Dnešná spoločnosť sa do značnej miery radikalizuje. Dôsledkom  je rozširovanie rasizmu a extrémizmu, javov rozvracajúcich spoločnosť.
K uvedenej problematike sa v článku vyjadruje PhDr. Dana Rosová, PhD. – odborníčka na prevenciu sociálno-patologických javov:

Rasizmus

Rasizmus je ideológia, ktorá tvrdí, že rozdiely medzi jednotlivými etnikami sú vrodené a nemenné, pričom z faktu odlišnosti jednotlivých rás odvodzuje existenciu rasovej hierarchie. Znamená nepriateľský postoj voči príslušníkom inej rasy, ale spravidla aj iného etnika. Môže nadobúdať až fanatickú podobu a prerásť do ideológie, ale aj systematického teroru. Najčastejšie sa obracia voči izolovanej menšine, ktorá má výraznejšie rozlišovacie znaky, ako napríklad  fyzické,  jazykové, profesionálne,  náboženské, vzdelanostné a iné.

Prejavy extrémizmu

Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že individuálne prejavy jednotlivcov so sklonmi k extrémizmu zväčša nie sú tak závažné pre celkovú stabilitu a bezpečnosť spoločnosti, ako skupinové aktivity organizovaných extrémistov. Tie predstavujú reálnu bezpečnostnú hrozbu pre samotné ústavné i štátne orgány, inštitúty, pre demokratický vývoj v spoločnosti a v neposlednom rade aj pre život, zdravie i majetok osôb.

V súčasnosti sledujeme tri základné orientácie extrémizmu: 

• pravicovo orientovaný – ide o presadzovanie ideí rasizmu, fašizmu, nacizmu, neonacizmu;
• ľavicovo orientovaný je prezentovaný predovšetkým anarchistickými, antiglobalistickými ideami;
• nábožensky orientovaný, ktorý svojou ideológiou, názormi, aktivitami  môže ohrozovať život, zdravie alebo majetok osôb a porušovať všeobecne záväzné právne predpisy prostredníctvom rôznych nábožensky orientovaných zoskupení.

Extrémisti sú osoby alebo skupiny osôb, ktoré sa vyznačujú najmä odmietaním platných právnych a morálnych noriem, vysokou mierou názorovej a rasovej neznášanlivosti  s prvkami brutality. Extrémistické postoje zaujímajú predovšetkým tí mladí ľudia, ktorí sú vo zvýšenej miere prístupní novým myšlienkovým smerom, ale aj extrémom.

Príčiny extrémizmu u mládeže

Za hlavné rizikové faktory, ktoré umožňujú vznik a šírenie extrémizmu  u mládeže považujem: rodinu; školu; trávenie voľného času; kriminalitu; nedostatočnú mravnú, etickú, právnu výchovu a v neposlednom rade absenciu preventívnych opatrení.

Dôvodov, prečo mladý človek prepadne extrémizmu, môže byť niekoľko. Napríklad: dospievanie, osamostatňovanie sa, emancipácia, ktoré sú sprevádzané generačnými konfliktmi a kritickými postojmi voči autoritám. Za súčasnej nepriaznivej sociálnej situácie a náraste sociálno-patologických javov v spoločnosti pristupujú ako ďalšie štartujúce činitele absencia životnej perspektívy, rodinného zázemia, pozitívnych životných vzorov  a   nesprávne využitie voľného času.

Už základná škola je miestom, kde sa žiaci po prvýkrát stretávajú s myšlienkami nenávisti k iným rasám, s neonacizmom, ideológiami vyzdvihujúcimi bielu rasu nad ostatné. Nejaký spolužiak prinesie do školy propagačné tričko alebo video, poskytne  kontakt na webové stránky z internetu šíriace nenávistné prejavy, čím chce zaujať  ostatných. Pridá sa jeden, potom ďalší, postupne sa vytvorí skupinka…

Žiaľ, pre mnohých sa ideológia nenávisti stane už trvalým záujmom.

Varovné signály pre rodičov – prejavy extrémizmu u  mládeže

• Zmena oblečenia, ktoré má skôr štýl športového charakteru /napríklad: maskáče, mikiny s nápismi, ktoré mnohí poznajú a ani nevedia, že svojimi skrytými odkazmi na neonacizmus tvoria novú uniformu krajnej pravice/.
• Syn alebo dcéra sa začnú vyjadrovať k rase, národu, burcujú proti  iným rasám…
• Prejavujú nenávisť, intoleranciu k ľuďom s iným názorom.
• Distribúcia nášiviek, tričiek, nosičov so zakázanými znakmi a nebezpečnými informáciami.
• Nosia rôzne zbrane vo vreckách: boxery, nožíky, slzné plyny a podobne.
• Zmena správania: sú impulzívni, citlivo reagujú na vzhľad a oblečenie; búria sa voči autoritám.
• Škola upozorní, že ich syn alebo dcéra propagujú násilie; nosia oblečenie propagujúce fašizmus; kreslia zakázané symboly; rozdávajú nášivky, tričká, nosiče  so zakázanými znakmi a nebezpečnými informáciami.
• Škola často upozorňuje na vzniknuté konflikty, ktoré syn alebo dcéra vyvolali a riešia ich násilne; chcú druhým rozkazovať; v komunikácii často používajú formu „my s nimi urobíme poriadok;“ stretávajú sa s rizikovými skupinami…

Prečítajte si aj: Ako preventívne pôsobiť proti šikane?

