Prekvapenie, zmätok, ba dokonca pocit hanby či viny. To sú najčastejšie emócie, ktoré rodičia zažívajú, keď prvýkrát uvidia svoje dieťa vedome sa dotýkať svojich intímnych partií. V našej spoločnosti je táto téma stále do istej miery tabuizovaná, a preto je prirodzené, že vás takáto situácia zaskočí.
Podľa psychologičky Patrície Kmeťovej však ide v tomto veku vo väčšine prípadov o bežnú súčasť vývinu.
Prečo to deti robia
Aby sme dokázali správne reagovať, musíme najprv pochopiť, čo sa odohráva v hlave 3- až 6-ročného dieťaťa. Detská sexualita v predškolskom veku nemá nič spoločné so sexualitou dospelých. Deti nepoznajú erotické myšlienky, netúžia po partnerovi a nehľadajú uspokojenie v zmysle, v akom ho chápu dospelí.
- Sú zvedavé a spoznávajú hranice svojho tela: Dieťa objavuje svoje telo. Zisťuje, že dotyk na určitých miestach vyvoláva iné, príjemné pocity.
- Hľadajú komfort a upokojenie: V predškolskom veku nové podnety neustále bombardujú nervovú sústavu dieťaťa. Dotyk v intímnych oblastiach stimuluje nervové zakončenia a uvoľňuje napätie. Dieťa to môže robiť, keď pociťuje únavu, nudí sa alebo prežíva stres (napr. nástup do škôlky).
- Všímajú si anatomické rozdiely: Deti v tomto veku začínajú vnímať, že chlapci a dievčatá sú iní. Porovnávajú sa a skúmajú, ako ich telo funguje.
Čo rozhodne NErobiť podľa psychologičky
Keď vás prepadne panika, inštinktívne môžete reagovať spôsobom, ktorý dieťaťu viac ublíži, než pomôže. Tresty a zákazy v tejto oblasti nefungujú.
- Vyhnite sa kriku, hnevu a fyzickým trestom: Reakcia typu „Okamžite s tým prestaň!” alebo capnutie po ruke dieťa iba vystraší. Nechápe, prečo sa naňho hneváte za niečo, čo mu robí dobre.
- Nevyvolávajte v ňom pocit hanby: Vety ako „Fuj, to je škaredé!” alebo „Pánbožko ťa vidí!” zasievajú do detskej duše semienko hanby. Dieťa si začne spájať svoje vlastné telo s pocitom nečistoty a viny.
- Nezastrašujte ho: Tvrdenia, že mu „odpadne pipík” alebo že „ochorie”, sú nielen klamstvom, ale vytvárajú v dieťati zbytočné úzkosti a fóbie.
Hoci je masturbácia u detí predškolského veku prirodzená, našou úlohou ako rodičov je naučiť ich sociálnym pravidlám a rešpektu k okoliu i k sebe samému.
V drvivej väčšine prípadov je toto správanie len prechodnou fázou, ktorá odznie sama.
Kedy by ste mali spozornieť a navštíviť detského psychológa
Lekára alebo psychológa vyhľadajte v prípade, ak sa objavovanie tela zmení na nutkavé (kompulzívne) správanie. Varovnými signálmi sú:
- Dieťa sa dotýka genitálií neustále a nedokáže s tým prestať, ani keď ho zaujmete inou aktivitou.
- Správanie narúša jeho sociálne väzby (nechce sa hrať s deťmi, odmieta chodiť von).
- Dieťa si ubližuje (pokožka je začervenaná, zapálená alebo odretá).
- Máte podozrenie, že dieťa imituje správanie dospelých, ktoré niekde videlo (napr. na internete alebo v reálnom živote), a jeho prejavy pôsobia na jeho vek neprirodzene.
Namiesto budovania tabu a úzkostí môžeme dieťa už od útleho veku učiť dvom dôležitým hodnotám: zdravému vzťahu k vlastnému telu a rešpektu k spoločenským hraniciam. S pokojným prístupom a otvorenou komunikáciou pomôžete dieťaťu prejsť touto vývinovou fázou bez zbytočných šrámov na duši a s vedomím, že domov je preňho bezpečným miestom.
