Rodičia, čítajte: Aj deti majú úzkosti, kedy treba spozornieť?

0
Rodičia, čítajte: Aj deti majú úzkosti, kedy treba spozornieť?
Zdroj: Unsplash.com

Ani deti sa nevyhnú problémom a môže u nich prepuknúť úzkosť. Netreba však nič podceniť. Kedy mal rodič spozornieť a hlavne, čo treba v takej situácii robiť?

Deti môžu mať strach kvôli viacerým veciam, mnohé sa odvíjajú od ich veku. NHS vysvetľuje, že je napríklad bežné, ak sa u detí od 6 mesiacov do 3 rokov prejavuje separačná úzkosť. Mala by následne prejsť vo veku 2 – 3 rokov. V predškolskom veku sa u nich môžu vyvinúť špecifické fóbie ako strach zo zvierat, búrok, výšok, krvi alebo tmy. Tieto obavy môžu samé časom zmiznúť. 

Avšak dôležité je, do akej miery ovplyvňuje úzkosť dieťa a či sa to na ňom nezačína vážne prejavovať. Napríklad dieťa, ktoré už chodí do školy, môže mať strach z písomiek, ktoré ho čakajú alebo, že sa nedostane na vyučovanie na čas a nesplní si svoje povinnosti. Jedná sa už o silnejšiu úzkosť, ktorá môže narušiť duševnú pohodu dieťaťa, ovplyvniť jeho sebavedomie. Dieťa sa môže taktiež uzatvárať do seba.

Signály pri malom dieťati, kedy by mal rodič spozornieť:

  • Dieťa je podráždené, plačlivé a nevie sa od vás “odlepiť”.
  • Má problémy so spánkom a prebúdza sa uprostred noci.
  • Pocikáva sa.
  • Má nočné mory.

Varovné signály pri starších deťoch:

  • Boja sa skúšať nové veci.
  • Nedokáže čeliť jednoduchým výzvam.
  • Majú problémy s koncentráciou.
  • Nedokážu dobre spať.
  • Zle sa stravujú.
  • Majú výbuchy hnevu.
  • Premýšľajú negatívne a myslia si, že všetko dopadne zle.
  • Vyhýbajú sa kamarátom, takmer nikam nechodia.

Čo s tým robiť

V prvom rade sa s dieťaťom treba porozprávať. Dať mu pocit, že je v bezpečí a môže sa na vás s čímkoľvek obrátiť. Určite sa treba vyhýbať frázam “mysli pozitívne”/ “je to iba v tvojej hlave”. Je to mimoriadne demotivujúce a nikomu to nepomôže. Treba im načúvať a ak sa dá, tak navrhnúť riešenie. 

Okrem toho je veľmi prospešné, ak naučíte deti, aby spoznali stav, kedy na nich ide úzkosť a požiadali o pomoc. Ak o tom dieťa nedokáže otvorene hovoriť, stačí, aby to napísalo na papierik a prejdete si to s ním. A hlavne ako rodič si dávajte pozor, aby ste sa nestali až príliš ochranárskym alebo taktiež úzkostlivým. 

 

žiadne príspevky na zobrazenie