Zabudli ste niekedy poliať svoju obľúbenú monsteru alebo netušíte, čo s odrezkami, ktoré sa vám nekontrolovane množia na parapete? Nie ste v tom sami.
Práve z úprimnej sebareflexie a lásky k zeleni vznikla v roku 2022 košická iniciatíva OZ Hlava Deravá. Tri priateľky sa rozhodli premeniť svoju vášeň na projekt, ktorý dnes učí Košičanov, že zdieľanie je viac než nakupovanie. Či už ide o rastliny, knihy alebo umelecké diela, toto združenie vdychuje veciam druhý život a buduje komunitu, ktorej nie je ľahostajné naše životné prostredie.
OZ Hlava Deravá
OZ Hlava deravá je košická komunitná iniciatíva, ktorá prostredníctvom lásky k rastlinám spája ľudí a propaguje myšlienky zdieľania i udržateľnosti. Za združením stoja tri kamarátky, ktoré spojila dlhoročná záľuba v pestovaní rastlín. Mgr. Gabriela Mišurová, vyštudovaná estetička, sa venuje najmä konceptu swapov, ich organizácii a programovej štruktúre podujatí. Odborné zázemie zabezpečujú botaničky RNDr. Margaréta Varholová, PhD. a RNDr. Viktória Tuptová, ktoré do aktivít združenia prinášajú botanické know-how a skúsenosti z praxe.
Od roku 2019 pravidelne organizujú rastlinné swapy – podujatia zamerané na výmenu izbových rastlín a odovzdávanie skúseností. Postupne svoje aktivity rozšírili aj o swapy kníh, hračiek, umeleckých diel či rôznych pokladov z domácností. Okrem výmenných podujatí realizujú prednášky o pestovaní a stoja za projektom košických rastlinných búdok, ktoré počas celého roka slúžia na voľnú výmenu rastlín, odrezkov a pestovateľských potrieb. Hlavným cieľom združenia je budovať vnímavú komunitu, ktorej záleží na prírode a udržateľnom spôsobe života.
Ako vznikol názov „Hlava deravá“ a ako sa zrodila myšlienka priniesť rastlinné swapy práve do Košíc?
Názov vznikol celkom spontánne – z takej „deravej hlavy”, keď človek občas niečo zabudne, napríklad aj poliať rastlinu. Chceli sme, aby meno pôsobilo hravo, ľudsky a s potrebnou dávkou sebairónie. Samotná myšlienka swapov sa zrodila z našej lásky k zeleni a z pocitu, že v Košiciach chýba podujatie, kde by si ľudia mohli vymieňať nielen rastliny a skúsenosti, ale sa aj len porozprávať. V roku 2019 sme si povedali, že to skúsime. Začali sme rastlinami, no postupne sme pridali aj knihy, hračky, umelecké diela či rôzne iné poklady z políc.
Čo je vaším hlavným poslaním – je to skôr budovanie komunity, alebo udržateľnosť a záchrana zelene?
Je to taká kombinácia. Rastliny sú pre nás skôr príjemnou zámienkou, ako spájať ľudí s podobným nastavením. Budujeme komunitu postavenú na vzájomnej pomoci, zdieľaní skúseností a hľadaní udržateľnejších ciest – či už cez swapy alebo záchranu zelene, ktorá by inak skončila v koši. Často nás milo prekvapí, že ľudia nehľadajú výstavné kúsky. Práve naopak, cielene si vyberajú „zelených pacientov”, ktorým chcú pomôcť, aby ich neskôr na ďalšom swape mohli posunúť ďalej v plnej sile.

Pamätáte si na úplne prvý swap? Aká bola vtedy atmosféra a koľko ľudí prišlo?
Na náš prvý swap spomíname veľmi živo – najmä preto, že sme vtedy vôbec netušili, čo nás čaká. Písal sa rok 2019 a naším útočiskom sa stalo kultúrno-komunitné centrum Výmenník Wuppertálska v Košiciach. Hoci prišlo menej ľudí, než na aké počty sme zvyknuté dnes, atmosféra s prednáškou a výberovou kávou bola príjemná a rodinná. Sledovať ľudí, ako nadšene debatujú, vymieňajú si rastliny a pestovateľské triky, bol pre nás jasný signál: presne takéto podujatie v našom meste doteraz chýbalo.
Prečo je podľa vás dôležité rastliny a knihy swapovať, než si ich stále kupovať nové?
