Hoci je Slovensko malá krajina, má nespočetné množstvo talentov. Našich rodákov chvália po celom svete, no tentokrát by sme chceli dať do pozornosti jednu mladú Slovenku. Natália Gogolová (23), ktorá pochádza z Nitry, študuje na University of Surrey v Anglicku odbor letecko-vesmírneho inžinierstva. Tento rok vymenila chodenie na prednášky za stáž v prestížnej Formule 1 (F1). Akčné ženy mali tú česť spraviť s ňou rozhovor. Natália je nielen veľmi nadaná, no aj skromná. Jej úspechy ale nesmú zostať bez povšimnutia. 

Keď som sa dozvedela, čo robíš, úprimne, padla mi sánka. Študuješ letecko-vesmírne inžinierstvo a si na stáži v F1 vo Williams Racing. Ako si sa dostala na také miesto?

Mnoho anglických univerzít dovoľuje študentom ísť na ročnú stáž ako súčasť štúdií. Je to skvelá príležitosť získať skúsenosti a spoznať ľudí z pracovného sveta. To, že tímy F1 ponúkajú kopu pozícií, som zistila, už keď začal školský rok. Taktiež som zistila, že ich uzávierky prihlášok sú neuveriteľne skoro. Moje prvé pokusy nemali veľký úspech. Vlastne, skoro žiadny. Prešlo deväť mesiacov, bol máj a ja som stále nemala ani len pohovor. Naposledy som si pozerala možnosti a uvidela som, že Williams Racing uverejnil nové pozície. Zneli menej technicky, ale v tom období mi to už bolo úplne jedno. Jednou z nich bolo Heritage.

Nevedela som si úplne predstaviť, čo to bude, ale popis práce znel veľmi pestro. Nad životopisom a motivačnom liste som sedela tri dni. Sestra mi veľmi pomohla. O pár týždňov som dostala pozvánku na pohovor. Toto bola moja úplne posledná šanca. Už som začínala prijímať fakt, že v septembri nastupujem do záverečného ročníka. V skupinovom pohovore bolo 7 študentov, to mi dalo nádej, no mala som pocit, že dvaja chalani tam boli lepší, hlavne z technického hľadiska  a z hľadiska tvorby viet (smiech).

V anglickom prostredí som už štvrtý rok, ale aj tak to s jazykom ešte nie je ideálne. Každopádne, len pár dní na to som dostala telefonát. Na druhom konci bol môj terajší šéf, ktorý mi oznámil, že ak mám stále záujem, pozícia je moja. A tak, prvého septembra, som konečne uvidela formulu naživo a odvtedy každý jeden deň.

Čo ťa na tejto práci najviac baví? Vie to byť aj náročné?

Najlepším aspektom je rozmanitosť dní. Každý deň je iný, a tým pádom mám jedinečnú možnosť preskúmať, čo ma baví viac a čo menej. Netrvalo dlho, aby som zistila, že volať dodávateľom a dohadovať sa o veciach ma veľmi nenapĺňa (smiech). Najviac si užívam dni, keď treba ísť robiť niečo manuálne, pretože vtedy výsledky práce vidím ihneď, a to je povzbudzujúce. Na druhej strane mám rada aj dni, keď sa mám ponoriť do dizajnovania na počítači a keď sa súčiastka vyrobí, tak si poviem, že „vau, pred pár dňami to bolo len v mojom počítači a teraz je to na aute.“  Tu by som povedala, že sa prejavuje náročnosť v istom zmysle. Ako úloha to neznie vôbec náročne, no tá zodpovednosť za prácu a možné dôsledky zle odvedenej, pomalej práce či malej chybičky, dávajú celkom zabrať. Každý milimeter je v tomto prípade dôležitý.

A ďalší unikátny zážitok sú eventy. Boli sme na päť dňovom Goodwood Festival of Speed. Pracovali sme od rána do večera, tu som si povedala, že je to dosť náročné, ale zároveň super. Prežívala som také spokojné vyčerpanie (smiech).

Som rada, že aj môjmu šéfovi záleží na tom, aby som si odniesla čo najviac z tejto stáže a snaží sa ma zapojiť do všemožných projektov a aktivít.

