V nedeľu sa v šastínskej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie konala nezvyčajná slávnostná omša. Pri príležitosti stých narodenín sa stretli mnohí, ktorí chceli poblahoželať don Jozefovi Hrdému, ktorého mnohí familiárne volajú don José.

Medzi nimi som bola aj ja, pretože na don Josého mám spomienky, ktoré ma roky sprevádzajú. Raz v januári, keď som mala šestnásť rokov, som zaklopala na dvere saleziánskeho domu na Miletičovej ulici v Bratislave, aby som sa prihlásila do speváckeho zboru. Ujal sa ma vtedy 71-ročný kňaz, ktorého všetci volali don José. Odvtedy sa stal takmer každodennou súčasťou môjho života. Ako som s prekvapením postupne zistila, napriek svojmu veku mal v sebe úžasnú energiu a humor a pomáhal organizovať rôzne aktivity a „stretká“ pre mladých.

Aktivity a podujatia pre mladých

Saleziáni boli vždy otvorení mladým ľuďom a ponúkali rozličné aktivity – a o saleziánoch na Miletičovej to platilo dvojnásobne – od športu, cez rozličné charitatívne akcie až po spoločné výlety, napríklad do Tatier. V pamäti mi zostávajú napríklad púť do Šaštína alebo stretnutie mladých v Žiline. Mnohí s ním absolvovali aj cestu do Paríža, na stretnutie s pápežom Jánom Pavlom II. Josého vedením prešli desiatky mladých ľudí.

Z don Josého bolo vždy cítiť láskavosť a prijatie.

Jeho najčastejšia veta nám dievčatám bola: „Ste podvýživené,“ a vzápätí nás už ponúkal všakovakými dobrotami. O všetko, čo dostal, sa okamžite podelil. Svoju lásku pretavoval do fyzickej podoby práve darovaním. Mohli sme sa na neho obrátiť s čímkoľvek, bol chápavým spovedníkom, ale aj schopným organizátorom, ktorý priťahoval mladých a vždy stál na ich strane.

Don Josého charakterizujú dve slová – zmysel pre humor a odvaha

Slávnostnú omšu celebroval provinciál saleziánov, don Peter Timko. Na úvod povedal: „Zišli sme sa tu ako rodina, sme tu ako tí, ktorí chcú prežiť radosť, pretože to je to, k čomu nás Pán pozýva. Ako niekto tak pekne povedal, jediné prikázanie, ktoré Pán Boh skutočne človeku dáva, je, aby sa radoval, aby sa tešil.“

Provinciál vyzdvihol dve hlavné črty don Josého.  Prvá je jeho zmysel pre humor a veselosť. Pri tom spomenul 17. článok salenziánskych stanov: „Salezián sa nedá znechutiť ťažkosťami, lebo úplne dôveruje Otcovi. Váži si hodnoty sveta a nebedáka nad dobou, v ktorej žije. Prijíma všetko, čo je dobré, najmä, ak to majú radi mladí. Keďže ohlasuje radostnú zvesť, je vždy veselý. Túto radosť šíri…“

Druhá črta, ktorú don José stelesňuje, je odvaha. Spomenul, ako odvážne utiekol do zahraničia a potom šiel na misie do Južnej Ameriky. „On bol jeden z prvých, kto prešľapal cestu úteku pred komunistickým režimom, ktorý nastúpil v 50. rokoch,“ hovorí. Dodal, že don José ako jeden z prvých išiel preskúmať terén, ako by sa dalo žiť duchovné povolanie napriek nepriazni zo strany mocných. „Viera dáva silu prekonať strach,“ povedal don Peter Timko.

Prečítal aj blahoželanie hlavného saleziánskeho predstaveného, don Ángela Fernándeza Artimea, ktorý okrem iného napísal: „Vďaka za dar tvojho života, za dar tvojho saleziánskeho povolania, za dar tvojho misionárskeho povolania. Užívaj si starobu vzdávaním vďaky Bohu za všetko, čo v tebe urobil, za toľko dobra, ktoré Pán skrze teba mohol urobiť.“

Má rád futbal a červené víno

O don Josém je známe, že k Saleziánom Don Bosca ho priviedla náhoda, pretože miloval futbal. A keďže mu ponúkli, že na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne bude mať príležitosť rozvíjať túto svoju záľubu, začal navštevovať školu. Vďaka futbalu vedel prilákať aj mladých ľudí v Čile, keď sa stali súčasťou jeho mládeže v oratóriu.

Don José na záver ďakuje svojim dobrodincom a Bohu: „Najviac ďakujem, že Pán Boh ma doprevádzal vo všetkych situáciách, to znamená, že aj keď som mal v živote veľké prekvapenia, stále som ich prinášal s radosťou, lebo som vedel, že za tým stoji Pán Boh, Panna Mária, aj zvlášť svätý Jozef.“

A s jeho vlastným humorom ešte opisuje, ako sa ho lekár pýtal, prečo je taký zdravý a on mu odpovedal: „Ja som bol v Južnej Amerike, a tam ma chránili veľmi dobre. Viete, s čím? S červeným vínom,“ a v bazilike vzápätí zaznie smiech. „Pánbožko ma odmenil, že som bol šéfom v poľnohospodárskej škole, kde sme vyrábali tisíce litrov červeného vína,“ dodal s usmevom.

Slávnostnú omšu si môžete pozrieť tu:

Slávnostná sv. omša za dar života a povolania – don José 100 rokov – YouTube

Životopis don Jozefa Hrdého

Jozef Hrdý sa narodil 10. apríla 1923 vo Veľkých Ostraticiach v rodine roľníka. Gymnaziálne štúdium absolvoval na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne, kde mohol rozvíjať svoju záľubu – šport, najmä futbal. Nasledovalo štúdiom pedagogiky v Trnave, potom bol poslaný do Bratislavy na Trnávku, neskôr do saleziánskeho domu na Miletičovej ulici. Venoval sa apoštolátu, organizoval miništrantov, učil náboženstvo. Prišiel však rok 1948 a situácia sa pre kňazov a rehoľníkov skomplikovala.

V decembri 1949 sa mu podarilo prekročiť hranice a dostal sa až do Viedne. V roku 1953 bol v Turíne vysvätený za kňaza. V Taliansku sa však dozvedeli, že Jozefa hľadá Štátna bezpečnosť, preto ešte v roku 1953 odišiel do Južnej Ameriky, kde strávil v chilskom Punta Arenas nasledujúce štyri desaťročia svojho života. Venoval sa predovšetkým práci s mládežou, nezabudnuteľne sa zapísal do rozvoja poľnohospodárskej školy v Linares. Začiatkom 90. rokov sa vrátil na Slovensko. Pracoval tu ako ekonóm, predovšetkým však pokračoval v práci s mládežou. Jeseň svojho života trávil v Šaštíne, aktuálne býva v Zariadení pre seniorov.

Alexandra Vrábelová

Zdroj: Ústav pamäti národa, YouTube kanál Studio7BOLESTNA

Fotografie: Ľudka Masárová