Rosella Postorino patrí k autorkám, ktoré si nevyberajú jednoduché témy ani pohodlné odpovede. Vo svojich knihách sa vracia k momentom, keď sa človek ocitne pod tlakom – keď ide o prežitie, keď sa morálka začne ohýbať a keď vzťahy prestávajú byť čiernobiele.
Nepíše o hrdinoch v klasickom zmysle slova, ale o ľuďoch, ktorí robia rozhodnutia, s ktorými sa dá len ťažko žiť. A práve preto pôsobia jej príbehy tak autenticky.
Najvýraznejšie sa to ukazuje v románe Ochutnávačky, ktorý ju preslávil aj za hranicami Talianska.
Rosella Postorino sa inšpirovala skutočným osudom ženy, ktorá počas druhej svetovej vojny ochutnávala jedlo pre Adolfa Hitlera, aby overila, či nie je otrávené. Tento historický fakt by sám o sebe stačil na silný príbeh, no Postorino ide oveľa hlbšie. Nezaujíma ju len to, čo sa stalo, ale najmä to, čo sa odohráva vo vnútri človeka, ktorý je nútený takto žiť.
Hlavná hrdinka Rosa prichádza o istoty aj o blízkych a ocitá sa v situácii, ktorú si nikto dobrovoľne nevyberie.
Každý deň sedí pri stole, ochutnáva jedlo a potom čaká.
Nie minúty, ale celé hodiny napätia, počas ktorých sa môže rozhodnúť o jej živote. Tento rytmus – ochutnať a čakať – sa stáva jej novou realitou. Nie je v nej hrdinstvo, skôr tichá, vyčerpávajúca rutina strachu.
Vzťahy silnejšie ako historický kontext
Práve v tomto uzavretom priestore však vznikajú vzťahy, ktoré sú možno ešte silnejšie než samotný historický kontext. Medzi ženami, ktoré zdieľajú rovnaký osud, sa rodí zvláštna zmes spolupatričnosti a nedôvery. Sú na sebe závislé, a predsa si nemôžu úplne veriť. Každá z nich vie, že prežiť môže znamenať aj mlčať, ustúpiť alebo zatvoriť oči pred tým, čo by inokedy považovala za neprijateľné.
Do toho vstupuje aj citová línia, ktorá je všetko, len nie romantická. Vzťah, ktorý Rosa nadviaže s dôstojníkom, je plný napätia, rozporov a otázok. Nie je to láska, akú poznáme z príbehov – skôr niečo, čo vzniká z osamelosti, strachu a potreby cítiť aspoň na chvíľu blízkosť. Postorino tu veľmi presne ukazuje, že city nevznikajú vždy v ideálnych podmienkach a že aj tie „nesprávne” vzťahy môžu byť hlboko ľudské.
Viac tipov na skvelé knihy nájdete TU
Ani hrdinka ani vinníčka
Najväčšia sila knihy spočíva v tom, že odmieta jednoduché súdy. Rosa nie je ani hrdinka, ani vinníčka. Je človek, ktorý sa snaží prežiť. Robí kompromisy, cíti vinu, ale zároveň túži po živote, po dotyku, po niečom, čo jej pripomenie, že stále ešte nie je len súčasťou systému. A práve v tejto nejednoznačnosti sa čitateľ nachádza – bez možnosti rýchlo si povedať, čo je správne.
Skutočný príbeh ochutnávačiek
Ochutnávačky tak nie sú len historickým románom. Sú príbehom o tom, čo sa stane s človekom, keď sa ocitne v extrémnych podmienkach. O tom, ako sa mení jeho vnímanie dobra a zla. A najmä o tom, že vzťahy – či už priateľské, alebo milostné – nevznikajú len z ideálov, ale často z nedostatku, strachu a potreby nebyť sám.
Možno aj preto tento príbeh zasiahne tak hlboko. Neponúka útechu ani jasné odpovede. Skôr potichu kladie otázku, ktorá zostáva visieť vo vzduchu ešte dlho po dočítaní: Čo by sme na jej mieste urobili my – a kým by sme sa pritom stali?
Kniha vznikla na základe skutočného príbehu Margot Wölkovej a bola preložená do viac ako 30 jazykov. Minulý rok bola do talianskych kín uvedená aj jej rovnomenná filmová adaptácia.
Ochutnávačky vyšli v preklade Evy Mesárovej vo vydavateľstve Literárna bašta.