Swapovanie je jednoduchý spôsob, ako dať veciam druhý život. Rastliny sa prirodzene množia, knihy často prečítame raz a potom len stoja na poličke. Keď ich posunieme ďalej, potešia niekoho ďalšieho a zároveň sa zbytočne nevytvára ďalší odpad ani nadmerná spotreba.
Aký najzaujímavejší alebo najvzácnejší kúsok (rastlinu či knihu) ste doteraz na swape videli?
Na našich swapoch občas natrafíte aj na skutočné zberateľské kúsky. Objavujú sa tu vzácnejšie alokázie či filodendrony, ktoré v bežných kvetinárstvach stoja nemalé sumy. Obrovským lákadlom sú však vždy urastenejšie rastliny – mohutné monstery či fikusy sa u nás zvyčajne „neohrejú” dlhšie než pár sekúnd. Nezabudnuteľným pohľadom bola napríklad pani, ktorá si svoje nové, obrovské a poriadne ťažké agáve odnášala domov na bicykli.
Pozornosť pútajú aj knihy. Medzi tie kurióznejšie úlovky určite patria Leninove spisy, ktoré sa na jednom swape stretli dokonca dvakrát, a samozrejme, takmer nikdy nechýba ani nejaká verzia Kámásútry.
Čo by ste poradili niekomu, kto sa chystá na váš swap prvýkrát? Existuje nejaká swapovacia etiketa?
Najdôležitejšie je prísť s dobrým úmyslom. Pri výbere rastlín, kníh či hračiek dbajte na to, aby boli v dobrom stave – kvalita by mala vždy víťaziť nad kvantitou, aby veci mohli skutočne urobiť radosť niekomu ďalšiemu. A hlavne: odložte ostych! Naše swapy nie sú len o materiálnej výmene, sú priestorom na spoznávanie nových ľudí.

Vaše rastlinné búdky sú v Košiciach unikátom. Ako fungujú a kde ich ľudia môžu nájsť?
Rastlinné búdky vznikli z potreby priblížiť sa viac komunite rastlinkárov. Keďže naše rastlinné swapy sú dvakrát ročne (jar/jeseň), ľudia nám veľakrát písali, či by sme ich nemohli robiť častejšie. Z kapacitných dôvodov by sme ich nestíhali, preto sme vymysleli búdky, ktoré vedia fungovať 365 dní v roku. Búdky fungujú na jednoduchom systéme založenom na vzájomnej dôvere: rastlinu, ktorú už nepotrebujete, môžete priniesť a vymeniť ju za inú. Ide o jednoduchý systém založený na dôvere. Obsah rastlinných búdok je úplne v rukách komunity. Nie sú stále plné – ich ponuka sa prirodzene mení podľa toho, čo ľudia prinesú a čo odnesú.
Okrem samotných rastlín v nich nájdete aj semienka, odrezky, kvetináče, odbornú literatúru či zvyškové substráty. Pri výmene je však dôležité brať ohľad na ročné obdobia – kým jar a leto prajú živým rastlinám, jeseň a zima sú ideálne na výmenu kvetináčov a materiálu. Naše 3 rastlinné búdky sa nachádzajú v areáli Kasární/Kulturparku, v prednej záhrade Výmenníka Wuppertálska a pri Kultúrno-spoločenskom centre v mestskej časti Košice Sever.
Čo presne znamená záchrana rastlín vo vašom podaní? Aký je osud rastlinky, ktorú nájdete v zlom stave?
Pri záchrane rastlín sa snažíme každej jednej rastline nájsť nový domov. Často si ich aj my domov vezmeme viac, než by bolo možno rozumné – rastliny následne presadíme, ostriháme a pokúsime sa ich dostať späť do formy. Keď sa spamätajú, prinesieme ich na ďalší swap, kde si môžu nájsť nového majiteľa. Samozrejme, nie vždy je záchrana úspešná, najmä ak ide o kúsky silno napadnuté škodcami. Ak si však rastlina nenájde majiteľa priamo na swape, umiestnime ju do jednej z našich rastlinných búdok, odkiaľ zvyknú zmiznúť prekvapivo rýchlo – niekedy už za deň či dva.
Akú najčastejšiu chybu robia košickí pestovatelia?
Jednou z najčastejších chýb je prelievanie rastlín. Mnoho ľudí si myslí, že viac vody znamená viac starostlivosti, ale pri izbových rastlinách to často vedie skôr k problémom s koreňmi.