Malý krok pre človeka, veľký skok pre ženy v arabskom svete. Aj takto by mohla znieť parafráza legendárneho výroku Neila Armstronga. Saudskoarabskej vedkyni z oblasti biomedicíny sa prejsť po Mesiaci nepodarilo, no jej let do kozmu prepísal dejiny.
Cesta Rayyanah Barnawi sa niesla v znamení niekoľkých prvenstiev. Z pohľadu absolventky novozélandskej University of Otago je prvý let do kozmu, ktorého sa zúčastnili astronauti zo Saudskej Arábie, historickým míľnikom pre všetky arabské ženy. Rodáčke z mesta Džidda sa ako prvej žene z tejto časti sveta ušla pocta letieť do vesmíru. Zároveň sa stala 600. osobou na obežnej dráhe Zeme a rozšírila skromný zoznam žien-astronautiek.Foto: Twitter – Saudi Space Commission
Druhý súkromný let do vesmíru
Meno Rayyanah Barnawi sa dostalo do zoznamu ľudí na obežnej dráhe Zeme vďaka účasti v misii Axiom Mission 2 (AX-2). Tá prebehla v rámci ďalšieho súkromného letu spoločnosti Axiom Space. Jedná sa o druhý let tohto druhu, ktorý nadviazal na misiu AX-1 z apríla tohto roka. Raketa Falcon 9 od firmy Space X odštartovala z floridského Kennedyho vesmírneho strediska v noci z 21. na 22. mája, aby vyviezla kapsulu Crew Dragon Freedom s posádkou, ktorej súčasťou bola prvá arabská žena, k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS.
V 4-člennej posádke boli 2 ženy
Saudskoarabská vedkyňa nebola jedinou ženou na palube. V 4-člennej posádke sa objavila aj Peggy Whitson, ktorá absolvovala celú misiu AX-2 ako veliteľka. Veliteľská pozícia jej bola zverená na základe bohatých skúseností s astronautikou. 63-ročná Američanka, kedysi priama zamestnankyňa NASA, je ženskou rekordérkou v počte letov do kozmu aj v dĺžke času, ktorý vo vesmíre strávila. Okrem Rayyanah Barnawi velila aj jej krajanovi. Ali AlQarni sa dostal na palubu Crew Dragon Freedom ako kapitán a pilot Saudskoarabského kráľovského letectva. Kvarteto účastníkov doplnil americký podnikateľ John Shoffner, ktorý si celú cestu platil na rozdiel od saudskoarabskej dvojice financovanej vládou z vlastných prostriedkov.
Cieľ misie bol vedecký výskum
Účasť Rayyanah Barnawi v druhom súkromnom lete do vesmíru nebola náhodná. Súvisieť nemala ani so snahou saudskoarabských lídrov zlepšiť reputáciu krajiny, ktorá je kritizovaná za porušovanie ľudských práv vrátane práv žien. Špecialistka na kmeňové bunky sa na palubu dostala kvôli niekoľkoročnej aktivite v oblasti ich výskumu. Danej problematike sa venovala aj v kozme, kde mala za úlohu skúmať správanie kmeňových buniek v netypickom prostredí s nulovou gravitáciou. Celá misia tak napriek komerčnému účelu, ktorý má podporiť rozvoj vesmírnej turistiky, slúžila najmä ako vedecká „expedícia“.
Vo vesmíre strávila niekoľko dní
Prvá Arabka vo vesmíre mala na skúmanie správania kmeňových buniek v prostredí s nulovou gravitáciou niekoľko dní. Po odlete rakety z floridského kozmodrómu v noci z 21. na 22. mája strávila pár hodín na obežnej dráhe Zeme, kým sa pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. V spoločnosti 7-člennej skupiny pracujúcej na tejto stanici mala zhruba týždeň na to, aby vykonala viaceré pokusy a zosumarizovala výsledky výskumov. 30. mája v ranných hodinách východného amerického času sa vesmírna kapsula vydala späť na obežnú dráhu Zeme a pred polnocou úspešne dopadla do vôd Mexického zálivu neďaleko mesta Panama City na Floride.Foto: Twitter – RAYYANAH BARNAWI
Účasť Rayyanah Barnawi v misii AX-2 otvorí dvere do astronautiky ďalším ženám (nielen) z arabského sveta. Ich počet môže vzrásť aj vďaka rozvoju vesmírnej turistiky, ktorá ponúkne možnosť cestovať do kozmu súkromným osobám. V zozname astronautiek sa môžu objaviť aj ďalšie mená z vedeckej oblasti. Projekty na rozvoj vedy a techniky prebiehajúce v SAE alebo v Saudskej Arábii zahŕňajú rôzne vesmírne programy, ktorých sa majú zúčastniť aj ženy.
Foto na titulke:
Slávne ženy: Bhénazír Bhutto, prvá žena, ktorá sa stala premiérkou v moslimskej krajine