Lady Vivian je tanečníčka burlesque, herečka a performerka. Účinkuje v Red Cat Cabaret a vedie kurzy v Bratislava Burlesque, kde učí dámy byť zdravo sebavedomé a mať rady svoje telo. Okrem toho je predstaviteľkou hnutia body positive. V rozhovore nám prezradila:
- ako sa dostala k štýlu burlesque,
- či nemá pri vystúpeniach trému a odkiaľ berie odvahu,
- aký má vzťah k svojmu telu,
- čo považuje za krásne,
- ako reaguje na hejterov,
- ako by definovala myšlienku body positive.
Mnohé ženy vás poznajú ako tanečníčku burlesque. Videli vaše vystúpenia, či boli na vašich kurzoch a workshopoch. Ako ste sa k dostali k burlesque a čím vás tento štýl oslovil?
Cesta k tomuto umeleckému štýlu bola veľmi jednoduchá. Kamarátka mi raz počas skúšky v divadle povedala, že sa u nás v Bratislave otvorila Bratislava Burlesque Academy. Prihlásila som sa na prvý takýto kurz a bola to láska, ktorá trvá až dodnes. Kto by to bol povedal, že o pár rokov budem ja sama viesť burlesque kurzy a stane sa zo mňa profesionálny performer… osud. Mám pocit, že všetky správne veci si ma v živote vždy našli samé. Aj toto je jeden prípad. Aj vďaka tomu, vám dnes môžem odpovedať na tieto otázky, a priblížiť vám môj svet. Svet, v ktorom vystupujem ako Lady Vivian.
Čo máte na svojich vystúpeniach najradšej a čo je pre vás najnáročnejšie?
Najradšej? Ťažká otázka, pretože odpoveď je všetko. Kostým, hudbu, atmosféru, príbeh, ktorý rozprávam prostredníctvom svojho vystúpenia, pohľady divákov a potlesk… je toho naozaj mnoho, neviem si vybrať iba jednu vec. Najnáročnejšie je nabrať odvahu. Vyjsť z komfortnej zóny. Predsa len, na javisku divákovi dávam zo seba všetko. Obrovskú emóciu, príbeh… a seba.
Nemávate pri vystúpeniach trému? Niektoré ženy majú problém vyzliecť sa hoci aj do plaviek. Odhaliť sa pred publikom si určite vyžaduje odvahu…
Trému mám stále aj po tých rokoch. Mám za sebou nespočetne veľa predstavení či show. Ale trémy sa asi nezbavím nikdy. A nakoniec dobre. Aspoň stále viem, že mám pred javiskom rešpekt. Že je to pre mňa niečo veľmi dôležité. Treba však podotknúť, že burlesque je umenie zvádzania a vyzliekania sa. Je to veľmi ženské performatívne umenie, no častokrát sme viac naobliekané ako niektoré iné dámy, ktoré sa na nás pozerajú.
Všetko je o vytváraní ilúzie. Dôležitá nie je nahota, dôležitejšie je to, čo si dávate dole a ako. Nahota nikdy nie je úplná. Samozrejme, že tu platia isté pravidlá. No na druhej strane je to neuveriteľný pocit slobody, ktorý by som dopriala každej žene. Byť sama sebou a byť na to hrdá.
“Ak niečo zmeniť neviem, alebo sa to jednoducho nedá, tak pre to nebudem sedieť sama doma a trápiť sa.”
Sú pri vystúpeniach burlesque nejaké hranice, ktoré by žena nemala prekročiť?
Pravidlá máme aj pri burlesque vystúpeniach. Ako som už vyššie spomínala, nikdy sa nesmie ísť do úplnej nahoty. Najmenej, čo musí mať performer zahalené sú intímne partie a bradavky. Na druhej strane sa ale vôbec nemusíme vyzliecť. Je to každého rozhodnutie.
Vďaka tancu ste sa dostali aj na medzinárodné súťaže a festivaly. Na čo najradšej spomínate?
