Ak jedáva niektoré dieťa menej ako iné deti, nemusí byť automaticky nejedákom. Ak sa dieťa dobre vyvíja, je zdravé, spokojné a ničím netrpí, podľa všetkého nejedákom vôbec nemusí byť.

Na tému nejedáctva je vždy potrebné sa pozerať komplexne a správne identifikovať, či je jedenie dieťaťa ešte v norme, alebo či naozaj aj my ako rodičia (a nielen ľudia naokolo), vnímajú stav jeho jedenia ako problematický. Výskumy uvádzajú, že približne 10 % prípadov nejedáctva má svoj pôvod v rôznych zdravotných problémoch.

Ako však uvádza Silvia Tylš, výživová poradkyňa pre deti, zakladateľka a lektorka projektu Silvia Tylš – Zdravé rodičovstvo: „Zo skúseností a svojej praxe si dovolím tvrdiť, že v dôsledku narastajúcej miery potravinových intolerancií a rôznych iných tráviacich ťažkostí je toto percento omnoho vyššie.“

A aké konkrétne zdravotné dôvody môžu za nejedáctvom stáť?

Prvým dôvodom môžu byť detské parazity. Jednoznačne dôležité je dieťatko pozorovať, ako sa správa, pretože parazity sprevádzajú nielen bolesti bruška, či svrbenie konečníka, ale ich príznakom môže byť aj výraznejší psychický nepokoj. Tým, že deti sa dostávajú do styku s rôznymi baktériami, či zvieratami a zároveň sa parazity ľahko šíria v škôlkach, či v školách, ich výskyt u detí je veľmi bežný. Preto je prvým odporúčaným krokom podľa Silvie Tylš príslušný rozbor stolice u pediatra.

U detí môžu zároveň v trávení prebiehať rôzne skryté zápalové procesy, ktoré sa môžu prejavovať intoleranciami rôznych druhov potravín a častými kožnými problémami. Preto je naozaj dôležité problémy v tráviacom trakte vylúčiť. Dôsledkom týchto môže byť aj zápcha, ktorá je nebezpečným javom, pričom zdravé vyprázdňovanie by malo prebiehať minimálne raz denne (u zdravých detí však častokrát môžeme pozorovať vyprázdňovanie aj častejšie). V prípade zápchy sa toxíny zo stolice môžu dostávať naspäť do krvného obehu a spôsobovať rôzne ťažkosti, aj preto je pravidelné vyprázdňovanie také dôležité.

Rovnako tak hnačka je výrazným faktorom disharmónie v tele dieťaťa, pretože nám najčastejšie poukazuje na nejakú intoleranciu, hlavne ak sa v nej nachádza hlien, alebo stopy krvi. To všetko sú signály či už rôznych intolerancií, alebo alergií na potraviny. Ďalším faktorom, ktorý môže ovplyvňovať nejedáctvo, je črevný mikrobióm. Jedným z faktorov toho, na čo máme chuť a či vôbec máme chuť jedla, je zdravá črevná mikroflóra. U detí to platí ešte mnohonásobne viac.

Častokrát po črevných virózach, alebo po liečbe antibiotikami, keď sa črevná mikroflóra naruší, deťom prirodzene menej chutí. Môže sa to ale stať aj vtedy, ak je mikrobión hladný, to znamená, že nie je osídlený dobrými baktériami a nedochádza ku konzumácii potravy, ktorá obsahuje prebiotiká, keďže prebiotiká sú vlastne potravou pre probiotické baktérie v črevách.

Absencia vitamínov a psychika

Ďalším dôvodom nejedáctva môže byť aj absencia určitých vitamínov a minerálov a v neposlednom rade aj psychika a psychický blok. Niektoré deti majú z jedla, alebo z určitých foriem jedál až panický strach. Podľa Silvie Tylš sú dôvody takýchto psychickým blokov rôzne, jedným z nich môže byť pre nás relatívne bežná vec, akou je zmena prostredia. Sťahovanie sa, časté presuny na dovolenku, či nástup do škôlky však môže byť pre deti, ktoré neobľubujú zmeny a majú radi svoj systém veľkým problémom, na ktorý reagujú aj nejedáctvom.

