Rodina je spoločensky schválená forma spolužitia rodičov a detí. Členovia rodiny sú spojení pevnými príbuzenskými vzťahmi, žijú v spoločnej domácnosti, spolupracujú pri plnení rodinných úloh, navzájom si pomáhajú, vytvárajú si vlastné zvyklosti, rituály a tradície.
Rodina je všeobecne považovaná za malú sociálnu skupinu, ktorá plní v ľudskej spoločnosti mnoho funkcií. Zo všetkých sociálnych skupín predstavuje skupinu pre dieťa najdôležitejšiu, skupinu s najvýznamnejším formatívnym vplyvom pre zdravý vývin jeho osobnosti.
Rodina je pre dieťa prvým vzorom spoločenského života
Dieťa sa v rodine na názornom príklade jemu najbližších učí chápať, že v spoločnosti vládne istý poriadok. Prostredníctvom svojich rodičov, odpozorovaním ich správania, postojov a názorov si dieťa utvára predstavu o usporiadaní spoločnosti, o povinnostiach, získava dôležité sociálne skúsenosti.
Základnou charakteristikou rodiny je vzájomná súčinnosť všetkých jej jednotlivých členov
Rodina poskytuje svojim členom – deťom aj rodičom, potrebné zázemie, uspokojuje ich potreby a sprostredkúva skúsenosti, ktoré nie je možné získať mimo rodinu. V rodine si dieťa osvojuje vzorce správania, ktoré sa stávajú súčasťou jeho identity. Rodina je pre dieťa miestom utvárania emócií, osvojovania určitého štýlu komunikácie, hodnotového systému, ktorý bude ovplyvňovať jeho správanie v ďalšom živote.
Funkcie rodiny
Rodina je dôležitou jednotkou spoločnosti, ktorá od nej vyžaduje zabezpečenie optimálneho vývinu jednotlivcov. To znamená, že rodina plní určité úlohy, a to jednak voči sebe samej, jednak voči spoločnosti. Tieto úlohy sa označujú pojmom funkcie rodiny. Medzi základné funkcie rodiny patria:
-
Biologicko-reprodukčná funkcia
Reprodukcia ľudského rodu je základnou funkciou rodiny, ale reprodukcia nezahŕňa len počatie a pôrod, ale tiež kvalitnú starostlivosť o potomstvo.
-
Ekonomická funkcia
Spočíva v úlohe rodiny zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov k uspokojovaniu biologických potrieb členov rodiny, vývinových a výchovných potrieb detí, prostriedkov k dôstojnému životu.
Nedostatok finančných prostriedkov, ktorý v súčasnosti prináša najmä nezamestnanosť rodičov, sa odráža nielen v nedostatočnom materiálnom zabezpečení členov rodiny, ale následne sa premieta aj do narušenia medziľudských vzťahov v rodine.
-
Emocionálna funkcia
Jej úlohou je vytvoriť členom rodiny, deťom aj dospelým emocionálne sýtené a stabilné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre zdravý osobnostný rozvoj jej členov. Emocionálna funkcia je ovplyvnená intenzitou a hĺbkou vzájomného vzťahu medzi manželmi, ktorý poznačuje celú rodinnú atmosféru a je dôležitým prostriedkom výchovy detí.
Stabilný emocionálny vzťah rodičov a detí je základom utvárania osobnosti dieťaťa. Od kvality tohto vzťahu závisí, či z dieťaťa vyrastie vyrovnaná osobnosť. Domnievam sa, že rodina je školou emócií, v ktorej má dieťa šancu naučiť sa adekvátne zaobchádzať s vlastnými citmi aj citmi iných ľudí.
-
Výchovno-socializačná funkcia
Úlohou tejto funkcie je vytvoriť dieťaťu podmienky pre úspešný proces socializácie, osvojenie si noriem, hodnôt, postojov, vzorcov správania, zručností a spôsobilostí, ktoré sú nevyhnutné pre optimálne začlenenie sa dieťaťa do spoločnosti.
V rodine sa dieťa naučí veľa vecí spontánne tým, že žije s členmi rodiny, že ich môže pozorovať a vďaka vzťahu k nim si osvojovať sociálne správanie, sociálne roly a spôsoby riešenia rôznych situácií.
-
Ochranná funkcia
Cieľom ochrannej funkcie rodiny je vytvoriť pre dieťa bezpečné miesto, kde sa cíti chránené pred nebezpečenstvami vonkajšieho sveta a kde nájde útočisko na riešenie svojich ťažkostí. Táto funkcia je významná v útlom veku dieťaťa, ale nestráca na význame ani v neskorších rokoch. Ochranná funkcia vo vzťahu k deťom znamená aj ochranu pred ochorením, ochranu pred rôznymi sociálno-patologickými vplyvmi.
Realizovanie základných funkcií rodiny je spojené s rodičovskou úlohou
Pre dieťa je nesmierne dôležitá rodičovská láska, ktorá znamená:
- prijať dieťa také, aké je,
- vnímať dieťa ako pozitívnu hodnotu,
- dôverovať v schopnosti dieťaťa,
- vytvárať podmienky pre také aktivity, ktoré by u dieťaťa vyvolávali pozitívne zážitky.
Keď je matka dostatočne nežná, láskavá, potešujúca a povzbudzujúca, vytvára trvalé citové puto matka – dieťa. Bez tohto emocionálneho puta dieťa prejavuje znaky citovej deprivácie s dôsledkami na správaní po celý život. Nemenej dôležitý je psychologický význam otca v rodine.
Funkcia matky a otca je nezastupiteľná, uspokojujú potreby bezpečia a istoty dieťaťa. Rodičia pre dieťa vystupujú ako autorita, sú pre neho stelesnením prirodzenej ochrany a zároveň sú mu vzorom a modelom správania.
Rodičia sú tí, ktorí usmerňujú proces výchovy a vytvárajú najvhodnejšie podmienky pre celkový rozvoj dieťaťa.
Domnievam sa, že k najdôležitejším znakom funkčného rodinného systému patrí plnenie všetkých vyššie uvedených funkcií voči svojim členom a uspokojovanie potrieb všetkých svojich členov. K tomu prispieva predovšetkým efektívna vzájomná komunikácia.
Význam rodiny spočíva v jej nenahraditeľnosti
Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii. Je zdrojom skúseností a vzorov správania do ďalšieho života človeka.
Vzájomný vzťah rodičov formuje dynamiku rodinného života
Harmonická rodina s dobrými citovými väzbami, s atmosférou vzájomnej dôvery a úcty vzbudzuje u členov rodiny pocit istoty a bezpečia. Harmonické rodinné prostredie priaznivo vplýva na celé výchovné pôsobenie rodiny.
Rodičia by si mali uvedomiť, že od rodiny, od jej súdržnosti a pevnosti, od jej mravných základov závisí budúca životná pozícia dieťaťa.
Myšlienka na záver:
Vytvorenie priaznivého rodinného prostredia, schopnosť realizovať kvalitný rodinný život, je jedna z najťažších úloh človeka.
