Nemocnica v Afganistane patrí medzi najčastejšie napádané zdravotnícke zariadenia na svete

0
Nemocnica v Afganistane patrí medzi najčastejšie napádané zdravotnícke zariadenia na svete
A child sits in the orthopaedic ward of Boost hospital which is run by MSF in partnership with the Ministry of Public Health in Lashkar gah, helmand, Afghanistan. The hospital is one of the largest MSF runs worldwide: 300 beds, 700 national staff, 25 international staff. Photo: Kadir van Lohuizen / NOOR Lashkar Gah, Helmand, Afghanistan

Afganistan aj po dvoch dekádach medzinárodnej pomoci stále zápasí s nestabilným zdravotníctvom. Podľa nového reportu Lekárov bez hraníc pacienti označujú výdavky spojené s lekárskou starostlivosťou za jednu z najväčších záťaží pre svoju domácnosť.

Problémy

  • Každý deň navyše Afganci musia prekonávať cesty plné nebezpečenstva – prechádzať cez bojové línie alebo mínové polia, cez checkpointy kontrolované ozbrojencami. Všetko len preto, aby sa dostali k lekárskej pomoci.
  • Ohrození sú aj zdravotníci. Počet útokov na nemocnice je jedným z najvyšších na svete.
  • Medzinárodná pomoc pre Afganistan pritom klesá. Namiesto obmedzovania pomoci je však potrebná koncepčná reforma tamojšieho zdravotníctva tak, aby reflektovalo skutočné potreby miestnych ľudí.

Neschopnosť zdravotníctva

Lekári bez hraníc už roky poukazujú na neschopnosť afganského verejného zdravotníctva, úplne závislého na medzinárodnej pomoci, adekvátne reagovať na reálne potreby svojich obyvateľov.

„Chabo fungujúce zdravotnícke zariadenia, ceny, ktoré si obyvatelia nemôžu dovoliť, pacienti, ktorí musia podnikať dlhé a nebezpečné cesty. To všetko znižuje schopnosť Afgancov dostať sa včas k lekárskej pomoci,“ hovorí Filipe Ribeiro, zástupca Lekárov bez hraníc v Afganistane.

Minulý rok sa rozhodlo o znížení medzinárodnej pomoci na zdravotníctvo v krajine zhruba o pätinu, čo zvýšilo tlak na tamojšie už tak preťažené nemocnice. Miestni ľudia však potrebujú kvalitnú a dostupnú liečbu v blízkosti domova.

Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti

V reporte Lekárov bez hraníc pacienti popísali, že predtým, než sa rozhodnú lekársku starostlivosť vyhľadať, zohľadňujú celý rad faktorov. Cez 80% z oslovených pacientov uviedlo, že sa po návšteve lekára ocitlo vo finančnej tiesni. Ich situáciu ešte zhoršila pandémia covidu-19. Mnoho z nich prišlo o živobytie v dôsledku zatvorených hraníc a obmedzené možnosti obchodovať. Veľa Afgancov je závislých na humanitárnej pomoci, aby vôbec prežili. Výdavky spojené s lekárskou starostlivosťou sú preto niečím, čo si nemôžu dovoliť.

Keď už ľudia nájdu peniaze na cestu alebo na lekárske vyšetrenie a v poriadku dôjdu na kliniku, ešte nemajú vyhraté – 45% všetkých opýtaných pacientov, ktorí za posledný rok navštívili štátne zdravotnícke zariadenia, nebolo spokojných s starostlivosťou, ktorá sa im dostala. Veľa ľudí ide radšej na príliš drahé súkromné ​​kliniky. Ani to im však nezaručí kvalitné ošetrenie. Niektorí svoje problémy skúšajú riešiť tradičným liečiteľstvom. Ostatní cestujú dlhé vzdialenosti do nemocníc Lekárov bez hraníc, ktorí svoje služby poskytujú bezplatne.

Svedectvo advokátky Lekárov bez hraníc o neľudských podmienkach v Líbyi. Toto nikto nechce zažiť

Päťhodinová cesta do nemocnice cez prekážky

Finančná záťaž nie je jediným problémom. Cestovanie do nemocníc je nebezpečné kvôli aktívnym bojom, nastraženým výbušninám a hrozbe prepadnutia. Ľudia si svoju cestu dobre rozmyslia alebo musia ísť okľukou. To ale znamená, že sa zdravotný stav pacienta môže zhoršiť. Keď sa začiatkom mája v meste Laškargáhu viedli ťažké boje, jedna matka musela svoje dieťa s horúčkou a hnačkou vziať do nemocnice.