To máte pravdu. Vďaka burlesque som precestovala veľkú časť Európy. No najradšej spomínam na Taliansko. Tam ma môj, už teraz manžel, požiadal o ruku. Bola to obrovská romantika. Predstavte si večernú taliansku atmosféru, malú dedinku na úpätí Álp, nebo odrážajúce sa vo vode – aaaaach. Myslím, že nemusím pokračovať. Aj mi potom prestalo byť smutno z toho, že som daný festival nevyhrala.
Súčasťou vystúpení sú aj nádherné kostýmy. Ako si ich zaobstarávate? Šije ich niekto, alebo si ich navrhujete vy?
Práve prednedávnom som nadviazala výnimočnú spoluprácu s mladým slovenských návrhárom, ktorý vystupuje pod menom Orvo. Úplne si rozumieme, čiže má v kostýmoch voľnú ruku. Páči sa mi jeho fantázia pri tvorbe. No nedá mi nespomenúť, že od prvého kostýmu až po tie od Dominika – Orva, mi všetky šila moja babička. Vďaka nej som sa aj ja všeličomu priučila a získala skúsenosti, ako vytvoriť správny kostým, ktorý na javisku funguje. Kostýmy sú neoddeliteľnou súčasťou každého vystúpenia. Častokrát aj nositelia deja. A pravidlom pri nich je, že viac je viac.
Pôsobíte v akadémii Bratislava Burlesque. Aké dámy zvyknú chodiť na vaše kurzy? Čo je ich motiváciou?
Na kurzoch sú vítané všetky ženy. A teší ma, že aj chodia ženy rôzneho typu a veku. Na kurzoch pomáhame ženám nájsť sebavedomie. Ženskú silu. Uvedomiť si vlastnú krásu a najmä, nebáť sa byť ženská a sexy. Motiváciou môže byť túžba oslobodiť sa. Nájsť si čas na seba. Skúsiť niečo nové. Čokoľvek, čo vás ťahá k nám, je správny dôvod aspoň to skúsiť. Trebárs začať workshopom. Je to také prvé zoznámenie sa s týmto krásnym svetom.
Vo svojich kurzoch učíte ženy nielen to, ako sa ladne pohybovať, ale dodávate im aj sebavedomie. Ako sa menia ženy, ktoré u vás tancujú?
Ako vždy vravím. U nás sa nechudne, nič na vašom zovňajšku nemeníme, a predsa od nás odchádzajú ženy úplne zmenené. Je nepopísateľne krásne, vidieť, ako sa ženy menia počas našich stretnutí. Ako si začínajú veriť. Ako sa neboja namaľovať si pery na červeno. Ako sa začnú ladne nosiť po miestnosti. Je to všetko ich práca na svojom rozvoji.
“Je to neuveriteľný pocit slobody, ktorý by som dopriala každej žene.”
Raz ste v jednej relácii povedali, že niektoré ženy sa dokonca hanbia používať červený rúž. Odkiaľ podľa vás pramení v ženách táto ostýchavosť?
My ženy sa často bojíme všelijakých aj banálnych vecí. V hlave nám ide stále dookola otázka, čo by na to povedalo okolie? A tam je aj ten zdroj. Spoločnosť, v ktorej sme boli vychovávané.
Pôsobíte ako ambasádorka hnutia body positive. Ako by ste ho definovali?
Ambasádorka a zakladateľka projektu Body Positive Slovakia. Body positive je myšlienkové hnutie, ktoré sa snaží o posilnenie postavenia jednotlivca v spoločnosti, bez ohľadu na jeho veľkosť, fyzickú schopnosť, pohlavie alebo rasu. Táto téma sa netýka iba žien, a vôbec sa nejedná iba o moletné ženy.
Práve naopak. Stretávam sa so ženami aj mužmi a trápiť nás môže mnoho vecí. Od plešatosti, malých pier, veľkých zubov, výšky, čokoľvek. Cieľom je mať sa rád taký aký som. Uvedomiť si svoje silné stránky. Objaviť svoje nedostatky a pracovať na sebe. Uvedomiť si, že sme viac ako odraz v zrkadle.
Žiť svoj život pre seba. Treba ale podotknúť, že ide o zdravý postoj k sebe.
