Slávne ženy – Mary Shelley, zakladateľka gotického románu

0
Slávne ženy – Mary Shelley, zakladateľka gotického románu
wikipedia.org

Mary Wollstonecraft Shelley, rodená Godwinová, anglická romantická spisovateľka, mala od narodenia predpoklady na to, aby sa z nej stala zaujímavá mladá dáma. Spisovateľské gény totiž získala po svojich rodičoch.

Mary sa narodila v Londýne v roku 1797. Bola druhou dcérou feministky a spisovateľky Mary Wollstonecraftovej. Jej otec, William Godwin, bol anarchistický filozof, románopisec a novinár. Matka Mary krátko po pôrode zomrela, a Mary po nej zdedila svoj spisovateľský talent. Považuje sa za priekopníčku gotického románu a je známa aj tým, že sa stala manželkou spisovateľa Percy Bysshe Shelleyho.

Mary Shelley
Foto: Mary Shelley, zdroj wikipédia

Polosirota s bohatou výchovou

Vyrastala s otcom a so staršou sestrou Fanny a keď mala štyri roky, jej otec sa opäť oženil. Dostalo sa jej bohatého vzdelania a otec ju navyše podporoval v jej liberálnych politických názoroch. Už ako 16-ročná stretla svoju životnú lásku – politického nasledovníkom jej otca, vtedy ešte ženatého Percy Bysshe Shelleyho. Percy obdivoval jej otca Williama Godwina a keď ho prišiel navštíviť, Mary sa do neho zaľúbila.

Láska mladej Mary a bohéma Percyho

Shelley bol známy svojim nekonvenčným životným štýlom. Po tom, čo ho vylúčili zo štúdií, sa ako devätnásťročný vybral do Škótska, aby sa tam oženil so šestnásťročnou Harriet Westbrookovou. Po svatbe vyzval svojho priateľa Hogga, aby s nimi zdieľal domácnosť, a to vrátane manželky. Tá však, pochopiteľne, nesúhlasila. Po troch rokoch bolo manželstvo v troskách a Shelley sa vtedy zoznámil s o päť rokov mladšou Mary. Očarila ho intelektom i pôvabom, a tak sa s ňou tajne začal stretávať pri hrobe Maryinej matky.

Prečítajte si aj článok o matke Mary Shelley, spisovateľke Mary Wollstonecraft

Foto: Percy Bysshe Shelley, maľba Alfred Clint, zdroj: wikipédia

Útek do Švajčiarska

Nakoniec s ňou utiekol do Švajčiarska, hoci jeho právoplatná manželka bola v tom čase tehotná. Na cestu so sebou vzali aj Maryinu nevlastnú sestru Claire, ktorá sa neskôr stala milenkou ich spoločného známeho – básnika lorda Byrona. Cestovali spolu po Európe a po nejakom čase sa vrátili do Anglicka. Vtedy už Mary čakala ich spoločné dieťa. Jej otec William Godwin, inak stúpenec voľnej lásky a hedonik, ich odmietol. Navyše, ich prvé dieťa sa predčasne narodilo a zomrelo. Potom sa ich útočišťom stalo na dlhšiu dobu Švajčiarsko. Mary a Percy sa nakoniec vzali v roku 1816, po sebevražde, ktorú spáchala Percyho manželka.

Manželstvo s Percym však nebolo jednoduché. Aj keď Mary svojim spôsobom miloval, mal aféry s inými ženami.

Inšpiratívne leto pri jazere

V tom istom roku pár strávil inšpiratívne leto s Byronom, jeho osobným lekárom Polidorim a Claire pri Ženevskom jazere vo Švajčiarsku. Claire v tom čase čakala s lordom Byronom dieťa. Keď tam spoločnosť dorazila, počasie bolo nezvyčajne chladné a daždivé a večer vial silný vietor. Celá tiesnivá atmosféra vyvolávala strašidelné predstavy, a tak sa rozhodli vyhlásiť súťaž o napísanie horového príbehu. Keď potom porovnávali výsledky, ukázalo sa, že Percy Shelley sľub nesplnil, Byron prišiel s úryvkom veršovanej skladby a Polidori prispel poviedkou Vampír, ktorá potom vyšla pod Byronovým menom a dnes sa predpokladá, že práve ona položila základ k upírskej tématike v svetovej literatúre.

Mary a jej Frankenstein

Najlepšie zo všetkých uspela devätnásťročná Mary Shelleyová, ktorá obohatila dejiny literatúry svojím dojímavým a hrozivým príbehom monštra, ktorý je výtvorom doktora Frankensteina. Jeho osud je však viac než smutný, lebo úbohý netvor neovplýval iba ľudskými schopnosťami, ale aj citmi. Jeho obludná postava a znetvorený vzhľad sú však tak odpudivé, že pred ním v panike uteká každý, kto ho uvidí, a dokonca i sám doktor Frankenstein. Ten si uvedomí dôsledky svojho trúfalého vedeckého triumfu až keď už je neskoro, a netvor z pomsty z odvrhnutia povraždí takmer celú jeho rodinu. Frankenstein je dnes považovaný za zakladateľské dielo vedecko-fantastickej literatúry. Kto by si pomyslel, že jeho autorom je krehké, ani nie dvadsaťročné dievča?

Mary Shelley v úvode svojej knihy napísala, že ju inšpirovali nemecké „strašidelné príbehy“. Zrejme tým myslela známu židovskú legendu o Golemovi, ktorou sa tesne predtým zaoberal napríklad Jakob Grimm (spoluautor rozprávkových príbehov bratov Grimmovcov).

Polygon, kde Mary vyrastala, wikipedia.org

Niekoľko tragédií za sebou

Shelleyovci sa neskôr usadili v Taliansku, kde prišli aj o svoje druhé dieťa, Claru, a neskôr aj o tretie dieťa, trojročného Williama, ktorý zomrel na maláriu. Nakoniec sa Mary v roku 1819 na štvrtý pokus podarilo porodiť syna, ktorého nazvali Percy Florence. Spoločné šťastie však netrvalo dlho, o tri roky sa Percy nešťastne utopil na svojej malej plachetnici počas silnej búrky v zálive La Spezia pri Livorne.

Ďalšie z prác v štýle science-fiction

Po roku sa Mary vrátila do Anglicka, kde sa venovala výchove syna, snažila sa o publikovanie Percyho diel a pokračovala v kariére spisovateľky. Medzi ďalšie romány, ktoré napísala, patrí napr. autobiografia Mathilda, historický román Valperga a Posledný muž – pravdepodobne prvá post-apokalyptická science-fiction.

Posledné roky Maryinho života boli poznačené jej chorobou, pravdepodobne tumorom na mozgu, ktorý zapríčinil aj jej smrť. Zomrela ako 53-ročná.

Zdroj: en.wikipedia.org

žiadne príspevky na zobrazenie