Najľahšia kontrola transparentnosti je v Partizánskom, samosprávy získali najlepšie skóre v troch kategóriách

8.10.2022 (Webnoviny.sk) – Väčšina miest je transparentnejšia, než pred štyrmi rokmi. Verejnú kontrolu občanom najväčšmi sťažuje Nová Dubnica, najľahšia je v Partizánskom. Vyplýva to z rebríčka transparentnosti miest, ktorý od roku 2010 zverejňuje Transparency International Slovensko (TIS). Aktuálny, šiesty, rebríček priniesol dosiaľ najlepšie výsledky.

Spomedzi sto najväčších samospráv sa aspoň v niečom zlepšilo 74. Priemerné skóre bolo vyššie než 63 percent, čo je o šesť percent viac než pred štyrmi rokmi, no mestá stále zaostávajú v otvorenosti za župami. O rebríčku transparentnosti miest informovalo TIS v tlačovej správe.

Skokani rebríčka

Vzrástol i počet miest, ktoré získali najvyšší rating transparentnosti A+. V roku 2018 boli dve, no aktuálne je ich päť. Najvyššie skóre dosiahlo Partizánske, a to temer 88 percent. Za ním nasledujú Vranov nad Topľou a Stará Turá.

V pätici miest s najlepším ratingom sa umiestnili aj Prievidza a Rožňava. Na popredných priečkach rebríčka sú najmä menšie samosprávy, krajské mestá sa umiestnili na rôznych pozíciách, od šiesteho miesta pre Banskú Bystricu, až po Prešov, ktorý skončil na začiatku štvrtej desiatky.

Medzi skokanov rebríčka patrí Stará Turá, ktorá sa v rebríčku posunula o 72 miest, no najväčší vzostup zaznamenal Šamorín, ktorý sa posunul z 96. na 17. miesto. Skóre si najväčšmi zlepšilo Humenné, a to na temer 67 percent, z predošlých necelých tridsiatich dvoch percent. Mestom, ktoré je najmenej otvorené verejnej kontrole sa stala Nová Dubnica so skóre 35 percent.

Zverejňovanie materiálov

Najlepšie skóre získavali samosprávy v kategóriách Územné plánovanie a stavebný úrad, Prístup k informáciám a Rozpočet a zmluvy. V priemere to bolo viac ako 75 percent možných bodov. Naopak, najhoršie výsledky dosahovali v kategóriách Etika a konflikt záujmov, Dotácie a granty a Predaj a prenájom majetku.

Praktickým príkladom z oblastí s najlepšími výsledkami je napríklad to, že deväť z 10 samospráv zverejňuje v nejakej podobe oznámenia či rozhodnutia v stavebnom a územnom konaní na svojom webe či sa usiluje priblížiť svojim obyvateľom rozpočet zrozumiteľným jazykom.

Tiež osem z 10 samospráv vopred zverejňuje materiály na rokovanie zastupiteľstva. V oblastiach s najhoršími výsledkami išlo napríklad o nedôsledné zverejňovanie majetkových priznaní poslancov, chýbajúce špecificke kritériá pre prideľovanie dotácií na kultúru či šport ale i absenciu sekcií o výsledkoch súťaží na predaj a prenájom majetku.

Chýba výška odmeny poslancov

Je ale potrebné poznamenať, že váha jednotlivých kategórií sa v rebríčku líši. Kým kategória Prístup k informáciám má váhu 23,5 percenta a Rozpočet a zmluvy 17 percent, Územné plánovanie a stavebný úrad majú váhu 3,3 percenta a napríklad Obecné podniky a organizácie 3,5 percenta.

Pri 75 zo 103 medziročne porovnateľných indikátoroch bolo zaznamenané zlepšenie. Počas pandémie napríklad stúpol počet miest, ktoré zverejňujú záznamy z rokovaní zastupiteľstva, nerobí to len 11 zo 100 najväčších miest. Pribudlo i samospráv, ktoré využívajú nástroje participatívneho rozpočtovania, čiže obyvatelia sami určia, na aké komunitné projekty sa použije časť mestských peňazí. Tiež má 57 percent samospráv prijatý etický kódex volených predstaviteľov.

Pri poslednom hodnotení to bolo 38 percent. Problematické je ale napríklad to, že viac než dve tretiny samospráv prehľadne a pravidelne nezverejňujú výšku odmien poslancov. Zatiaľ nie je ani rozšírené ohlasovanie nekalých praktík zamestnancami radníc, od roku 2019 zaznamenali aspoň jeden podnet len v dvanástich. Prostredníctvom výberových konaní je stále prijímaných približne 85 percent vedúcich zamestnancov a menej než 60 referentov. Len v polovici miest sú tiež pre verejnosť automaticky otvorené rokovania komisií zastupiteľstiev.

Päť rôznych zdrojov

Pri zostavovaní rebríčka vychádzali autori z piatich rôznych zdrojov. Boli to weby miest, dotazníky zaslané úradom, radničné médiá, informácie z portálov ÚVO či EKS a otázky bežných občanov. Do hodnotenia miest bola zahrnutá i nová otázka o otvorených dátach. Zo 100 miest 51 zverejňovalo minimum datasetov v štandardoch umožňujúcich vytváranie vizualizácií či aplikácií.

Pokročilejšie sú v tomto smere veľké mestá ako Bratislava, Košice či Trnava. Negatívne výsledky boli dosiahnuté najmä v teste mestských organizácií. Až 54 percent z nich vôbec neodpovedalo na žiadosť o jednoduchú informáciu o nákladoch na upratovacie služby. Porušili tým zákon.

Meranie transparentnosti samospráv je podľa Transparency International Slovensko efektívnym nástrojom, ktorý môže prispieť ku kvalitnejšej verejnej kontrole, čím sa eliminuje priestor na nekalé praktiky. Nemožno však ale tvrdiť, že by župa s horším hodnotením bola automaticky korupčná, a naopak.

Viac k témam: Transparentnosť slovenských miest
Zdroj: Webnoviny.sk – Najľahšia kontrola transparentnosti je v Partizánskom, samosprávy získali najlepšie skóre v troch kategóriách © SITA Všetky práva vyhradené.