Posledná vôľa môjho muža
Zabila by aj vola,
mužova posledná vôľa:
„Nenoste sviečky, umelé vence,
ktoré už ani smetisko nechce.
Keď je koniec, je koniec.
Nepotrebujem váš kahanec!
Bože môj odpusť, no nechcem ani kríž,
človek – si prach a v prach sa obrátiš.
Žena moja – na večné veky,
rozptýľ môj popol – u tej tichej rieky.
Na našom mieste, kde sa krúti voda,
a kde lístie padá, bobor stromy hlodá.
Tam, kde aj rybky pokojný svet našli,
vysyp ma tam a na reči kašli.
Budem si plávať pekne na Dunaji,
Ty ostaň na Zemi, počkám ťa v raji.“
Neviem, kde berie toľkú istotu,
že pôjde prvý a mňa nechá tu.
Poznáte ten vtip?
Keď umrie jeden z nás,
JA sa odsťahujem do Las Vegas.
/Andrea Ágg/
Ďalšie básne nájdete na
www.andreaagg.sk