Ďalším faktorom môže byť takisto rodina a nepohoda v nej. Ak sú v nej prítomné hádky, alebo ak mama, rodičia nie sú v harmónii, deti práve túto nepohodu premietajú cez nejedenie. Veľmi typickou situáciou je aj príchod mladšieho súrodenca, keď prvé dieťatko bolo zvyknuté mať pozornosť výlučne pre seba, čo sa ale príchodom súrodenca výraznejšie mení.

Práve vtedy hľadá dieťa cestu, ako získať o niečo viac pozornosti a častokrát zistí, že keď neje, rodičia sa viac zaujímajú, alebo snažia. Je preto veľmi dôležité u dieťaťa nasýtiť jeho potrebu kontaktu a pozornosti iným spôsobom, aby nemalo potrebu si ju kompenzovať práve nejádáctvom.

V škôlke jedáva normálne

Veľakrát sa tiež deje, že dieťa v škôlke je normálne, avšak doma je tomu inak, za čím opäť môže stáť dosycovanie si pozornosti od rodiča. Je dôležité, aby rodič dieťaťa, ktoré jedlo všetko, avšak ktoréhojedenie sa znenazdajky začalo výraznejšie meniť, naďalej zotrval v stravovaní, ktoré bolo nastavené. To v žiadnom prípade neznamená nútenie do jedenia, avšak je dobré nepristupovať na selekciu nejedáka.

Z hľadiska vzniku nejedáctva je kľúčový práve prvý rok, pretože formuje u dieťaťa nielen celkový vzťah k jedlu (čiže to, či si ho naprogramuje ako pozitívnu skúsenosť), ale aj správne stolovacie návyky. Prvé príkrmy nie sú zavádzané ideálnym spôsobom, ak rodičia kŕmia napríklad pod nátlakom, lebo im niekto povedal, že dieťa musí zjesť toľko a toľko a inak to nejde.

Každé dieťa má svoje tempo

Je naozaj dôležité (nielen) v tomto období pochopiť, že každé dieťa má svoje vlastné tempo. Práve prvé príkrmy, najmä pokiaľ je bábätko ešte dojčené, sú len zoznamovaním sa so svetom potravín. Tiež spôsob, akým sa príkrmy zavádzajú, resp. v akých kombináciách je kľúčový. Pri príkrmoch to netreba preháňať s alergénmi, alebo lepkom, pretože to môže opäť viesť k spomínanému narušeniu črevnej mikroflóry.

Veľmi častým problémom je tiež porovnávanie a tabuľkovanie detí. Ak dieťa neprosperuje, alebo neje podľa tabuliek, rodič v snahe, aby dieťa jedlo viac začína výraznejšie ochucovať, sladiť skôr ako v prvom roku, alebo mu začne ponúkať rôzne náhrady. Veľakrát sa deje, že dieťa do určitého veku je ukážkovo, no zrazu sa to niekde zlomí. To niekde je častokrát práve v škôlke, kde dieťa príde do kontaktu s novými potravinami.

Vyhnúť sa sladkostiam

V súvislosti s týmto sú určité základné veci, na ktoré je potrebné dať si pozor. Prvou z nich je podávanie sladených nápojov. Čím menej cukru do detského organizmu prichádza, tým lepšie, pretože tento úplne narúša zloženie črevnej mikrofóny a programuje chuťové poháriky na sladké pokrmy. Zároveň dochádza ku kolísaniu krvného cukru v dôsledku vysokého glykemického indexu sladených nápojov. Rovnako to platí aj pre cukrovinky a sladkosti.

Doma pripravené muffiny, ktoré sa ponúknu v rámci nejakého chodu sú úplne v poriadku, deti sú však často naučené v rámci dňa chrúmať rôzne keksíky, sušienky a najmä v škôlkarskom veku prichádzajú často do kontaktu s množstvom cukríkov, či lízaniek. Mnohé deti vôbec nepoznajú fázu hladu.

Keďže u nejedákov chceme, aby nám aspoň niečo zjedli, častokrát ich priebežne niečím ponúkame, či už nakrájaným ovocím, alebo kúskom chlebíka a tým dochádza k neustálym výkyvom hladiny krvného cukru. Keď nejeme, náš pankreas oddychuje a k vylučovaniu inzulínu dochádza až pri ďalšej konzumácii potravín a to je pre telo veľmi prospešné.