„Báli sme sa, že umrie. Vyrazili sme za úsvitu. Išli sme náročnou trasou, kde sme museli prekročiť rieku. Naša motorka prestala fungovať, tak sme ju tam nechali. Bola vojna, vzduchom lietali guľky. Čakala nás jedna prekážka za druhou.“ Cesta, ktorá by im bežne zabrala 30 minút, trvala päť hodín.

Nedostupnosť zdravotnej starostlivosti sa premieta aj do domácich pôrodov. Do pôrodnice je to ďaleko, ženy tak rodia doma bez skúsenej pôrodnej asistentky. Lekári bez hraníc potom často prijímajú ženy vo vážnom stave s ťažkými komplikáciami. Túto skúsenosť má aj česká pôrodná asistentka, ktorá momentálne pracuje na misii v Chost, Adéla Pártlová.

„Počas jednej nočnej smeny v marci k nám prišla žena po pôrode zo súkromnej nemocnice, kde si za liečbu platí. Bola v ťažkom hemoragickom šoku, ktorý vzniká stratou krvi. Autom ju doviezol manžel. Bezvládna žena ležala na zadnom sedadle v zakrvavených šatách. Bola bledá, lapala po dychu, tep mala slabý, skoro nehmatateľný. Poslali ju k nám bez ničoho, nemala ani kanylu. Náš tím ju hneď previezol na pôrodnú sálu, gynekologička začala resuscitovať. Privolaní boli aj dvaja anestéziológovia. Ženu sa napriek všetkej snahe oživiť nepodarilo, zomrela na krvácanie. Ostalo po nej osem detí.“

Tímy Lekárov bez hraníc videli v Brazílii na vlastné oči zomierať pacientov, ktorí by mohli prežiť

Boje nešetria ani zdravotnícke zariadenia

Nemocnica v Afganistane patrí medzi najčastejšie napádané zdravotnícke zariadenia na svete. To, že sú terčom útokov, musia nemocnice často riešiť dočasným alebo trvalým zatvorením. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie nemali k nevyhnutnej lekárskej starostlivosti v minulom roku prístup až tri milióny ľudí.

Dôvodom bolo práve uzavretie nemocníc kvôli prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom. Rovnako ako pacienti sa s nebezpečenstvom pri ceste do nemocnice stretávajú aj samotní zdravotníci. „Naši miestni kolegovia riskujú život zakaždým, keď opustia svoj domov, aby dorazili do práce,“ dodáva Adela Pártlová.

Minulý rok v máji vtrhlo niekoľko ozbrojencov do pôrodnice prevádzkovanej Lekármi bez hraníc v kábulskej nemocnici Dasht-e-Barchi. Zastrelili 24 ľudí, vrátane 16 matiek, pôrodné asistentky a dve detí. O mesiac neskôr musela organizácia svoj projekt v nemocnici zrušiť, hoci išlo o jednu z najväčších pôrodníc, ktorú vo svete prevádzkovala. Malo z nej úžitok milión ľudí a v roku 2019 sa tam uskutočnilo 16 tisíc pôrodov.

Robíme, čo môžeme

„O našej schopnosti uspokojiť množstvo potrieb v krajine nemáme ilúzie, ale robíme, čo môžeme,“ hovorí Filipe Ribeiro. „Medzinárodná donori aj politici by si mali uvedomiť nedostatky súčasného zdravotníctva v Afganistane a podieľať sa na tom, aby ho pretvorili v systém dostupný všetkým.“

Lekári bez hraníc pracujú v Afganistane od roku 1980. V súčasnosti majú v krajine päť projektov v provinciách Helmand, Herat, Kandahár, Chost a Kunduz. Len vlani tímy zdravotníkov na pohotovosti poskytli 112 453 konzultácií. V ambulanciách ich bolo takmer 83 500, asistovali pri 37 898 pôrodoch a vykonali 5 669 chirurgických zákrokov. Organizácia poskytuje lekársku starostlivosť bezplatne. Finančné prostriedky prijíma od súkromných darcov.

Zdroj: Lékáři bez hraníc

Kábul//Praha, 12. júla 2021

Ilustračná foto: Chlapec na ortopedickom oddelení nemocnice v meste Laskargah v provincii Hilmand©Kadir-Van-Lohuize

Etiópia: Vražda našich kolegov je tragickou ukážkou absolútnej neúcty k ľudskému životu

 

žiadne príspevky na zobrazenie