Nastupujem do práce po materskej alebo rodičovskej. Aké práva mám v zamestnaní?

Nastupujem do práce po materskej alebo rodičovskej. Aké práva mám v zamestnaní?

Chystáte sa nastúpiť do zamestnania po skončení rodičovskej alebo materskej dovolenky? Aké práva máte ako rodič malých detí v zamestnaní? Máte právo na prestávku na dojčenie, aj keď nedojčíte?

V tejto tretej časti seriálu Práva a nároky tehotných žien a matiek z pohľadu Zákonníka práce a sociálneho poistenia sa budeme zaoberať nástupom do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke. Vedeli ste, že „zamestnancom trvale sa starajúcim o dieťa“ ani „dojčiacou zamestnankyňou“ nie ste v zmysle Zákonníka práce automaticky?

V prvej časti nášho seriálu, v ktorom sme sa venovali právam tehotných žien v zmysle Zákonníka práce, sme uviedli, že tehotná žena nie je automaticky tehotnou zamestnankyňou. Je potrebné, aby tehotná žena písomne informovala zamestnávateľa o tejto skutočnosti.

Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa

Rovnaký postup je nutné voči zamestnávateľovi dodržať, aj v prípade, ak sa trvalo starám o neplnoleté dieťa a mám záujem využiť všetky práva, ktoré mi Zákonník práce v tejto súvislosti ponúka.

Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa v zmysle Zákonníka práce je totiž len ten zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa a ktorý túto skutočnosť písomne oznámi zamestnávateľovi.

Je dôležité podotknúť, že za trvalú starostlivosť o dieťa sa považuje aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov, ale a aj starostlivosť o dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.

Zvýšená ochrana a osobitné pracovné podmienky patria zamestnancom len vtedy, ak si splnia túto písomnú oznamovaciu povinnosť. Zamestnávateľ nemá povinnosť sám iniciatívne zisťovať, či sa jeho zamestnanci trvalo starajú o dieťa.

Dojčiaca zamestnankyňa

Rovnaký princíp, ako pri tehotenstve alebo trvalej starostlivosti o dieťa platí aj pri dojčiacej žene. „Dojčiaca zamestnankyňa“ na účely Zákonníka práce je opäť len tá zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informuje o tejto skutočnosti.

V článku vždy upozorníme, na ktoré kategórie zamestnancov sa osobitné pracovné podmienky vzťahujú, teda či na všetkých trvalo starajúcich sa rodičov, matky alebo aj na dojčiace zamestnankyne. Jeden významný nárok však patrí len dojčiacim zamestnankyniam, a tou je prestávka na dojčenie.

Prestávky na dojčenie

Matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť osobitné prestávky na dojčenie. Zásadne patria matke, na každé dieťa do konca 6. mesiaca veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších 6 mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny.

Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času matky a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku. V praxi to znamená, že ak sa dojčiaca matka dieťaťa do 12 mesiacov veku dieťaťa rozhodne ísť pracovať, má nárok na zaplatenú prestávku v práci. Rovnako to aj platí pri skrátenej pracovnej dobe, ak matka pracuje aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času.

V tomto prípade patrí dojčiacej matke len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa len do konca 6. mesiaca jeho veku.

Celý tento koncept platených prestávok v práci je podľa môjho názoru zastaralý a právne problematický. Nedojčiace matky na túto platenú prestávku v práci nárok v zmysle Zákonníka práce nemajú. Európska judikatúra túto situáciu už vyriešila a takýto prístup považuje za diskriminačný.

Prestávku na dojčenie priznáva aj pracujúcemu otcovi, a to v zmysle zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a pracovným podmienkam. Môžeme polemizovať o účele týchto prestávok v práci a či patria aj otcom. Avšak minimálne matky, ktoré z akéhokoľvek dôvodu dojčiť nemôžu, by na tieto prestávky nárok určite mali mať. Prípadná zmena legislatívy alebo zodpovedajúce súdne rozhodnutie by mohlo odstrániť diskusie o ich nároku. Je dobré, aby rodičia poznali svoje práva v tejto oblasti a začali viesť so zamestnávateľom o tejto otázke diskusiu.

Práca, ktorá škodí matkám

Matky do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiace zamestnankyne nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu.

Zoznam prác zakázaných ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané matkám do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám. V prípade, ak pracujete vo výrobe, s chemikáliami, v stiesnených podmienkach, je vhodné sa s týmto nariadením bližšie oboznámiť.

Foto: pixabay.com

Potrebné je upozorniť aj na to, že zákaz vykonávať určené práce sa nevzťahuje len na práce uvedené v tomto nariadení vlády, ale ide aj o práce uvedené v prípadnom lekárskom posudku. Preto je vhodné, aby pracujúca zamestnankyňa navštívila lekára, ktorý poskytuje zamestnávateľovi služby pracovnej zdravotnej služby a aby tento lekár následne vzhľadom na druh práce danej zamestnankyne posúdil, či niektorá z činností nemôže ohrozovať jej zdravie.

Vykonávam rizikovú prácu, čo teraz?