Odpútanie pozornosti nestačí

Častou príčinou nejedáctva býva aj odpútavanie pozornosti pri kŕmení, alebo jedení. Toto sa častokrát deje už v rámci prvého roka. Zo začiatku sa rodičom zdá super, ako to funguje, avšak odpútavanie pozornosti pri jedení na konci dňa nič nerieši. U detí je naozaj potrebné vytvoriť pozitívny návyk k jedeniu a vnímania toho, čo dieťa robí. Aby si dieťa spájalo samotné jedenie s chuťami a tiež s radosťou z jedenia. Odpútavanie pozornosti mnohokrát z dlhodobého hľadiska prestane v určitom momente fungovať a rodič nejedáka sa opäť dostáva do patovej situácie.

My mamy naozaj chceme, aby malo dieťa z hľadiska výživy úplne všetko a aby všetko, čo pripravíme zjedlo s nadšením, ale takto sa to veľakrát nedeje. A je to úplne normálne. Možno sme niekedy až príliš náročné, možno niekedy až príliš tlačíme na pílu a keď zvoľníme z celého tlaku a nárokov na seba, aj na dieťa, veci sa dajú do pohybu. Dokonalosť neexistuje a je normálne, že život sa občas vlní a vymyká normálu. Občas jednoducho naozaj stačí trochu ubrať z nárokov na deti, rodinu, aj na samých seba a veci sa posunú.

Prestať dieťa nútiť

Niekedy prekvapivo stačí, keď prestaneme dieťa extra do jedenia nútiť. Keď sa zasadne spoločne k stolu, naservírujeme jedlo a nejedenie nebudeme riešiť, či adresovať. Dieťa tak mnohokrát zistí, že stratégia získavania si pozornosti prestane byť tou veľkou témou. Tak častokrát po pár týždňoch, ale niekedy už po pár dňoch dieťa začne samo jesť, pretože zistí, že nejedenie mu už nefunguje, nedostane náhradu, naozaj pôjde spať hladné a v tom momente deti tento stav zakceptujú a začnú fungovať prirodzene.

Základný bodom je ale sa rozhodnúť, že ako rodič chcem zmenu, pričom rozhodnúť sa treba spoločne aj s partnerom. Pracovať s nejedákmi nie je vôbec jednoduché, deti majú rôzne stratégie, ktorým my – ako milujúci rodičia, častokrát podľahneme. Práve spoločné rozhodnutie rodičov a stanovenie si hraníc sú pri práci s takýmito deťmi veľmi dôležité.

Na ceste s nejedákmi môže pomôcť aj správne načasovanie jedenia a nielen navnímanie dieťa z hľadiska, kedy jedlo/nejedlo, kedy a čo pilo, ale aj z hľadiska toho, ako sa dieťa prejavuje, ako sa cíti, či v akej je nálade. Keď dieťa prišlo od babky a pravdepodobne už je najedené, keď je dieťa príliš unavené, už nemá náladu na jedlo, ponúkanie jedla nemá veľký zmysel.

Žiaden tablet ani mobil

Pri jedení tiež platí: žiadna hra, tablet, televízia, knižky, jednoducho žiadne rozptyľovanie. Takisto žiadne odmeny či tresty súvisiace s odmietaním jedál, zároveň so zavádzaním nových jedál netreba na dieťa tlačiť.

Existujú totiž rôzne typy nejedákov. Poznáme napríklad deti, tzv. plachožrútov, ktorí naozaj potrebujú omnoho viac času na jedlo ako iné deti. Dodržujeme pravidlo nejedenia aspoň 2 hodiny kvôli regulácii krvného cukru a zdravému pocitu hladu. Používame vhodné komunikačné stratégie a edukujeme o výžive nielen seba, ale aj deti.

Je veľmi dôležité deťom na rôznych príkladoch vysvetliť, že to, čo jeme má v našom tele vždy nejaký efekt, či dopad. A práve keď sa dieťa napríklad necíti dobre, môžeme mu vysvetliť, že je to preto, lebo zjedlo toto, alebo naopak, ak niečo nezjedlo. Aby si dieťa s našou pomocou vedelo veci primerane veku spojiť. Deťom treba ukázať, že jedlo je radosť a v žiadnom prípade nie trestom, lebo do tejto pozície jedlo dávame, keď príde po ňom vždy nejaká odmena.

Viac tipov a funkčných stratégií, ako zvládať nejedáctvo u detí môžete nájsť v kurzoch Silvie Tylš na www.silviatyls.sk.