Mozog je stále obklopený záhadami, a to aj napriek tomu, že neurovedy za posledné desaťročia zásadne pokročili. Vďaka poznatkom z neurofyziológie dnes vieme, že mnohé predstavy o fungovaní mozgu sú jednoducho nesprávne. Mýty o tom, čo všetko náš mozog dokáže, a čo vraj už nie, pretrvávajú občas aj medzi odborníkmi.
Čo všetko vlastne o mozgu vieme? A čomu veríme len preto, že to „znie vedecky”?
Mýty a fakty
1. Mýtus: S pribúdajúcim vekom to ide s mozgom dolu kopcom. Fakt: Aj keď niektoré kognitívne funkcie s vekom upadajú, každý rok starnutia zlepšuje množstvo iných mentálnych funkcií. Starší ľudia majú väčšiu slovnú zásobu, vedia lepšie posúdiť charakter cudzej osoby, vedia ako pokojnejšie urovnať konflikty, ľahšie ovládajú emócie.
2. Mýtus: Mozog sa stále vyvíja aj po 50. Fakt: Mozog je plne vyvinutý už vo veku 25 rokov. Vyvíja sa postupne od zadnej časti dopredu. Predné časti mozgu, ktoré kontrolujú plánovanie a uvažovanie sa vyvinú ako posledné.
3. Mýtus: Nové mozgové bunky sa s pribúdajúcim vekom nevytvárajú. Hneď, ako o niektoré z nich prídeme, sú preč. Fakt: Vedcom sa však podarilo získať dôkazy o tom, že aj mozog dospelého a aj staršieho človeka dokáže vytvárať nové bunky. Schopnosť mozgu produkovať nové neuróny z kmeňových buniek sa nazýva neurogenéza.
4. Mýtus: V mozgu máme 100 miliárd neurónov. Fakt: Nie, máme ich trochu menej. V mozgu dospelého človeka je „len” 85 miliárd neurónov. Každý neurón je schopný vytvoriť spojenie s ďalšími neurónmi. Takto môže vzniknúť približne 1 000 biliónov spojení.
Prečítajte si: Čo je to Eisenhowerova matica? Ako ju používať na prioritizovanie úloh
5. Mýtus: Jediný spôsob, akým môžeme vnímať svet okolo nás, nám umožňujú zmysly: zrak, chuť, čuch, sluch a hmat. Fakt: Svet okolo nás môžeme okrem základných zmyslov vnímať aj prostredníctvom propriocepcie – vnímanie polohy a pohybov tela, nocicepcie – vnímanie bolesti, zmysel pre plynutie času.
6. Mýtus: Vidíme svet taký, aký naozaj je. Fakt: Nie, nevidíme. Predmety, ktoré nie sú jednoznačné, meníme na predmety, ktoré zodpovedajú našim očakávaniam. Naša schopnosť pozornosti je obmedzená, pretože nevenujeme dostatok času a energie detailom. Preto je napríklad šoférovanie a telefonovanie rovnako nebezpečné ako šoférovanie v opitosti.
7. Mýtus: Keďže je mozog centrom nervovej sústavy, cíti bolesť. Fakt: Aj napriek tomu, že je mozog centrom nervovej sústavy, bolesť necíti.
Mozog je záhadou
Mozog je jedným z najzložitejších orgánov v ľudskom tele, a zároveň jedným z najviac nepochopených. Hoci vedecký pokrok postupne odhaľuje jeho zákonitosti, mýty a mylné predstavy pretrvávajú.
Dobrá správa je, že náš mozog nie je len pasívny orgán podliehajúci úpadku. Má schopnosť prispôsobovať sa, regenerovať a rozvíjať nové zručnosti aj vo vyššom veku. Dôležité je, aby sme mu vytvárali podmienky, a teda rozmanité podnety, pohyb, spánok, zdravé vzťahy a ochotu pochybovať o vlastných „istotách”.
Prečítajte si: Veda nie je len pre géniov: Veda je pre každé zvedavé dieťa
Mozog totiž nie je nemenný kameň, ale pružný nástroj. A ako pri každom nástroji, aj pri mozgu platí, že záleží na tom, ako ho používame.
Zdroje k článku:
verywellmind.com/myths-about-the-brain-2794884, smithsonianmag.com/science-nature/top-ten-myths-about-the-brain-178357288/, https://www.nazdravie.sk/fakty-a-myty-mozog/, nm.org/healthbeat/healthy-tips/11-datos-curiosos-sobre-el-cerebro
Zdroj titulná foto: Pexels_Tara Winstead