V predchádzajúcich častiach nášho seriálu sme sa venovali právam rodičov malých detí, ktoré majú títo rodičia v zmysle Zákonníka práce a Zákona o sociálnom poistení.
Vysvetlili sme si, ako je dôležité písomne informovať svojho zamestnávateľa o svojom postavení a stave, ako je tehotenstvo, dojčenie, trvalá starostlivosť o malé dieťa. Po písomnom oznámení zamestnávateľovi o svojom stave, rodičia nadobúdajú špeciálnu ochranu, či už z hľadiska úpravy pracovného času alebo ochrany pred výpoveďou z pracovného pomeru.
Rodičia, ktorí žijú s malým dieťaťom sami
Ako je to však s rodičmi, ktorí žijú s malým dieťaťom sami? Majú povinnosť oznámiť svojmu zamestnávateľovi skutočnosť, že žijú sami?
Tradičný model rodiny, o ktorom dnes toľko čítame, býva často menený tým, že dieťa nevychovávajú obaja rodičia. Príčiny môžu byť rôzne, či už v dôsledku slobodného rozhodnutia rodičov, alebo rozchodu rodičov alebo aj smrťou jedného z rodičov. Z hľadiska pracovnoprávnych vzťahoch tak potom je osamelý rodič a jeho starostlivosť zraniteľnejšia, minimálne v tom, že sa osamelý rodič nemôže spoliehať na deľbu starostlivosti o dieťa, ak sa venuje práci.
V Zákonníku práce nie je explicitne uvedená povinnosť osamelých rodičov informovať svojho zamestnávateľa, že sa o dieťa stará a vychováva ho sám.
V zmysle Zákonníka práce je osamelý zamestnanec ten zamestnanec, (i) ktorý žije sám a zároveň (II) je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Taktiež za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov. Zákonník práce nedefinuje, o aké iné vážne dôvody môže v praxi ísť.
Rodič v zahraničí alebo dlhodobo liečený
Dôvodová správa k Zákonníku práce však uvádza, že môže ísť o situácie, keď je jeden z rodičov dlhodobo v zahraničí, alebo vykonáva trest odňatia slobody, ale aj z dôvodu dlhodobého liečenia jedného z rodičov. V každom prípade je však nutné posudzovať každý jeden prípad osamelosti osobitne, a práve toto umožňuje všeobecný pojem „iné vážne dôvody.“
V praxi môže nastať veľa prípadov, keď napr. zamestnanec je ženatý/vydatá, ale jednoducho žije sám a dieťa preto vychováva tiež sám. Uvedené ustanovenie § 40 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že musia byť „kumulatívne“ teda naraz splnené obe podmienky, a to (i) žiť sám a zároveň (ii) zamestnanec musí byť slobodný, ovdovený alebo rozvedený. Potom by sa však takýto zamestnanec pod definíciu osamelého zamestnanca nedostal, pretože aj keď by napr. žil sám, bol by stále v manželskom zväzku. Práve preto je dobré vnímať § 40 ods. 2, podľa ktorého sa za osamelého zamestnanca považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov, ako návod na riešenie špecifických životných situácii.
Pojem “žiť sám”
V praxi sa často stretávame sa otázkou, čo to znamená žiť sám? Z pohľadu práva by nebolo správne chápať pojem „žiť sám“ ako fyzickú osamelosť. Je logické, že osamelý rodič nie je fyzicky sám, pretože je s malým dieťaťom, o ktoré sa sám stará.
Pojem „žiť sám“ je chápaný ako právna kategória. Judikatúra súdov ju objasňuje ako stav, keď sám nežije ten, kto žije s inými osobami „v spoločnej domácnosti.“ Domácnosť je pojem definovaný v Občianskom zákonníku. Tvoria ho osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Nie je podstatné, či osoby majú trvalý alebo prechodný pobyt. Na toto sa nás totiž klienti často pýtajú. Podstatné je, že tieto osoby majú úmysel spolu žiť trvalo a spoločne platia náklady na bývanie.
Preto napr. ak matka býva po rozchode u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o dieťa, neznamená to, že okamžite pôjde o spoločnú domácnosť a matka tak stratí status „osamelej zamestnankyne“. Aj tu platí, že každý prípad je nutné posudzovať osobitne. Dôležitý je preto vždy úmysel členov domácnosti a uhrádzanie spoločných nákladov na svoje potreby.
O svojom stave radšej informovať
Ako sme už uviedli vyššie v článku, V Zákonníku práce nie je uvedená povinnosť osamelých rodičov informovať svojho zamestnávateľa, že sa o dieťa stará a vychováva ho sám. Avšak vzhľadom na právnu ochranu týchto zamestnancov, odporúčame, aby zamestnanci písomne informovali svojho zamestnávateľa, že sú osamelými zamestnancami.
V praxi súdov už nastala na Slovensku situácia, že súd vyslovil neplatnosť výpovede zamestnankyne, ktorá sa sama starala o blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutým (obdobná situácia, ako osamelá matka) a zamestnávateľ sa až následne o tejto skutočnosti dozvedel. Pokiaľ by sa takáto prax súdov rozšírila, mohlo by to odrádzať zamestnávateľov zamestnávať rodičov s malými deťmi, pri ktorých môžu pochybovať o tom, či sú osamelí a teda na výchovu dieťaťa sami. Preto odporúčame zamestnancom, aby písomne informovali o svojom statuse zamestnávateľov.
Osamelí zamestnanci majú totiž v zmysle Zákonníka práce tieto osobitné práva:
a) Práca nadčas a pracovná pohotovosť
Ak ste osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávať Vás prácou nadčas možno len s Vašim súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s Vami môže taktiež len dohodnúť.
b) Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.
c) Skončenie pracovného pomeru
Častou otázkou, ktorú v praxi riešime je možné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pri osamelých zamestnancoch.
- Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v dobe, keď sa osamelí zamestnanci starajú o dieťa mladšie ako 3 roky. Táto výnimka však neplatí, ak sa zamestnávateľ zrušuje.
- Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky. Môže však s nimi z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny skončiť pracovný pomer výpoveďou.
d) Materská dovolenka
Ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj osamelému mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Splnenie podmienky osamelosti je potrebné sledovať ku koncu 34. týždňa materskej dovolenky (základné trvanie materskej dovolenky).
Osamelosť sa preukazuje čestným vyhlásením, v ktorom je nutné uviesť dôvod osamelosti. Osamelosť sa posudzuje vždy ku koncu „základného“ nároku na materské, t. j. nie pri vzniku nároku na materské. To znamená, že poistenkyňa vždy ku koncu základného nároku na materské predloží Sociálnej poisťovni doklady preukazujúce osamelosť spolu s čestným vyhlásením. Status osamelosti musí byť zachovaný po celý čas „predĺženého“ nároku na materské.
Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje osamelej žene a osamelému mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov.
Záver
Vzhľadom na osobitné práva, ktoré Zákonník práce priznáva osamelým zamestnancom, vždy písomne informujte svojho zamestnávateľa, že ste osamelým zamestnancom.
O autorke
JUDr. Radka Sláviková Geržová, PhD. je advokátka na Slovensku aj v Čechách s dlhoročnou praxou v oblasti pracovného práva a práva duševného vlastníctva. Je členkou advokátskej kancelárie bratis.law.
Foto na titulke: pixabay.com
