Každý z nás si pamätá aspoň jedného učiteľa, ktorý ovplyvnil jeho život. Učitelia majú totiž neuveriteľnú moc. Nielenže odovzdávajú vedomosti, ale formujú aj budúcnosť ďalších generácií.
Pamätám si triednu učiteľku zo základnej školy, ktorú aj po desaťročiach rada stretnem. Je jedinou, ktorá mi ukázala krásu matematiky a pri ktorej som sa aspoň ako-tak snažila niečo logické pochopiť. S triednou zo strednej sa stretávame na dovolenke. Zamilovala som sa vďaka nej do slovenčiny a histórie. A spomínam si aj na milého učiteľa chémie, ktorý nám ešte aj päťky dával s usmiatou tvárou, lebo sa nevedel mračiť ani nahnevať. A môj obdiv si získali aj vyučujúci na fakulte, pretože mi do života priniesli toľko krásna…
Dnes je Deň učiteľov, tak si spomeňme na tých a tie, ktorí prispeli k tomu, aby sme sa vzdelávali, aby sme poznávali a aby sme rástli. V histórii, vzdialenej či bližšej, ich nájdeme hneď niekoľko. A pozrieme sa na nich a na ne aj trošku inak.
Stopy, ktoré nezmiznú
Konfucius (551 – 479 pred n. l.)
Čínsky filozof a pedagóg založil školu, kde mohli študovať aj tí, ktorí nepatrili k šľachte. Bol jedným z prvých učiteľov v histórii, ktorý vzdelával kohokoľvek bez ohľadu na jeho pôvod. Konfucius bol výnimočný, ale mal slabosť pre dobré jedlo. Podľa historických záznamov mal prísne pravidlá, čo a ako bude jesť. Napríklad odmietal mäso, ktoré nebolo nakrájané na správnu veľkosť, a nikdy nejedol pokazené jedlo.
Prečítajte si: Aneta Chlebničanová o kurikulárnej reforme školstva: Ľudské prijatie každého jedného dieťaťa je to najdôležitejšie
Sokrates (469 – 399 pred n. l.)
Grécky filozof bol presvedčený, že učenie by malo viesť k samostatnému mysleniu. Jeho metóda kladenia otázok sa aj dnes používa v modernom vzdelávaní. Sokrates však kládol otázky neustále a ľudí nútil rozmýšľať. A toto nekonečné „otravovanie“ filozofickými otázkami mu vynieslo prezývku „aténsky ovad“. Sokrates aj rád „poburoval“ mocných v Aténach otázkami o spravodlivosti, cnosti a pravde. No nie každý mal pre jeho filozofiu pochopenie, čo skončilo obvinením z „kazenia mládeže“ a odsúdením na smrť vypitím jedu, bolehlavu. Zaujímavé je, že aj keď mohol utiecť, radšej zostal a zomrel, aby bol navždy verný svojim princípom.
Jan Amos Komenský (1592 – 1670)
„Učiteľ národov“ zdôrazňoval potrebu praktického a názorného učenia. Zaviedol princíp školskej dochádzky aj delenie vyučovania na ročníky. Komenský veril, že škola by nemala byť len miestom memorovania, ale mala by pomáhať formovať celého človeka, jeho myseľ, morálku aj charakter. Preto nazval školu „dielňou ľudskosti“ (schola ludus – škola hrou). A toto bol v 17. storočí poriadne revolučný pohľad. Veril, že deti sa učia lepšie, keď sa učia s radosťou. Vynašiel preto obrázkové učebnice a napísal knihu Orbis Pictus (Svet v obrazoch), prvú ilustrovanú učebnicu na svete.
Ženské vzory, ženská sila
Emma Willard (1787 – 1870)
Americká priekopníčka ženského vzdelávania založila prvú strednú školu pre dievčatá v USA, kde sa vyučovali predmety dovtedy považované za vhodné len pre mužov. Emma bola učiteľkou, ktorá si všimla, že školy pre dievčatá ponúkajú len základy čítania, písania a domácich prác, zatiaľ čo chlapci mohli študovať matematiku, vedu aj filozofiu. V roku 1819 napísala manifest Plán na zlepšenie vzdelávania žien, v ktorom vyzvala vládu, aby podporila ženské školy. Keď tento plán predložila politikom, vysmiali ju, ale ona sa nevzdala, vďaka čomu sa otvorila škola – Troy Female Seminary (dnes Emma Willard School) v New Yorku. Vychovala stovky študentiek, ktoré sa stali učiteľkami, lekárkami a reformátorkami.
