Tu je teda problém, ktorý vám predkladáme, strohý, strašný a nevyhnutný: Skoncujeme s ľudskou rasou, alebo sa ľudstvo vzdá vojny? ~ Albert Einstein a Bertrand Russell
Tak znie manifest, ktorý podpísalo niekoľko osobností ako reakciu na druhú svetovú vojnu a použitie jadrových zbraní. Nedávno ho citoval aj pápež František počas svojho veľkonočného prejavu, a préve v dnešnej dobe je možno dobré si ho pripomenúť.
Russell-Einsteinov manifest a prvá konferencia
Britský filozof Bertrand Russell uprostred studenej vojny zdôraznil nebezpečenstvo, ktoré predstavujú jadrové zbrane, a vyzval svetových lídrov, aby hľadali mierové riešenia medzinárodného konfliktu. Medzi signatármi bolo jedenásť popredných intelektuálov a vedcov, vrátane Alberta Einsteina, ktorý ju podpísal len niekoľko dní pred svojou smrťou 18. apríla 1955. Russell-Einsteinov manifest bol vydaný v Londýne 9. júla 1955.
Medzinárodnú konferenciu pôvodne plánovali usporiadať v Indii. To však prekazilo vypuknutie Suezskej krízy. Aristoteles Onassis ponúkol financovanie stretnutia v Monaku, čo však bolo odmietnuté. Namiesto toho Cyrus S. Eaton, kanadský priemyselník a filantrop, ktorý Russella osobne poznal, ponúkol financovanie konferencie v jeho rodnom meste Pugwash v Novom Škótsku. Zakladajúcou listinou Pugwash Conferences sa stal Russell-Einsteinov manifest. Prvá z konferencií sa konala v júli 1957 v Pugwash, v Eatonovom rodnom dome. Táto konferencia mala byť prvou z konferencií v Pugwashe o vede a svetových záležitostiach.
Jadrové zbrane a atómové bombové útoky na Hirošimu a Nagasaki
K prvému výbuchu atómovej zbrane došlo 16. júla 1945 v púšti severne od Alamogorda v Novom Mexiku. 6. augusta 1945 USA zhodili bombu Little Boy na japonské mesto Hirošima a o tri dni neskôr bombu Fat Man na Nagasaki. Pri týchto dvoch bombových útokoch bolo priamo zabitých najmenej 100 000 civilistov.
18. augusta 1945 časopis Glasgow Forward publikoval článok „Bomba a civilizácia“, prvý známy zaznamenaný komentár Bertranda Russella o atómových zbraniach, ktorý začal písať v deň, keď bolo bombardované Nagasaki. Obsahoval myšlienky, ktoré sa neskôr objavili v manifeste:
„Vyhliadky pre ľudskú rasu sú pochmúrne nad rámec všetkých precedensov. Ľudstvo stojí pred jasnou alternatívou: buď všetci zahynieme, alebo budeme musieť nadobudnúť mierny stupeň zdravého rozumu. Ak sa má zabrániť úplnej katastrofe, bude potrebné veľké množstvo nového politického myslenia.“
Po tom, čo sa Joseph Rotblat, jediný vedec, ktorý opustil projekt Manhattan z morálnych dôvodov, dozvedel o bombardovaní Hirošimy a videl hroziace preteky v jadrovom zbrojení, poznamenal, že „sa začal obávať o celú budúcnosť ľudstva.“
V projekte Manhattan Spojené štáty americké a Veľká Británia spolupracovali na výrobe jadrových zbraní. Rotblatovi bolo jasné, že Nemecko nestihne vyrobiť atómovú bombu pred koncom vojny. Obával sa tiež, že jadrové zbrane môžu byť použité pri strete s komunistickým Sovietskym zväzom.
Počas nasledujúcich rokov Russell a Rotblat pracovali na úsilí obmedziť šírenie jadrových zbraní, spolupracovali s Albertom Einsteinom a ďalšími vedcami na zostavení toho, čo sa stalo známym ako Russell-Einsteinov manifest.
Tlačová konferencia sa konala 9. júla 1955
Manifest bol zverejnený počas tlačovej konferencie v Caxton Hall v Londýne. Joseph Rotblat, ktorý schôdzi predsedal, to opisuje takto: „Predpokladalo sa, že príde len pár novinárov a na tlačovú konferenciu bola rezervovaná malá miestnosť v Caxton Hall. Čoskoro sa však ukázalo, že záujem stúpa a tak sme rezervovali ďalšiu väčšiu izbu. Nakoniec bola zabratá najväčšia miestnosť a v deň konferencie bola zaplnená do posledného miesta zástupcami tlače, rozhlasu a televízie z celého sveta.“
Po prečítaní Manifestu Bertrand Russell odpovedal na množstvo otázok od zástupcov médií, z ktorých niektorí boli spočiatku otvorene nepriateľskí k myšlienkam obsiahnutým v Manifeste. Postupne sa však presvedčili o sile jeho argumentov, o čom svedčí aj to, že sa v mnohých médiách dostal Manifest na titulnú stranu.
Russell začal konferenciu vyhlásením: Varovanie vyslovené signatármi dávam na vedomie všetkým mocným vládam sveta v úprimnej nádeji, že budú súhlasiť s tým, že chcú svojim občanom umožniť prežiť. Manifest vyzval na konferenciu, na ktorej by vedci zhodnotili nebezpečenstvo, ktoré pre prežitie ľudstva predstavujú zbrane hromadného ničenia. Dôraz sa kládol na to, aby stretnutie bolo politicky neutrálne. Rozšírila otázku jadrových zbraní na všetkých ľudí a vlády.
Najčastejšie citujú túto vetu, vrátane Rotblata po prevzatí Nobelovej ceny za mier v roku 1995:
Pamätajte na svoju ľudskosť a zabudnite na zvyšok.
Zdroj: wikipedia.org