Otcovia dcér bývajú k partnerkám pozornejší. Výskum ukázal rozdiel oproti otcom synov

0
Otcovia dcér bývajú k partnerkám pozornejší. Výskum ukázal rozdiel oproti otcom synov
Foto: Canva ( Yan Krukau od autora Pexels, Dmitry Rodionov od autora Pexels)

Narodenie dcéry môže ovplyvniť nielen vzťah otca k dieťaťu, ale aj jeho správanie k partnerke. Tri štúdie s takmer 1 700 rodičmi naznačili, že otcovia dievčat prejavovali matkám svojich detí väčšiu oddanosť, dôveru a blízkosť.

Nový výskum z Rutgers University priniesol nečakanú súvislosť. Otcovia dcér opisovali vzťah s matkou svojho dieťaťa priaznivejšie ako muži, ktorí mali syna. Vyjadrovali silnejšiu oddanosť, väčšiu dôveru, spokojnosť aj citové puto. Rovnaký rozdiel si všimli aj ich partnerky.

Výsledok znie lákavo, no nemožno z neho vytvoriť jednoduché pravidlo. Dcéra automaticky neurobí z muža pozorného partnera a syn vzťah rodičov neoslabí. Výskumníci zachytili priemerný rozdiel medzi skupinami, nie návod na fungovanie každej rodiny.

Výsledok sa objavil v troch štúdiách

Výskumný tím pracoval s údajmi od 1 694 rodičov zo Spojených štátov. Nezostal pri jedinom dotazníku, ale rovnakú myšlienku preveril tromi spôsobmi. V prvej časti hodnotili svoj partnerský vzťah samotní otcovia. Odpovedali na otázky týkajúce sa blízkosti, spokojnosti, dôvery a ochoty vo vzťahu zostať.

Druhá časť dala slovo matkám. Opisovali, ako vnímajú správanie otca svojho dieťaťa a nakoľko sa naňho môžu vo vzťahu spoľahnúť. Ich odpovede priniesli podobný obraz – partnerov s dcérami hodnotili ako pozornejších a oddanejších.

Najzaujímavejšia bola tretia štúdia. Vedci oslovili budúcich rodičov ešte v poslednom trimestri tehotenstva a sledovali ich aj po pôrode. Chceli zistiť, či rozdiel existoval už pred narodením dieťaťa, alebo sa objavil až po príchode dcéry či syna.

Porovnanie odpovedí pred pôrodom a po ňom ukázalo, že rozdiel sa objavil až po narodení dieťaťa. Výsledok stále nedokazuje, že dcéra priamo mení správanie otca. Ide o zaujímavú súvislosť, ktorú bude potrebné ďalej skúmať.

Dcéra môže zmeniť pohľad otca na vlastný vzťah

Prečo by pohlavie dieťaťa malo súvisieť so správaním muža k partnerke? Jednoznačnú odpoveď výskumníci zatiaľ nemajú. Ponúkajú však niekoľko možných vysvetlení.

Otec patrí medzi prvých blízkych mužov v živote dcéry. Svojím správaním k jej mame každý deň ukazuje, ako môže vyzerať partnerský vzťah. Dcéra si všíma tón rozhovorov, vzájomný rešpekt, prejavený záujem, delenie povinností aj spôsob, akým rodičia riešia nezhody.

Niektorí muži si túto úlohu zrejme uvedomia výraznejšie po narodení dievčatka. Myšlienka, že dcéra raz bude posudzovať partnerov aj cez skúsenosť z vlastného domova, ich môže viesť k väčšej starostlivosti o vzťah s jej matkou.

Ďalšie vysvetlenie súvisí s ochranárskym nastavením. Dcéra môže v otcovi posilniť pocit zodpovednosti za stabilitu rodiny. Svoju partnerku potom nevníma len ako ženu, s ktorou žije, ale aj ako človeka, s ktorým vytvára dcérin prvý obraz blízkeho vzťahu.

Stále ide o teórie, nie o dokázaný mechanizmus. Do správania rodičov vstupuje ich povaha, predchádzajúce skúsenosti, kvalita vzťahu, rodinné zázemie aj kultúrne očakávania.

Foto: CanvaPro (LittleBee80 od autora Getty Images)

Synovia z otcov nerobia horších partnerov

Porovnanie môže ľahko vyznieť tak, že otcovia chlapcov sa o svoje partnerky starajú menej. Výskum však nepriniesol hodnotenie jednotlivých mužov ani dôkaz, že syn vzťahu škodí.

Rozdiel medzi skupinami nehovorí nič o konkrétnom otcovi. Muž so synom môže byť láskavý, spoľahlivý a oddaný partner, zatiaľ čo narodenie dcéry nezachráni vzťah plný nezáujmu alebo konfliktov.

Autori, ktorí sa podieľali na štúdii neoznačujú otcov dcér ani za lepších rodičov. Výsledky sa týkali ich správania k matke dieťaťa. Rodičovská starostlivosť a partnerská blízkosť spolu súvisia, no nejde o tú istú vec.

Zistenia navyše pochádzajú z amerického prostredia. Rodinné roly a očakávania spojené s výchovou dcér sa môžu v iných krajinách líšiť. Rovnaký výskum v odlišnej kultúre by preto nemusel priniesť úplne totožný výsledok.

Byť otcom v roku 2026 znamená odložiť scenár, ktorý hovorí, že otec musí mať na všetko odpoveď. Najväčšia zmena moderného otca však nie je v tom, že „smie plakať”, ale v tom, že nemusí hrať divadlo. Predchádzajúce generácie verili, že autorita sa buduje cez odstup a neomylnosť. Nový model otcovstva ukazuje presný opak. Priznanie únavy nie je zlyhanie a ospravedlniť sa, ak otec vybuchne zo stresu, je viac než pohladenie.

Deti formujú aj svojich rodičov

O rodičovstve zvyčajne premýšľame jedným smerom. Mama a otec vychovávajú dieťa, ukazujú mu pravidlá a ovplyvňujú jeho predstavy o svete. Menej pozornosti venujeme tomu, ako samotné deti postupne menia svojich rodičov.

Narodenie dcéry môže mužovi priniesť nový pohľad na ženy, vzťahy aj každodenné správanie. Zrazu si jasnejšie uvedomí, aký príklad doma vytvára. Nie veľkými prejavmi, ale tým, ako sa rozpráva s partnerkou, či si všíma jej únavu a ako sa zachová počas konfliktu.

Zaujímavé je aj to, že možné posilnenie vzťahu nemusí vychádzať zo strachu o jeho rozpad. Otec môže jednoducho cítiť väčšiu potrebu ukázať dcére, že mužská blízkosť, spoľahlivosť a úcta patria k bežnému partnerskému životu.

Dôležitejšie ako pohlavie dieťaťa zostáva správanie rodičov

Výskum ukázal zaujímavú súvislosť. Kvalitu vzťahu neurčuje pohlavie dieťaťa. Oveľa viac zavážia bežné dni, vzájomný rešpekt a ochota deliť sa o starostlivosť o rodinu.

Narodenie dcéry azda niektorým mužom pripomenie, aký príklad jej doma dávajú. Nad rovnakou otázkou sa oplatí zamyslieť aj otcom synov. Čo sa moje dieťa učí o láske z toho, ako sa správam k jeho mame?

Deti si všímajú viac, než si dospelí uvedomujú. Sledujú, ako sa rodičia rozprávajú, podržia sa v náročnej chvíli a udobria po hádke. Z týchto každodenných okamihov si postupne vytvárajú vlastnú predstavu o bezpečnom a láskavom vzťahu.

Zdroj

žiadne príspevky na zobrazenie