Rosa Parks cestovala v autobuse, ktorý premával v mestečku Montgomery v Alabame. Písal sa rok 1955. Vodič autobusu požiadal, aby vstala a poskytla svoje miesto bielemu mužovi. Parks, čierna krajčírka, odmietla, čím vyvolali celé hnutie za občianske práva v Amerike.
Narodila sa v roku 1913 v Tuskegee v štáte Alabame a mala írskych, indiánskych a černošských predkov, ale kvôli “pravidlu jednej kvapky krvi” (One drop rule) bola považovaná za Afroameričanku.
Vo veku 11 rokov sa jej rodina presťahovala do Montgomery a Rose navštevovala Alabamskú štátnu učiteľskú školu pre černochov, až kým nemusela odísť, aby sa postarala o svoju chorú babičku.
Neskôr si vzala Raymonda Parksa, holiča z Montgomery a stala sa členkou africko-americkej komunity v Montgomery. V roku 1943 vstúpila do hnutia za práva černochov NAACP, kde sa stala sekretárkou.
Rasistické pravidlá boli bežné
V roku 1955 sa Alabama stále riadila segregačnými a rasistickými zákonmi. Obmedzenia sa týkali návštev reštaurácií, kín, škôl, ako aj používania prostriedkov hromadnej dopravy. Cestovanie mestskými autobusmi sa riadilo určitými pravidlami. Len bieli občania mali povolené sedieť vpredu – čierni muži a ženy, a taktiež občania farebnej pleti, museli sedieť vzadu. Ak si beloch nemal kde sadnúť, museli mu uvoľniť celý rad sedadiel.
“Chcela by som, aby si ma pamätali ako človeka, ktorý chcel byť slobodný… Aby aj ostatní ľudia mohli byť slobodní.”
Incident v autobuse
Prvého decembra, keď cestovala Rosa Parks autobusom, v “bielej” časti už nezostali žiadne miesta, takže vodič autobusu povedal štyrom “čiernym” cestujúcim, aby vstali a bielemu mužovi poskytli celý rad na sedenie. Traja poslúchli, ale Rosa Parks nie. Parks bola následne zatknutá a jej činy vyvolali po celej Amerike vlnu protestov.
Reakcia bola na vtedajšie pomery dosť prekvapujúca. Došlo k bojkotu mestskej autobusovej dopravy, ktorý trval viac ako rok, a na ktorom sa zúčastnila väčšina čierneho obyvateľstva mesta. Solidaritu s protestami preukázali aj čierni taxikári, ktorí po celý čas vozili čiernych pracujúcich do práce za symbolickú cenu niekoľkých centov.
Súd jej dal za pravdu
V júni 1956 Federálny súd rozhodol, že politika rasovej segregácie nie je v súlade s ústavou USA. Zástupcovia mesta Montgomery podali okamžite odvolanie, a rasová diskriminácia bola samotnom meste ešte zosilnená. V novembri 1956 však Najvyšší súd prehlásil segregáciu v autobusoch mesta Montgomery za ilegálnu a protiústavnú.
Jedným z iniciátorov tohto bojkotu, známeho ako Montgomery Bus Boycott, bol vtedy ešte pomerne neznámy baptistický farár Martin Luther King. Tento protest viedol k zrušeniu segregácie v mestských autobusoch, najmä je však považovaný za zrod afroamerického hnutia za občianske práva v USA.
Rosa a jej manžel po tomto proteste stratili zamestnanie a po mnohých hrozbách sa jej muž nervovo zrútil. Parksovci sa potom odsťahovali do Detroitu, zostali však aj tam aktívni v hnutí za občianske práva.
Zomrela 24. októbra 2005 vo veku 92 rokov. Získala rôzne národné vyznamenania, medzi ktoré patrí aj Spingarnova medaila NAACP, prezidentská medaila slobody, zlatá medaila kongresu a po jej smrti odhalili aj jej sochu v Národnej sále Kapitolu USA. Tým sa stala prvou ženou, ktorá sa ocitla v Kapitole. Kalifornia a Missouri si pripomínajú Deň Rosy Parksovej na jej narodeniny 4. februára.
Zdroj: en.wikipedia.org