Nevyhnutná je spolupráca rodiny a školy

Rodičom odporúčam:

• nájsť si čas na dôverný rozhovor;
• vyvolať diskusiu na túto tému, nechať priestor, aby každý mohol vyjadriť v rozhovore svoj názor;
• poukázať na milióny obetí z druhej svetovej vojny i obete súčasných útokov extrémistických skupín; ponúknuť pomoc a spoločne vyhľadať odborníka, ktorý mladému jedincovi pomôže.

Škole odporúčam:

• vytvoriť podmienky na maximálne eliminovanie prejavov rasizmu a extrémizmu;
• realizovať preventívne aktivity a preventívne programy zamerané na prevenciu týchto
  nežiadúcich sociálno-patologických javov;
• ak dôjde k prejavom rasizmu a extrémizmu, odporúčam rázne zasiahnuť, volať políciu; spísať o všetkom záznam a vyvodiť výchovné opatrenia. Potom všetci pochopia, že takéto správanie škola nebude v žiadnom prípade tolerovať.

Dôležitosť prevencie

Prevencia je veľmi dôležitá. V oblasti prevencie rasizmu a extrémizmu je dôležitá efektívna spolupráca viacerých inštitúcií – školy a iné vzdelávacie, poradenské zariadenia, policajný zbor, rezort ministerstva vnútra.

Na základe skúseností z praxe i výskumu môžem konštatovať, že najúčinnejšou oblasťou pri minimalizovaní výskytu rizikového správania je účinná a efektívna prevencia, realizovaná predovšetkým v školskom prostredí.

Je potrebné zamerať sa v danej oblasti na rozvoj osobnosti jednotlivcov, upevnenie hodnôt a postoja k životu, rozvíjať ich komunikačné zručnosti, naučiť ich budovať zdravé medziľudské vzťahy a rozvíjať kritické myslenie, čo pomôže vytvárať ich odolnosť aj voči rasizmu, extrémizmu a ich prejavom.

Cieľom nie je poúčať, ale iniciovať diskusiu tak, aby si mládež uvedomila, prečo je rasizmus a extrémizmus celospoločensky nebezpečný, kde sú jeho korene, prečo vzniká, aká je úloha súdov, polície, pri riešení týchto nežiadúcich sociálno-patologických javov. V oblasti primárnej prevencie je dôležité pôsobenie vyškolených odborníkov, ktorí interaktívnym spôsobom pracujú s  mládežou priamo v školách. Viac k danej téme uvádzam v monografii Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.

Rôznosť ľudí nie je handicap, ale  naopak obohatenie

Prax potvrdzuje dôležitosť realizácie preventívnych programov v jednotlivých triedach školy, za nevyhnutného predpokladu, že tieto skupinové aktivity sú vedené erudovanými odborníkmi, vyškolenými v danej problematike. V tejto súvislosti upozorňujem na nízku efektivitu jednorazových prednášok, čo potvrdzuje aj výskum.

Ako najvhodnejšia forma prevencie rasizmu a extrémizmu u mládeže sa ukazuje multikultúrna výchova, ktorá môže poskytnúť cenné informácie  o tolerancii odlišných kultúr, o spoznávaní cudzích ľudí, rešpektovaní a dodržiavaní ľudských práv.

Na Slovensku žije veľké množstvo etnických menšín. Každá z týchto menšín má rozličnú kultúru, uznáva rozličné hodnoty. Záleží  od nás všetkých, či dokážeme vytvoriť empatickú a vnímavú spoločnosť…

Význam prevencie spočíva v tom, aby si mládež uvedomila, že ľudia sa rodia a po celý život zostávajú rovnoprávni,  pritom nie sú rovnakí a rôznosť ľudí nie je handicap, ale naopak obohatenie.

O autorke: PhDr. Dana ROSOVÁ, PhD.

Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje  poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov,  autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov.

Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme. Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ.  Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty,  spolupracuje s mimovládnymi organizáciami /kontakt: discerevivere@gmail.com/

Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých má naozaj cenu…

Autorka monografií: Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.

Autorka vysokoškolských učebníc: Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie;  Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.

Autorka knižných publikácií: Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.