Hneď popri ceste vás víta jazierko s vodníkom Čľupkom. :)
Na salaši si okrem krásneho výhľadu pochutnáte na špecialitách z baraniny ako je napr. baraní guláš, baraní perkelt alebo zbojnícke tajomstvo. Samozrejmosťou sú delikátne bryndzové halušky alebo pirohy. Vrchárska polievka s fazuľou, kapustou a údeným mäsom ulahodí najmä chlapskému pokoleniu.. Ak však máte dieťa, prieberčivého stravníka, suchú ryžu v ponuke nenájdete.
Oproti salašu sa nachádza krásna drevená rozhľadňa Zbojská, kde strmé schody dovedú až priamo hore. Netreba sa zľaknúť, ak na jednotlivých poschodiach natrafíte na niekoľko zvierat. Už nič neurobia, sú vypchaté. Nachádza sa v nej aj zvonec, ktorý deti veľmi radi a opakovane vyskúšali. Potiahnutím za reťaz sa jeho zvuk malebne šíril údolím.
Rozhľadňa Zbojská je súčasťou Náučného chodníka Jakuba Surovca, ktorý bol vybudovaný v roku 2016. Chodník je pomenovaný podľa zbojníka Jakuba Surovca, ktorý podľa povestí utekal pred žandármi Čertovou dolinou. Dolina tvorí súčasť náučného chodníka. Povesť o zbojníkovi si môžete prečítať na náučnej tabuli.
Pravidlá chodníka Jakuba Surovca:
Rozhodli sme sa tento náučný chodník preskúmať. Dopredu sme si naštudovali, že cesta je jednosmerná a vedie cez vodu, roklinu či priepasť. Deti sa už nevedeli dočkať, čo to bude. Chodník začal od rozhľadne Zbojská smerom doľava a bol po celý čas značený. Cesta viedla lesom po zelenej značke, nebola však monotónna. Blato, korene stromov, miestami spadnutý strom. V lese sa nachádzala aj malá jaskyňa. Dnu sa zmestil len náš syn, ktorý prešiel toľko, koľko ho pustila jeho odvaha. Čelovka a baterka na našich výletoch nechýba a zišla sa veru aj tentokrát.
Od jaskyne cesta pokračovala po rôznych mostíkoch až k zaujímavému tunelovému podchodu popod cestu. Tu sa nachádza odbočka k Čertovej jaskyni.
Na výpravu sa vybral starší syn s manželom, ja s mladším synom sme oddychovali pod viaduktom:).
Pokračovanie nás čakalo v Čertovej doline, ktorou sa tiahol zurčiaci a príjemný potôčik Furmanec. Prejsť dolinou znamenalo v podstate prejsť korytom potoka. Pri príprave výletu sme čítali, že je potrebné mať pevnú turistickú obuv. My dospelí sme si obuli turistické sandále. Všetko malo svoje výhody a nevýhody. Pre deti bola jednoznačne vhodná pevná obuv, aby sa nešmykli terénom. V úseku, keď už bolo treba ísť naozaj po potoku, sme my dospelí mohli ísť priamo cez potok.
Prečítajte si aj: Gaderská dolina – treba zažiť a vidieť!
V realite sa nemuselo ísť priamo po potoku, cesta viedla po kameňoch. Starší šesťročný syn skákal z kameňa na kameň, liezol po mokrých rebríkoch, preskakoval niekoľkokrát potok a na konci prechádzky mal najčistejšie topánky z celej našej rodiny. Ja som miestami prenášala na rukách štvorročného syna, ale zvládol by to aj sám. Takto som však mala istotu, že jeho topánky ostanú suché. Pre istotu sme v ruksakoch mali aj pre deti zbalené náhradné crocsy. V istom momente sme im ich dali, nech sa brodia potokom. Pre deti to bola nová a veľmi zaujímavá skúsenosť.
Prechod roklinou sa im páčil natoľko, že len čo sme prišli na koniec, chceli ísť znova. A prosili nás, aby sme zajtra a pozajtra išli zase. Výrazné pozitívum bolo, že sme počas náučného chodníka stretli len asi tri rodinky s deťmi. Celková dĺžka chodníka je necelých 5 km, čiže to s prehľadom zvládnu aj menšie deti. Chodník je prechodný len jednosmerne, proti prúdu potoka, tak si nato treba dať pozor, aby ste sa nemuseli zbytočne vracať:). Záver chodníka vedie okolo krásnych nových dreveníc.
My sme chodník prešli v čase, keď tri dni predtým pršalo, takže bolo mokrejšie a bahnitejšie. Ak je však veľké sucho, blato zrejme nenájdete a aj potôčik môže byť nižší. V každom prípade to však stojí za vyskúšanie.
