Počas leta majú deti viac voľného času a mobil či tablet sa môže veľmi ľahko stať ich každodenným spoločníkom. Nová štúdia však naznačuje, že priveľa času pred obrazovkou v určitých obdobiach detstva môže súvisieť so slabšími výsledkami v škole aj s horšou pracovnou pamäťou.
Obrazovky sú súčasťou života detí už od útleho veku. Rozprávky, hry na tablete či mobil často prídu na rad vo chvíli, keď sa dieťa nudí, plače alebo potrebuje pokojne vydržať na jednom mieste. Pre rodičov ide o rýchle riešenie, vedci však upozorňujú, že pri častom používaní môžu prísť aj dlhodobé následky.
Nadmerné sledovanie obrazoviek sa vo všeobecnosti spája s viacerými nepríjemnosťami. Môže spôsobovať namáhanie a vysušovanie očí, bolesti hlavy, zhoršenú kvalitu spánku, ale aj vyššiu mieru stresu a úzkosti. U detí môžu byť dôsledky ešte výraznejšie, pretože ich mozog, pozornosť aj schopnosť učiť sa stále intenzívne vyvíjajú.
Najvýraznejšie výsledky sa ukázali u ročných detí
Nová štúdia, na ktorej pracovali výskumníci z francúzskeho inštitútu Inserm a Národnej univerzity v Singapure, sledovala 502 detí od dojčenského obdobia až do stredného detstva. Výsledky ukázali, že vyššie množstvo času stráveného pred obrazovkou počas konkrétnych vývinových období bolo spojené so slabšími akademickými výsledkami a horšou pracovnou pamäťou v neskoršom veku.
Najvýraznejšiu súvislosť vedci zaznamenali u detí, ktoré boli obrazovkám vo väčšej miere vystavené už vo veku jedného roka. Rané detstvo môže byť obdobím, keď je vyvíjajúci sa mozog citlivejší na to, čím dieťa trávi svoj čas.
„To naznačuje, že rané dojčenské obdobie môže byť časom zvýšenej citlivosti, keď je vyvíjajúci sa mozog obzvlášť zraniteľný voči tomu, že čas pred obrazovkou nahrádza interakcie podporujúce učenie,” vysvetlil jeden z autorov štúdie.
Problémom teda nemusí byť iba samotné pozeranie do obrazovky. Dôležité je aj to, čo počas neho dieťaťu chýba. Namiesto rozprávania s rodičmi, skúmania okolia, pohybu či spoločnej hry sleduje obsah, ktorý od neho často nevyžaduje aktívnu reakciu.
Súvislosť sa opäť objavila vo veku šiestich rokov
Vedcov prekvapilo, že u detí vo veku dvoch a troch rokov sa výrazné spojenie medzi časom pred obrazovkou a neskoršími školskými výsledkami nepotvrdilo. Súvislosť sa však opätovne objavila približne vo veku šiestich rokov, keď deti nastupujú do školy.
„Nejde teda iba o prvé roky života. Používanie obrazoviek neskôr v detstve je stále dôležité,” upozornil autor štúdie.
Nástup do školy prináša dieťaťu úplne nový režim. Musí sa dlhšie sústrediť, počúvať pokyny, zapamätať si informácie a následne ich využiť. Pracovnú pamäť potrebuje napríklad pri riešení úloh, počítaní či sledovaní viacerých krokov za sebou. Veľa času pred obrazovkou môže ubrať priestor činnostiam, ktoré tieto schopnosti prirodzene rozvíjajú. Patrí medzi ne čítanie, kreslenie, rozhovory, pohybové hry aj samostatná hra, pri ktorej dieťa zapája predstavivosť.
Odborníci upozorňujú najmä na deti do dvoch rokov
Ďalší výskum britskej nadácie 1,001 Critical Days sa zameral na používanie digitálnych zariadení deťmi mladšími ako dva roky. Podieľal sa na ňom tím odborníkov zo štyroch britských univerzít.
Výsledky spojili pravidelný čas pred obrazovkou v útlom veku s možnými nepriaznivými vplyvmi na dlhodobé zdravie a kvalitu života. Vedci upozornili na nadmernú stimuláciu, problémy so spánkom, zdravím očí či riziko detskej obezity. Jednoznačné prepojenie medzi používaním obrazoviek a konkrétnymi vývinovými poruchami sa však nepotvrdilo. Odborníci napriek tomu odporučili, aby deti mladšie ako dva roky nedostávali obrazovky pravidelne a zámerne.
Rafe Clayton z Univerzity v Leedse, ktorý sa zúčastnil na vedení výskumu, tiež upozornil, že rodičia môžu deťom nevedomky odovzdávať nezdravé návyky:
„Neúmyselne učia deti a bábätká vytvárať si nezdravé návyky a vzťahy k zariadeniam s obrazovkou.”
Mobil by nemal byť automatickou odpoveďou na nudu
Odborníci nechcú všetku zodpovednosť prenášať iba na rodičov. Upozorňujú aj na obsah, ktorý je propagovaný ako vhodný pre bábätká, hoci dostupné zistenia môžu hovoriť o opaku.
„Rodičom by nemal byť ponúkaný obsah, ktorý je označený alebo propagovaný ako vhodný pre bábätká, keď dôkazy poukazujú na opak,” povedala Andrea Leadsom, zakladateľka nadácie 1,001 Critical Days.
Výskumníci z tohto dôvodu navrhujú vytvorenie hodnotenia rizík spojených s časom bábätiek pred obrazovkou. Jeho cieľom by bolo poskytnúť konkrétnu podporu najmä rodinám, ktoré sú z rôznych dôvodov náchylnejšie používať digitálne zariadenia častejšie. Odporúčanie vyhýbať sa obrazovkám u detí mladších ako dva roky však podľa odborníkov neznamená, že všetky formy ich používania sú automaticky škodlivé. Rachel de Souza, komisárka pre deti v Anglicku skonštatovala, že výskum nemá nahrádzať individuálne rozhodnutie rodičov.
„Odporúčanie vyhýbať sa obrazovkám u detí mladších ako dva roky je jasné, no uznáva realitu dnešného sveta. Spoločné používanie obrazoviek v obmedzených situáciách, napríklad pri videohovore s príbuznými alebo podporovanom učení, je úplne normálne,” dodala.
Výsledky neznamenajú, že rodičia majú zo života rodiny odstrániť všetky mobily, tablety či televízory. Dôležitejšie je premýšľať nad tým, ako často po nich dieťa siaha, čo na nich sleduje a či obrazovka nenahrádza rozhovor, spoločnú hru, pohyb alebo čas strávený s blízkymi.
Mobil môže byť občasným pomocníkom, nemal by sa však stať automatickou odpoveďou na každú chvíľu nudy, nepokoja alebo čakania. Leto prináša viac voľného času a deti sa niekedy jednoducho nudia, no aj vtedy je dobré sledovať, koľko času trávia pred obrazovkou. Najmä v prvom roku života a v období nástupu do školy môže byť podľa výskumu dôležité venovať tomu väčšiu pozornosť.