Rozhodnutie, kedy má dieťa nastúpiť do školy, patrí medzi najťažšie, aké rodičia robia. Má ísť čo najskôr, aby „nezostalo pozadu”, alebo mu dopriať ešte jeden rok detstva navyše? Výskum prináša prekvapivo jasnú odpoveď: odložený nástup do materskej školy môže výrazne zlepšiť schopnosť detí ovládať svoje správanie, a to dlhodobo.
Štúdia, ktorú spolupísal profesor Thomas Dee zo Stanfordovej univerzity, prináša silné dôkazy o tom, že deti, ktoré nastúpia do školy o rok neskôr, vykazujú výrazne nižšiu mieru nepozornosti a hyperaktivity. Ide pritom o kľúčové ukazovatele tzv. sebaregulácie – schopnosti sústrediť sa, ovládať impulzy a primerane reagovať na podnety z okolia.
Stiahni si e-book zdarma a pridaj sa do nášho newslettera
Účinok, ktorý pretrváva roky
Najzaujímavejšie zistenie výskumu je, že tento pozitívny efekt nezmizne po niekoľkých mesiacoch, ale pretrváva až do neskoršieho detstva. Vedci zistili, že u detí vo veku 11 rokov bol výskyt problémov s nepozornosťou a hyperaktivitou o 73 percent nižší, ak začali školskú dochádzku o rok neskôr.
Inými slovami – odklad nástupu do školy takmer úplne odstránil riziko, že dieťa bude v tomto veku hodnotené ako „nadpriemerne problémové” z hľadiska správania.
Sebaregulácia ako základ úspechu
V psychológii je schopnosť sebaregulácie považovaná za jeden z najsilnejších prediktorov školského úspechu. Deti, ktoré dokážu dlhšie udržať pozornosť, počúvať pokyny a kontrolovať svoje emócie, majú lepšie výsledky v učení a menej problémov v kolektíve.
Výskum to potvrdzuje aj v praxi: sedemročné deti s nižšou mierou nepozornosti dosahovali lepšie hodnotenia v škole, hoci navštevovali tie isté triedy a mali rovnaké podmienky.
Prečo práve Dánsko?
Štúdia vychádza z unikátnych dát z Dánska, kde deti nastupujú do školy v kalendárnom roku, v ktorom dovŕšia šesť rokov. To umožnilo vedcom porovnať deti narodené tesne pred a tesne po hranici zápisu, napríklad dieťa narodené 31. decembra a dieťa narodené 1. januára, ktoré je pri nástupe do školy o takmer osem mesiacov staršie.
Výsledky vychádzali z odpovedí viac než 54-tisíc rodičov sedemročných detí a takmer 36-tisíc rodičov jedenásťročných detí, čo robí zo štúdie jednu z najpresvedčivejších v tejto oblasti.
Trend, ktorý už existuje
Zaujímavé je, že rodičia tento trend intuitívne nasledujú už dnes. V Spojených štátoch nastupuje približne pätina detí do školy až ako šesťročné. Veľká časť rodičov sa pre odklad rozhoduje dobrovoľne – v nádeji, že dieťa získa viac času na dozrievanie.
Profesor Dee však upozorňuje, že nejde len o otázku veku, ale aj o to, ako vyzerá samotné vyučovanie. Ak sa z materskej školy stáva „nová prvá trieda” plná tlaku na výkon, rodičia majú dobrý dôvod nástup odložiť. Ak je však škôlka postavená na hre, pohybe a prirodzenom učení, odklad nemusí byť taký nevyhnutný.
Viac hry, menej tlaku
Výsledky štúdie zapadajú aj do širšieho výskumu. Ten ukazuje, že dlhšie obdobie hry v ranom detstve má pozitívny vplyv na duševné zdravie. Hra nie je stratou času, ale je základným nástrojom, ktorým sa deti učia ovládať samy seba aj svet okolo.
Ako Dee zdôrazňuje, diskusia o nástupe do školy by mala prebiehať spoločne medzi rodičmi, učiteľmi a odborníkmi. Každé dieťa je iné a univerzálne riešenie neexistuje. No výskum jasne ukazuje, že dar času môže byť pre mnohé deti tým najcennejším darom, aký im vieme dať.