Opíšeš nám bližšie atmosféru na pretekoch? Viete si to aj vychutnať alebo ste v neustálom strehu a napätí?

Keďže pracujem v Heritage, na preteky ideme, ak máme demonštráciu historickej formule. Boli sme na Veľkej cene Veľkej Británie, kde sme mali na starosti monopost FW14B, ktorú vlastní a demonštroval samotný Sebastian Vettel. A presne ako vravíš, musíme byť v strehu, schopní reagovať na rôzne problémy a nečakané situácie. Najdôležitejšie je nespanikáriť. Kamery sú stále zapnuté, reprezentujeme pretekársky tím, a tým pádom profesionalita sa musí odzrkadliť na každom z nás.

Bola som sa pozrieť aj v našej garáži, kde boli ľudia maximálne sústredení na svoju prácu, vyzeralo to že tímová dynamika funguje a každý kto tam bol, mal svoju špecifickú úlohu. V hlavnom paddocku a Motorhome bola nálada veľmi veselá, ľudia sa veľa fotili a natáčali, z každej strany bolo počuť, ako sa k niekomu snažia dostať s cieľom spraviť si selfie alebo podpísať šiltovky či tričká. Keď už bol štart, všade bolo cítiť vzrušenie a anticipáciu, zatiaľ čo zamestnanci tímov tŕpli a dúfali, že autá prežijú šialenstvo prvej zatáčky. Čiže, predpokladám, že tak nejak to vyzerá počas celého roka.

Kto je tvoj najobľúbenejší pretekár?

Musím sa priznať, že nemám obľúbeného pretekára, mám obľúbený tím. Teda, teraz už dva (smiech).

Už od malička som fandila Ferrari. A môj obľúbený pretekár bol vždy ten, čo jazdil za Ferrari. Moje prvé spomienky na F1 sú z čias bitiek Alonsa a Schumachera. Ja som bola, samozrejme, pro-Schumacher, no keď Alonso prešiel do Ferrari, už som bola jeho top fanúšičkou. To isté sa neskôr zopakovalo s Vettelom (smiech).

No teraz, aj keď odídem na konci leta, budem fandiť aj Williamsu, lebo ľudia a história tohto tímu je jedinečná a čo dokázali ako malinký rodinný podnik, je neuveriteľné. Od prvého dňa som sa cítila ako súčasť tímu a úprimne si prajem, aby sa im znovu začalo dariť.

Stretla si sa aj s negatívnymi reakciami okolia, že je na takej pozícii žena alebo to nikto nerieši?

Nestretla som sa s tým, že by to niekto riešil s negatívnym podtónom. Často sa začudujú, ale nemyslia to v zlom, iba sa zaujímajú o to, ako som sa sem dostala. Už len keď spomeniem môj odbor, nasleduje prekvapivý výraz, ale myslím, že to je úplne pochopiteľné, keďže na Slovensku nie je veľmi známy.

Je možné, že by sme ťa raz videli profesionálne pretekať?

To by bola paráda, nedávno som bola na motokárach a veľmi som si to užila, ale reálne šance sú malé. Títo profesionáli, tak ako drvivá väčšina športovcov, praktizujú šport už od malička. Začínajú v motokárach ako trojroční až štvorroční a neskôr sa predrú do F3, F2, až do F1. Čiže, ja mám pár rokov meškanie (smiech).

Len zo zvedavosti, koľko žien v F1 si stretla? Je to rarita alebo už ani nie?

Vo Williamse je asi na každom oddelení minimálne jedna žena. Najviac v dizajne, lebo to je aj, tuším, najväčšia skupina. Máme aj mechaničky a nedávno prijali šoférku nákladiaku. Všeobecná realita je, že nás tu je oveľa menej ako mužov, ale tento nepomer začína už na univerzitách. Ak vezmeme do úvahy, že cca 20% technických študentov sú ženy, tak z toho minima sa celkom slušný počet nájde v pracovnom svete. Čo by som označila za raritu, je vidieť ženy v radoch vyššieho technického manažmentu. Claire Williams, dcéra nášho zakladateľa Franka, to dotiahla na najvyššiu stoličku, no posledné dva roky sú muži opäť na čele všetkých tímov.

