V spoločnosti, ktorá oslavuje výkon, úspech a bezchybnosť, sa perfekcionizmus často vníma ako cnosť. Ľudia, ktorí od seba očakávajú maximum, sú považovaní za ambicióznych, cieľavedomých a spoľahlivých.
No pod zdanlivo lesklým povrchom sa zvykne skrývať napätie, sebakritika a neustály pocit nedostatočnosti. Perfekcionizmus preto môžeme pokojne nazvať zabijakom duševnej pohody. Síce nie veľmi viditeľným, no za to poriadne nebezpečným.
Keď dokonalosť prestáva byť cieľom, a stáva sa bremenom
Perfekcionizmus nie je len túžba robiť veci dobre. Je to potreba byť dokonalý absolútne vo všetkom a za každých okolností. Perfekcionista sa bojí zlyhania, kritiky či odmietnutia. A každá chyba sa mu javí ako dôkaz vlastnej neschopnosti. Takýto spôsob myslenia však vytvára obrovský tlak a vedie k úzkosti, vyčerpaniu a strate radosti z práce či života.
Hovorí sa, čo ťa ženie dopredu, ťa môže aj zničiť. A je to pravda. Perfekcionizmus síce môže krátkodobo zvyšovať výkon, no dlhodobo oslabuje vnútornú motiváciu. Namiesto tvorivosti nastupuje strach. Namiesto spokojnosti neustála nespokojnosť.
Prečítajte si: Výživa pre mozog: Potraviny, ktoré podporujú duševné zdravie
Perfekcionizmus a duševné zdravie
Psychológovia upozorňujú, že nadmerný perfekcionizmus je prepojený s úzkostnými poruchami, depresiou či syndrómom vyhorenia. Keď sa človek neustále porovnáva s ostatnými alebo s vlastnými, často nereálnymi štandardmi, jeho sebavedomie klesá. Vnútorný kritik je stále hlasnejší a komplimenty zvonka prestávajú mať účinok.
Perfekcionizmus sa vie zamaskovať aj za zodpovednosť alebo pracovitosť. No hranica medzi zdravou snahou o kvalitu a sebaobranným hnaním sa za uznaním býva tenká. Ak sa spokojnosť nikdy nedostaví, ani po splnení cieľa, je to varovný signál.
Ako sa oslobodiť od potreby byť dokonalý
Cesta z pasce perfekcionizmu neznamená vzdať sa snahy o zlepšenie. Ide o zmenu postoja. Viac-menej o prijatie toho, že hodnota človeka nezávisí od bezchybného výkonu. Táto zmena potom dokáže pomôcť pri učení sa robiť veci dostatočne dobre, a nie vždy na 100 %.
Je užitočné, ak si uvedmomíme, že máme svoje limity a právo na oddych a chyby. Mali by sme rozlišovať medzi snahou a sebaodsudzovaním. Pretože snaha vedie k rastu, no sebaodsudzovanie k úzkosti. Nezaškodí pestovať si sebaprijatie. Práve naopak, je to vítané. Hodnota človeka totiž nie je podmienená dokonalosťou. A preto… Dovoľme si tej nedokonalosti viac. Chyby sú prirodzenou súčasťou učenia a vývoja.
Prečítajte si: Sociálne siete a duševné zdravie tínedžerov: Ako chrániť deti v online svete a zároveň podporiť ich rast
Takáto hnacia sila môže oslabiť zdravie
Perfekcionizmus sa môže zdať ako motivujúca sila, no v skutočnosti oslabuje duševné zdravie. Učí nás veriť, že len bezchybnosť nás robí hodnými uznania, hoci pravda je presne opačná.
Duševná pohoda začína v momente, keď si dovolíme byť ľudskí, a teda nedokonalí.