Princíp je rovnaký, ako sme uviedli v článku o právach tehotných žien. Ak matka do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiaca zamestnankyňa vykonáva rizikové povolanie, zamestnávateľ môže túto situáciu riešiť viacerými spôsobmi:

a) V prvom rade je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok takejto zamestnankyne. V danom prípade môže ísť o  vykonávanie iných činností v rámci dohodnutej práce.

b) Ak to nie je možné, zamestnávateľ túto ženu dočasne preradí na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci dohodnutej pracovnej zmluvy.

c) Ak matku do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacu zamestnankyňu nie je možné dočasne preradiť na inú prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, zamestnávateľ ju môže preradiť po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak dosahuje takáto žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v materstve podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Čiže rovnako ako v tehotenstve.

d) Môže dôjsť k situácii, že preradenie na inú vhodnú prácu nie je možné, pretože zamestnávateľ jednoducho takú prácu nemá k dispozícii alebo zamestnankyňa nesúhlasí s preradením na iný druh práce. Zamestnávateľ je v tomto prípade povinný poskytnúť matke do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacej zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jej priemerného zárobku.

Foto: George Rudy/Shuttestock

Úprava pracovného času pre „zamestnancov trvale sa starajúci o dieťa“

a) Kratší pracovný čas

Táto úprava v Zákonníku práce sa vzťahuje nielen na tehotné ženy, ale aj na ženy alebo mužov trvale sa starajúcich o dieťa mladšie ako 15 rokov.

V prípade, ak požiada žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

V súčasnosti je na Slovensku aj v Čechách k dispozícii už značné množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré nútia zamestnávateľa prípadné odmietnutie riadne vysvetliť.

b) Práca nadčas a pracovná pohotovosť

Ak ste žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 3 roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávať vás prácou nadčas možno len s vašim súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s vami môže tiež len dohodnúť.

Tu sa stretávame s kategóriou osamelých zamestnancov, ktorí majú z hľadiska ochrany práce aj iné významné práva, vrátane inej dĺžky materskej dovolenky. Z tohto dôvodu sa kategórii osamelých zamestnancov a ich nárokov z pohľadu pracovného práva budeme venovať v ďalšej časti seriálu.

c) Nočná práca

Zamestnávateľ je povinný preradiť matku do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacu zamestnankyňu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o toto preradenie táto žena požiada.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 3 roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.

Osobné prekážky v práci

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené ošetrenie alebo liečenie.

Takéto pracovné voľno poskytne zamestnávateľ na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Je logické, že za sprevádzanie rodinného príslušníka sa považuje aj neplnoleté dieťa. Sprevádzať neplnoleté dieťa môžu v takýchto prípadoch aj starí rodičia dieťaťa.

Starostlivosť o zdravotne postihnuté dieťa

V prípade zdravotne postihnutého dieťaťa platí, že zamestnávateľ musí poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Zamestnancovi taktiež patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Túto prekážku v práci osobne považujem za nevyhnutné minimum. V súčasnosti je bežné, že zamestnávatelia poskytujú platené pracovné voľno ako formu benefitu otcom dieťaťa alebo aj iným sprevádzajúcim osobám na deň pôrodu alebo aj niekoľko dní po pôrode dieťaťa.

Foto: Getty Images

Dovolenka

Dovolenka zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Aj z tohto dôvodu je dobré poznať svoje práva a nezabudnúť písomne informovať zamestnávateľa, že som zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa.

Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa trvale starajú o dieťa, ide teda o rodičov, ktorí okrem iného zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. V prípade striedavej starostlivosti o dieťa majú osobnú starostlivosť striedavo obaja rodičia, a preto majú nárok na vyššiu mieru dovolenku obaja rodičia.

Skončenie pracovného pomeru

Častou otázkou, ktorú v praxi riešime, je možné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pri rôznych kategóriách zamestnancov trvale sa starajúcich o dieťa. Z tohto dôvodu je dobré vedieť, že:

a) Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s matkou do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

b) Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v dobe, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelí zamestnanci starajú o dieťa mladšie ako 3 roky.
Táto výnimka však neplatí, ak sa zamestnávateľ zrušuje. Výnimka taktiež neplatí, ak sa zamestnávateľ premiestňuje, ale len v dobe, keď sa osamelí zamestnanci starajú o dieťa mladšie ako 3 roky.

c) Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke.

d) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky.

Taktiež nemôže skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Záver

Zákonník práce obsahuje viaceré kategórie zamestnancov (či už mužov alebo žien), ktorí v prípade trvalej starostlivosti o dieťa majú špeciálne práva a je dobré ich poznať. Nielen po materskej a rodičovskej máte svoje práva. Osobitnou kategóriu sú osamelí zamestnanci, ktorým sa budeme venovať v ďalšej časti seriálu.

O autorke

JUDr. Radka Sláviková Geržová, PhD. je advokátka na Slovensku aj v Čechách s dlhoročnou praxou v oblasti pracovného práva a práva duševného vlastníctva. Je členkou advokátskej kancelárie bratis.law.

žiadne príspevky na zobrazenie