Vzhľadom na zameranie tvojho štúdia, vieš si predstaviť, že by si niekedy pracovala aj pre NASA?

Predstaviť si to viem, ale keďže pracujú s raketami, tak je nutné mať bezpečnostnú previerku, ktorú vedia získať iba americkí občania. Tento proces je komplikovaný a trvá večnosť. Ešte prichádza do úvahy pracovať pre firmu, ktorá spolupracuje s NASA externe. Vesmírne dobrodružstvá znejú super, ale veľmi ma láka podieľať sa na riešení problémov na planéte, alebo vylepšovať technológie, ktoré už existujú. Napríklad motoršport je známy tým, že posúva limity techniky v rapídne rýchlom čase.  Šedá zóna mojich preferencií je odstraňovanie odpadu z vesmíru, ako nefunkčné satelity alebo iné rozbité stroje. Je to síce vesmírna práca, ale je to problém, čo má negatívny vplyv na život na Zemi, čiže také niečo by bolo fajn. Ale toto len nahlas premýšľam (smiech).

Niektorým ľuďom môže prísť tvoj život priam neuveriteľný. Ty si si však kvôli tomu zobrala na krk aj študentskú pôžičku. To je už naozaj vážnejšia povinnosť. Išla by si napriek tomu do toho znova?

Branie študentskej pôžičky je bežné pre drvivú väčšinu študentov v Anglicku. Podmienky splácania sú jednoduché – keď už budem naplno zamestnaná, začnem splácať, iba ak budem zarábať istú minimálnu sumu. A aj z toho je to len malé percento. Po asi 30-tich rokoch, sa všetko ruší, čiže, čo som splatila, som splatila a zvyšok ako keby ani neexistoval. Po Brexite už tuším nie je možné požiadať o študentskú pôžičku, čo mi príde ako riadna škoda pre všetkých tých, čo by si chceli rozšíriť kariérne možnosti. Nebyť toho, určite by som do toho šla znovu, je to viac investícia do budúcnosti ako záťaž.

Si dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa dá všetko. Kto ťa najviac podporuje na tvojej životnej ceste?

Už od kedy som prišla do Británie, mojou najväčšou podporou bola rodina, hlavne rodičia a sestra. Z radov širšieho okolia sú na čele moje tri super najlepšie kamarátky, s ktorými udržujeme kontakt v neustále aktívnom skupinovom chate. Mám naozaj veľké šťastie, že moje okolie ma podporuje a nikdy som sa nestretla s tým, že by si mysleli, že na niečo nemám. A to mi dodáva dostatočné sebavedomie na to, aby som podnikla rôzne šialené rozhodnutia (smiech).

Aké sú tvoje ďalšie plány do budúcna?

Vo veľmi blízkej budúcnosti ma čaká dokončenie štúdia na univerzite. Počas tohto roku už ale začne lov za pracovnými miestami. Ľudia sa ma pýtajú či by som šla naspať do Williamsu a odpoveď je áno, lenže je to trochu komplikovanejšie. Williams je skvelé pracovisko a majú super program pre čerstvých absolventov, no ak takto o rok nebude otvorená pozícia, tak sa možno budem musieť pozrieť inde. Zároveň, mnoho profesionálov mi radí naštartovať kariéru v menšej firme, kde sú zodpovednosti širšie, aby som si maximalizovala skúsenosti. Toto sa mi zdá ako celkom dobrá rada, tak uvidíme, kam sa dostanem. Niekedy mi napadne, či by som nešla naspäť na Slovensko a odpoveď je podobná ako predtým – ak sa nájde dostatočne zaujímavé miesto a práca má hodnotu a zmysel, tak prečo nie.

Čo by si odkázala ženám, ktoré by tiež chceli vynikať v oblastiach, v ktorých skôr dominovali muži?

Fu, podľa mňa ešte nemôžem povedať, že vynikám. Ja sama si ešte nechám poradiť, čerpám kopec múdrosti od iných, ich užitočné tipy a triky. Treba si ísť za svojím s odhodlaním, sebavedomím, dobrou náladou a s humorom. Tiež som počula, že byť lepšia a schopnejšia ako ostatní, by nemalo uškodiť (smiech).