Terézia Macalíková z Topoľčian bola nezvestná od 28. januára. Po hádke s priateľom odišla z jeho bytu v Bratislave a naposledy sa nachádzala na Starom moste.

Ale už o pár dní sa potvrdili tie najhoršie obavy. V stredu (1.2.) pri Lužnom moste na petržalskej strane Dunaja našiel náhodný okoloidúci nehybné ženské telo. Obhliadajúci lekár a pohotovostný pátrací tím potvrdili, že patrilo nezvestnej 18-ročnej Terezke. Veľká tragédia otriasla celým Slovenskom. Vyjadrila sa k nej aj herečka Kristína Tormová.

„Milé dievča, ktoré som nepoznala.

Je mi za Tebou smutno. Podľa všetkého si skočila z mosta do rieky a mňa mrzí hlavne to všetko, čo sa ti dialo predtým. Nemyslím hádku s Tvojim priateľom, ktorého hlúpi ľudia bezbreho vinia. Verím, že má pri sebe niekoho, kto mu vysvetlí, že to jeho vina nie je a veľmi naňho myslím,“ takto začala svoj odkaz na sociálnej sieti.

Tormovú ale rozhorčilo to, že Terezke zrejme nebolo najlepšie, keď to zašlo až takto ďaleko.  „A to je to, čo ma serie. Isto si stokrát počula, že veď aká si krásna a že z čoho už len Tebe môže byť naprd. A Ty si sa zrejme topila dávno predtým, ako si prišla na most a ľudia na teba kričali: ‚Mysli pozitívne! Neprežívaj to tak!‘, namiesto toho, aby ti hodili záchranné koleso,“ odkázala. Samozrejme, nedáva to nikomu za vinu.

„Je mi nekonečne ľúto, že si musela cítiť takú veľkú bolesť, ktorá nebola zlúčiteľná so životom. Ja Ti rozumiem. Poznám takú bolesť…len o kúsok menšiu…lebo ja som vďakabohu tu,“ uviedla herečka o svojom trápení.

Najradšej by vrátila čas, schmatla ju za ruku a zobrala ju k niekomu, kto by jej pomohol. „Je mi nekonečne ľúto, že to isté si asi teraz hovorí aj Tvoja rodina, blízki, ktorí si to dávajú za vinu…nedávajte si, prosím,“ dodala. Herečka dúfa, že budú môcť  aspoň  trochu normálne žiť, „aby dokázali z tej rieky bolesti, kde časť z nich skočila s Tebou, vyjsť von…a zohriať sa…z tej zimy v duši.“

„Milé dievča, ktoré som nepoznala, veľmi si prajem, aby aj vďaka Tebe ľudia hľadali pomoc, hovorili o svojich trápeniach, aby tých, čo im budú hovoriť ‚nech nevymýšľajú‘ poslali kade ľahšie…Nie je to hanba, mať sa nahovno! Aby rieka odniesla ich bolesť bez toho, aby do nej skočili. Aby im bolo ľahko tu na tomto svete. Lebo tu je veľa pekna a veľa ľudí, ktorí dokážu pomôcť.

Mrzí ma to..
Kristína, ktorú si nepoznala,“ uzavrela Tormová.