Savitribai Phule (1831 – 1897)
Prvá ženská učiteľka v Indii, ale aj bojovníčka proti diskriminácii žien, chudobných a nižších kást. V 19. storočí otvorila prvé školy pre dievčatá a venovala sa reformám, ktoré umožnili prístup k vzdelaniu aj znevýhodneným skupinám. V čase, keď sa vzdelávanie považovalo za výsadu mužov a vyšších kást, otvorila spolu s manželom Jyotiraom Phulem v roku 1848 prvú školu pre dievčatá. Keď začala učiť, mnohí ľudia ju nenávideli tak veľmi, že na ňu hádzali blato, kamene a dokonca aj kravský trus. Ale ona sa nedala a nosila so sebou náhradné sárí, aby si mohla po príchode do školy prezliecť zašpinené šaty. Založila sieť škôl pre dievčatá v rôznych častiach Indie, ale aj prvé útulky pre zneužívané ženy a siroty. Pomáhala tehotným vdovám, ktoré boli vtedajšou spoločnosťou odsudzované.
Savitribai bola nielen učiteľkou, ale aj prvou ženskou poetkou v maráthčine (regionálnom jazyku Indie). Svoje básne využívala na motiváciu žien, aby sa nebáli vzdelania a samostatnosti. V Indii je dnes 3. január, deň jej narodenia, oslavovaný ako Deň učiteliek.
Charlotte Mason (1842 – 1923)
Britská pedagogička kládla dôraz na vzdelávanie ako celoživotný proces. Verila, že deti by mali byť vedené k učeniu prostredníctvom praktických skúseností a literatúry namiesto memorovania faktov. Hovorila, že deti nie sú „prázdne nádoby“, ale mysliace bytosti. Odmietala tradičný spôsob učenia a tvrdila, že deti sú od narodenia inteligentné a schopné učiť sa cez reálne zážitky a kvalitnú literatúru. Vymyslela „živé knihy”, učebnice písané ako príbehy, nie ako suché fakty. Masonová presadzovala aj učenie vonku, aby deti trávili každý deň niekoľko hodín v prírode, pozorovali zvieratá, kreslili rastliny a viedli si vlastné prírodovedné denníky. Vďaka nej sa v Anglicku začali zakladať školy, kde sa deti učili cez príbehy, umenie a skúsenosti, nie cez nudné testy a mechanické opakovanie.
Prečítajte si: Patríme medzi najhorších? Čo ukáže Testovanie 9?
Anne Sullivan (1866 – 1936)
Stala sa známou ako učiteľka Helen Keller, nevidomej a nepočujúcej žiačky, ktorej pomohla prekonať bariéry komunikácie. Jej metódy výučby boli revolučné a dodnes inšpirujú pedagógov v oblasti špeciálneho vzdelávania. Anne Sullivan bola učiteľkou, ktorá dokázala niečo, čo sa zdalo nemožné, naučila slepú a hluchú Helen Keller komunikovať so svetom. Vďaka svojej trpezlivosti a inovatívnym metódam sa stala symbolom sily vzdelania a odhodlania.
