Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) je neziskovou organizáciou, ktorej cieľom je šíriť princípy udržateľného života v našej krajine. Za jeho vznikom stojí tím šikovných odborníkov, tvoriacich projekty pre podnikateľov aj obce.

Inštitút sa snaží presadiť cirkulárny ekonomický systém na území Slovenska, ktorý má nahradiť lineárny ekonomický model. Sú vám tieto pojmy cudzie?

Čo si môžeme predstaviť pod cirkulárnou ekonomikou, a aké aktivity realizuje INCIEN, sme sa opýtali Petry Csefalvayovej. Petra sa v tíme INCIEN venuje konceptom a projektom cirkulárnej ekonomiky pre súkromné spoločnosti.

Cirkulárna ekonomika by mala byť stratégiou udržateľného rozvoja, ktorá vytvára funkčné a zdravé vzťahy medzi prírodou a ľudskou spoločnosťou. Čo to znamená v praxi?

Neexistuje jednoznačná definícia pojmu cirkulárnej ekonomiky. Často je definovaná ako koncept, v ktorom odpad nevzniká. Je  inšpirovaná fungovaním prírodných ekosystémov, ktoré sú založené na dokonalých a funkčných cykloch bez vzniku odpadu. Odpad definujeme ako látku alebo materiál, ktorý je nepotrebný a nevyužiteľný. Odpad ako taký vznikol so vznikom civilizácie. Príroda a jej ekosystémy odpad nepoznajú, všetko je využiteľné a potrebné, vo forme živín, stavebných prvkov, energie…

Cirkulárna ekonomika túto predstavu aplikuje v hospodárskom modeli. Jej základnými princípmi sú: uzatváranie tokov materiálov vo funkčných a nekončiacich cykloch, kde nestrácajú hodnotu, čerpanie energie z obnoviteľných a udržateľných zdrojov a navrhovanie takých produktov a služieb, ktoré nemajú negatívny vplyv na prírodné ekosystémy a zdroje.

Ide o alternatívu, alebo dokonca opozitum ekonomiky lineárnej. Väčšina ľudí tieto dva rôzne prístupy nepozná a ani ich nerieši. Aké sú medzi nimi hlavné rozdiely?

Súčasný systém je založený na systéme VYŤAŽÍM-VYROBÍM-VYHODÍM. Ťažíme neobnoviteľné zdroje, vyrábame extrémne trvanlivé výrobky/materiály, ktoré majú extrémne krátku životnosť a rýchlo sa stávajú odpadom. Sme v stave spoločnosti, kedy napr. vyťažím ropu ako neobnoviteľný zdroj a ropovodom ju privediem do fabriky na výrobu polymérov. Tento materiál transportujem do inej fabriky, napríklad v Číne, do výrobku jednorazového plastu. Výrobok z Číny putuje do EÚ a odtiaľ k nám na trh. Výrobok si kúpime ako jednorazový, využijeme ho na pár minút, napríklad kým dojeme obed a vyhodíme ho. Niečo, čo precestovalo tisícky kilometrov – čo sa rovná spáleniu tisícov litrov ďalšieho zdroja – fosílneho paliva – využijeme na tak krátko. V skutočnosti odpad, ktorý z toho vznikne, je nerozložiteľný a prakticky nerecyklovateľný. Stále nám príde ľahšie znova kúpiť a vyhodiť, ako to umyť a použiť ešte raz.

V porovnaní s lineárnym modelom, založeným na rýchlej spotrebe a vysokej produkcii odpadu, cirkulárny model je nastavený na využívanie hlavne obnoviteľných zdrojov, preto ho voláme regeneratívny.

Je potrebné sa zamerať na materiálovú efektivitu, neplytvanie zdrojmi, opätovné použitie, opravu a zmenu ekodizajnu výrobkov – produktový dizajn. Vlastníctvo je nahradzované prenájmom a maximálnym využívaním potenciálu výrobku.

https://www.facebook.com/inciensk/posts/1724781661000011?__tn__=-R

Môže k cirkulárnej ekonomike prispieť aj „obyčajný smrteľník“? Čo môže v súvislosti s tým urobiť napríklad aj Slovák alebo Slovenka, aby prispel k zlepšeniu životnému prostredia?

Ľudia samotní by mali ako jednotlivci, aj ako spoločnosť, prebrať v prvom rade zodpovednosť za činnosti a ich vplyv a dopad na životné prostredie. V tom momente bude triedenie tá najjednoduchšia činnosť, ktorú každý jednotlivec dokáže urobiť.

Dôležité je sprioritizovať predchádzanie vzniku odpadu a čo najefektívnejšie spracovanie a využitie druhotnej suroviny.

Samotná cesta je vlastne cieľ. Neexistuje ideálny stav.

• Obmedzme všetko na mieru, ktorú naozaj potrebujeme – tzv. dobrovoľná skromnosť je v tomto momente kľúčová. Vyberajme si produkty vedome tak, že ich v skutočnosti potrebujeme. Hľadajme alternatívy, ktoré majú dlhú životnosť, sú opraviteľné a na konci životného cyklu schopné premeny na druhotnú surovinu.
• Odmietnime, čo v skutočnosti nepotrebujeme.
• Použime všetko, čo sa znovu použiť dá.
• Vytrieďme správne, ak nám odpad vznikne a zrecyklujme ho.