Ako to bolo u vás? Vždy ste svoje telo vnímali pozitívne?
Našťastie, ja osobne som nijaký veľký problém so svojim telom nemala. Uvedomujem si svoju hodnotu aj bez ohľadu na odraz, ktorý vidím v zrkadle, alebo na rečiach, ktoré si o mne ľudia môžu hovoriť.
Nevnímajú ľudia body positive tak, že je to akási rezignácia voči svojmu telu? Že je vlastne úplne jedno, ako vyzeráme?
Niektorí možno áno. Ale to sú poväčšine ľudia, ktorých táto téma nezaujíma. Alebo ľudia, ktorí majú radi len svoju pravdu a názory. Ale aj to je v poriadku. Byť body positive znamená síce mať sa rád taký aký som. Ale pristupovať k sebe zodpovedne. Makať na sebe. Ak som s niečím nespokojný, tak idem a zmením to. To je správny prístup. Ale ak niečo zmeniť neviem, alebo sa to jednoducho nedá, tak pre to nebudem sedieť sama doma a trápiť sa. Život si treba užívať.
“Častokrát sme viac naobliekané ako niektoré iné dámy, ktoré sa na nás pozerajú.”
Čo pre vás osobne znamená krása? Čo považujete za krásne?
Krása. Ja vidím krásu všade. Taký je môj svet. Otvoriť svoj pohľad. Neškatuľkovať. Nehodnotiť. Ale prijímať s láskou. Ja verím, že v každom z nás je niečo krásne, len to treba chcieť vidieť. A paradoxne, práve naše nedostatky sú presne to, čo môže byť na nás to najzaujímavejšie.
Ak sa niekto prezentuje na verejnosti, často sa, žiaľ, stretáva s hejtermi. Ako reagujete na negatívne komentáre?
Opäť sa dostávame k pojmu sebahodnota. Uvedomie si kto som, čo som dokázala. Čo som prekonala a kam smerujem. Preto ma nemôže hejt od anonymného človeka, ktorý o mne absolútne nič neviem, dostať na kolená.
Samozrejme, že ma to zamrzí. Môžem na to celý deň myslieť. Ale nemôžem dať takému človeku moc nado mnou. Koniec koncov, povedzme si, taký človek musí byť veľmi smutný a nešťastný, keď mu ubližovanie druhým robí radosť.
Okrem toho, že ste tanečníčka, na javisku vás môžeme vidieť aj v iných polohách. Prezradíte nám viac?
Okrem buresque sa venujem aj divadlu, čiže ma môžete vidieť v činohernej polohe v bratislavskom kabarete. Skúsila som si aj režisérsku stoličku. Ale poloha moderátora mi je veľmi blízka. To ma naozaj veľmi baví. Či už sú to rôzne verejné akcie. Plesy alebo festivaly.
Aké máte ešte záľuby? Pri akej činnosti si viete oddýchnuť alebo sa odreagovať?
Rada oddychujem pri hudbe. Tá mi umožňuje stále snívať. Doma mám aj niekoľko svojich obrazov. A veľmi rada čítam. Čiže oddychujem kreatívne stráveným časom.
“Cieľom je uvedomiť si, že sme viac ako odraz v zrkadle.”
Aké máte plány do budúcnosti? Máte nejaký sen, ktorý by ste ešte chceli dosiahnuť?
Ja mám pocit, že práve žijem svoj sen. Robím to čo som vždy chcela a o čom som snívala. Čo mi prinesie budúcnosť? Nechám sa ňou prekvapiť. Predsa len, vždy si ku mne našlo cestu to, čo malo. Ako sa hovorí, netlač rieku, tečie sama.
Skúste nám dať tri rady pre ženy, ako sa naučiť milovať svoje telo.
Neexistujú žiadne osvedčené typy a triky. Jednoducho stačí, chcieť sa mať rád. Chcieť sa cítiť šťastne a krásne a ísť si za svojím cieľom, bez ohľadu na okolie. Nebojme sa zo seba spraviť ten pravý ideál krásy.