Anne mala ťažké detstvo, vyrastala v chudobe a už ako malá čiastočne oslepla kvôli infekcii. Jej rodičia zomreli a ona skončila v sirotinci, kde prežila mnoho ťažkých rokov. Vďaka štipendiu sa však dostala na Perkinsov inštitút pre nevidiacich, kde podstúpila operáciu a získala čiastočný zrak späť. Keď mala Anne 20 rokov, dostala prácu učiteľky 7-ročnej Helen Keller, ktorá od malička nevidela ani nepočula. Prvý zlom nastal, keď Helen naučila, že každý predmet má meno. Najprv jej do ruky vkladala predmety a na ruku jej prstami „písala“ ich názvy. Anne Sullivan žila celý život s Helen Keller. Stali sa z nich nerozlučné priateľky a precestovali spolu svet, kde pomáhali zlepšovať vzdelanie nevidiacich a nepočujúcich. Helen Keller sa vďaka nej stala spisovateľkou, aktivistkou a prvou nevidomou a nepočujúcou absolventkou univerzity. Ich príbeh bol neskôr sfilmovaný (Zázračná učiteľka – The Miracle Worker).
Lekárka pedagogičkou, afroamerická učiteľka, nositeľka Nobelovej ceny
Maria Montessori (1870 – 1952)
Talianska lekárka a pedagogička vytvorila nový spôsob výučby založený na samostatnosti detí a rešpekte k ich individuálnemu tempu učenia. Jej metóda sa dnes používa po celom svete. Montessori metódu „objavila“ vďaka deťom, ktoré nikto nechcel učiť. Bola totiž pôvodne lekárka a pracovala s deťmi s mentálnym postihnutím. Keď videla, že tradičné metódy učenia im vôbec nepomáhajú, začala experimentovať s novými spôsobmi výučby. Vytvorila špeciálne pomôcky, ako drevené písmená, geometrické tvary či hmatové dosky, aby deťom pomohla učiť sa cez dotyk a skúsenosť, nie len cez memorovanie. Na prekvapenie všetkých, jej žiaci dosiahli lepšie výsledky než deti bez postihnutia. Keď si uvedomila, že jej metódy fungujú pre všetkých, založila prvú Montessori školu (Casa dei Bambini – Dom detí) v Ríme v roku 1907. Z lekárky sa tak stala svetová pedagogická reformátorka.
Mary McLeod Bethune (1875 – 1955)
Afroamerická učiteľka a aktivistka bojovala za právo na vzdelanie pre černošské deti v USA. Založila školu, ktorá sa neskôr stala univerzitou, a bola aj poradkyňou prezidentov v oblasti vzdelávania a rasovej rovnosti. Dcéra bývalých otrokov sa stala jednou z najvýznamnejších afroamerických učiteliek a aktivistiek v USA.
Keď bola malá, žiadne školy pre černošské deti neexistovali. Napriek tomu vyštudovala a rozhodla sa, že otvorí školu pre tých, ktorým vzdelanie odopierali. Aby získala peniaze pre svoju školu, sama piekla koláče a predávala ich na ulici. Dnes je jedinou Afroameričankou, ktorej socha stojí vo Washingtone D.C. – v parku National Statuary Hall.
Malala Yousafzai
Pakistanská aktivistka a nositeľka Nobelovej ceny za mier bojuje za právo dievčat na vzdelanie. Vo 15-tich rokoch prežila útok Talibanu, keď sa snažila obhajovať vzdelávanie dievčat. Dnes inšpiruje milióny ľudí po celom svete. Malala Yousafzai je najmladšiou laureátkou Nobelovej ceny za mier. Pochádza z Pakistanu, kde Taliban zakazoval dievčatám chodiť do školy, ale ona sa odmietla vzdať a bojovala za svoje práva, aj keď ju to takmer stálo život. Ako 11-ročná začala písať tajný blog pre BBC, kde opisovala, ako Taliban ničí školy a bráni dievčatám v učení. Jej odvážne slová si všimli po celom svete, ale všimol si ich aj Taliban. V roku 2012 napadli ozbrojenci školský autobus a postrelili ju do hlavy. Malala však zázračne prežila, po niekoľkých operáciách sa zotavila a jej hlas bol ešte silnejší než kedykoľvek predtým. Malala je veľká fanúšička Harryho Pottera a jej obľúbený predmet v škole bola fyzika.
„Ak pomáhame dieťaťu, aby sa stalo lepším človekom, je to vďaka učiteľovi. Učiteľ je ten, kto dokáže vidieť potenciál v každom dieťati a dá mu šancu rásť.“ – Maria Montessori
Zdroj titulná foto: Pexels_Max Fischer