Prečítajte si aj článok o tom, ako môže z odpadu vzniknúť unikátny nábytok

Sú podľa vás Slováci „environmentálne vzdelaní“?

Ako spomínam vyššie, cesta je cieľ. Vzdelávanie bolo, je a bude veľmi dôležitou súčasťou akejkoľvek zmeny. Vzdelávanie nám dáva slobodu. Z môjho pohľadu, keďže témy riešime po celom Slovensku, zelené vzdelávanie sa stáva súčasťou rozvoja spoločnosti. Vzdelaní budeme až potom, ak každý jeden človek na Slovensku porozumie, prečo vznikol tento problém a že aj on sám je súčasťou riešenia tohto problému. Zatiaľ sme len na začiatku.

Myslíte, že politika životného prostredia je na Slovensku vhodne nastavená?

Vhodne? Otázka pre koho a ako efektívne je možné ju dodržiavať a účinne postihovať tých, ktorí nedodržiavajú zákony. V tomto momente sa nachádzame v procese zmeny a aj verejná správa začína byť naklonená k prísnejším pravidlám. Myslím však, že tu máme veľa práce. Aby však sme politiku mohli nazvať vhodnou, musí dôjsť k priamemu prepojeniu praxe s teóriou. Nastavovať podmienky, ktoré budú prísne a realizovateľné. To je jedna z našich hlavných úloh, ktorou sa zaoberáme v inštitúte.

Inštitút vytvára rôzne projekty a podieľa sa na osvete udržateľného životného štýlu. O aké projekty napríklad ide?

Kdekoľvek, kde pomáhame nastavovať systém predchádzania vzniku odpadov, ponúkame ako neoddeliteľnú súčasť práve edukáciu. Aby bolo ľuďom vysvetlené, prečo tento systém nemôže udržateľne fungovať a aké zmeny sú nevyhnutné. Pracujeme s verejnou správou – Ministerstvom životného prostredia, obcami a mestami. Taktiež aj s výrobcami, ako naplniť ich ciele v predchádzaní vzniku odpadov, a taktiež ako zvýšiť recykláciu daného materiálu. Verejný priestor, akým sú festivaly a rôzne podujatia, kde nastavíte odpadový systém, sú dobrým príkladom z praxe, ako to môže fungovať a zároveň vzdelávať priamo na mieste.

https://www.facebook.com/inciensk/posts/1728639727280871?__tn__=-R

Veľmi dobrým nástrojom osvety je zavádzanie konceptu nulového odpadu v administratívnych priestoroch. Ľudia v mnohých prípadoch majú pocit, že v práci sa ich táto téma netýka. Respektíve si svoje zelené svedomie nechajú doma.

Výborne fungujú samotné analýzy komunálneho odpadu, ktoré vykonávame v spolupráci s obcami a mestami. Tam je krásne vidieť, že ak zoberiete ľuďom anonymitu v tvorbe odpadov, niečo sa v nich pohne. Zrazu začnú byť neistí v tom, či to naozaj musia vyhodiť a koľko toho vlastne tvoria. Je veľa foriem, s ktorými môžete pracovať, ale najdôležitejšie je vytvárať mosty a spolupráce medzi praxou a teóriou.

Stali ste sa aj spoluorganizátorom festivalu udržateľného rozvoja POMALO, ktorý sa bude konať v októbri opäť v Starej tržnici v Bratislave. Čo je hlavnou filozofiou tohto festivalu?

Festival ponúka spojenie lokálneho, etického a udržateľného dizajnu spolu s osvetou v témach, ktoré sú tak aktuálne. Témy sa prelínajú v ponúkaných produktoch, diskusiách, prezentáciách a workshopoch. Návštevník festivalu má možnosť stretnúť rôznych odborníkov a dozvedieť sa viac o téme, ktorá ho zaujíma.

Čo nové ponúkne tento ročník festivalu?

Určite aj tento ročník ponúkne nové témy a odbornejšie pohľady na témy súvisiace s klimatickou krízou a kvalitou životného prostredia, v ktorom žijeme.

Čo je podľa vášho názoru najväčším problémom súčasnej ekonomiky?

Neochota spolupracovať, netransparentnosť a veľká pohodlnosť všetkých zúčastnených strán. Niekedy aj to, že niektorí uveria v samých seba a nepotrebujú veci posúvať. Základom je, že veríme na takzvané miesta PREČ. Niekde sa ten odpad stratí, alebo ak sa zrecykluje, tak sa znovu stratí. Ale pravdou je, že nie, on sa nevyparí, on sa nerozplynie, ale je tu. Je potrebné prestať plytvať zdrojmi na výrobu produktov, ktoré majú veľmi krátku životnosť (pár minút/hodín) a pritom sú nezničiteľné v prirodzených podmienkach. Prijatie zodpovednosti a následné konanie je základným hnacím motorom.

Petru Csefalvayovú môžete stretnúť na Festivale udržateľnosti POMALO. Bližšie informácie o vstupenkách, spíkroch, tohtoročných témach, ale aj o mnohom inom, nájdete na FB udalosti festivalu.