Máte okolo seba ženy, ktoré sa vyznačujú silným, zvučným hlasom? Nezriedka bývajú pejoratívne označované ako hlučné. Nálepka „hlasná žena“ väčšinou vôbec nie je myslená ako kompliment.
V našich predstavách vyzerá žena so silným hlasom ako dáma s nadváhou, ktorá akoby uviazla v 80-tych rokoch – mohutné vlasy, krikľavý make-up a nemoderné oblečenie. Čo teda robiť s predstavou o hlasných ženách v našom postfeministickom veku? Kam všetky ženy so silným hlasom odišli?
Zdá sa, že Theresa May udržuje svoju krehkú silu tým, že používa hlas, ktorý je opakom hlasného hlasu. Angela Merkelová si vybudovala tridsaťročnú kariéru na tom, aby bola čo najpozoruhodnejšia a jednoducho neprehliadnuteľná. Už nie je prijateľné byť ženou s výrazným hlasom? Koniec koncov, ženy, o ktorých dnes uvažujeme, že nahlas komunikujú prostredníctvom vystúpení, pôsobia na obrazovke ešte väčšie ako naživo: Beyoncé, Rihanna, Lady Gaga.
Hlasná môže byť iba žena
V každodennom živote je pre ženu stále nepríjemné, keď za začne ozývať nahlas, pretože z toho vyplýva, že sa po a) nestará o ľudí vo svojom okolí (inak by nezvyšovala hlas, aby sa ostatní necítili nepohodlne), po b) nestará o to, čo si o nemyslia ostatní ľudia. Ak chcete používať svoj hlas naplno ako žena, stávate sa v očiach iným psychopatkou bez empatie a emocionálnej inteligencie.
Realita je taká, že výraz: „ste hlasný“ neexistuje pri mužoch. Nikdy ste určite nepočuli, aby to niekto povedal mužovi. Muž môže občas nahlas hovoriť. Tradične je však považované za hlasné to, keď je niektoré ženy skôr počuť ako vidieť. Hlasné slovo je výraz, ktorý pripisujeme výlučne ženám.
Michelle Obamová ako nový prototyp hlasnej dámy
Ako však vyzerá hlučná žena, to sa za posledné dve desaťročia výrazne zmenilo. Keď Michelle Obamová vydala autobiografiu Becoming, bolo jasné, že nová generácia žien chce tento termín predefinovať. Ako to hovorí bývalá prvá dáma: „Priznávam to: Som hlasnejšia ako priemerný človek a nemám strach nechať hovoriť svoju myseľ. Tieto črty nepochádzajú z farby mojej pleti, ale z neochvejnej viery v moju vlastnú inteligenciu.“
Ak sa spýtate žien, akou verejnou rečníčkou by najradšej boli, mnohí povedia Michelle Obamovú. Jej štýl rozprávania – kontrolovaná vášeň, vrúcna autorita, prístupná charizma – sú mimoriadne atraktívne. Je to nový druh ženy, ktorá hovorí nahlas: objem sa počíta a je v súlade s publikom.
Najpopulárnejšie spíkerky
Vďaka digitálnym platformám a sociálnym médiám za posledných 20 rokov došlo k obrovskému posunu v spôsobe, akým ženy komunikujú a vytvárajú vplyv. Mnoho žien v rebríčku Top 10 najpopulárnejších rečníkov TED nie je možné definovať ako hlasné, aj keď ich dosah je mimoriadny a vybudovali si lukratívnu kariéru.
Brene Brown, profesorka výskumu, ktorá sa špecializuje na sociálnu prácu, Susan Cain, autorka, Susan David, psychologička, Elizabeth Gilbert, ktorá napísala Jedz, modli sa a miluj, a Amy Cuddy, sociálna psychologička, všetky sa objavili v tomto zozname. Všetky sú rečníčky, ktoré stelesňujú opak ohnivej prítomnosti, akou bola napríklad Margaret Thatcherová.
Ich odkaz je často o tom, ako nechať ich tichý hlas počuť v hlučnom svete.
Slávne ženy, ktoré mali problém s vystupovaním
Medzitým je zrejmé, že mnoho žien, ktoré považujeme za stereotypne hlasné, je tajne tichých. Vezmite si Barbru Streisandovú, ktorá momentálne vydáva nový album vo veku 76 rokov. Mala desivú trému a roky spievala len na charitatívnych koncertoch. Adele? Je to najbohatšia britská celebrita vo veku do 30 rokov a mimoriadna umelkyňa. V minulosti však bola taká nervózna, že zvracala do predného radu. V dôsledku toho prísne kontroluje svoje vystúpenia na javisku.
Existuje mnoho nedávnych príkladov vysoko postavených žien, ktoré sa rozhodli zmeniť veci nie hlasným kričaním alebo strhnutím pozornosti na seba, ale začatím iniciatív na podporu iných žien. Reese Witherspoon využila multimediálnu značku Hello Sunshine. Kampaň „I Weigh“ od Jameely Jamil povzbudzujúca ľudí, aby si „vážili“ svoje životné úspechy, alebo produkčná spoločnosť Mermana scenáristky a herečky Sharon Horgan.
Rečníčky medzi ženami a ich štýly
Na nedávnom ľudovom hlasovaní v Londýne aspoň polovicu rečníkov tvorili ženy, mnohé z nich do 30 rokov. Všetky boli pôsobivo dokonalými spíkerkami, ktoré dokázali ladiť s tisíckami ľudí a zároveň s kamerou (boli natáčané). Pôsobivé bolo, že takmer žiadnu z nich ste nemohli označiť ako hlučnú ženu. Napriek tomu bol ich vplyv pozoruhodný.
Rozdiel v ich štýloch, najmä medzi mladšími ženami, bol viditeľný. Niektoré vystupovali takmer ako poetky hovoreného slova, čo im umožnilo znieť kreatívne a vášnivo. Jedna lekárka hovorila tichým, dôstojným hnevom. Ďalšia bola rečníčka starej školy, ktorá oslovila dav presne tak, ako by to urobil vodca v 70-tych rokoch. Ich štýly boli neskutočne pestré. Tieto variácie a experimentovanie medzi ženskými vodcami je niečo, čo len začíname vidieť.
Postoj k ženám v minulosti
Hrozná citácia Samuela Johnsona o ženách a verejnom vystúpení je stará viac ako storočie: “Kázanie ženy je ako psia chôdza po zadných nohách. Nie je dobrá, ale ste prekvapení, že to vôbec dokázal.”
Keď boli dnešné dospelé ženy deťmi, bolo bežné, že ich rodičia napomínali, aby boli tiché a nepredvádzali sa. Iba v posledných desaťročiach bolo deťom dovolené, aby boli také hlučné, ako chcú. Veľa žien hovorí, že už od útleho veku sa dozvedeli, že správanie sa “nahlas” nebolo vítaným správaním, nech to už znamenalo čokoľvek.
„Čokoľvek to znamenalo“ je dôležité. Pretože si myslím, že v dnešnej dobe redefinujeme, čo to znamená byť nahlas. Začíname chápať, že nemusíte byť ticho len preto, že vám niekto povedal, aby ste nehovorili nahlas. Nemusíte robiť hluk, ale nezastavujte svoj hlas. Medzi týmito dvomi extrémami je veľa možností…
Zdroj: guardian.com, foto: instagram.com/amycuddy/
