Súčasť nášho každodenného života. Informátor. Učiteľ. Spolupáchateľ.
Aj takýmito prívlastkami môžeme označiť sociálne siete ako Instagram, Facebook, Twitter, Tiktok, Snapchat a mnohé ďalšie.
Pred pár rokmi nová, neprebádaná, veľmi diskutovaná a horúca téma rozoberaná zo všetkých možných uhlov. Viedli sa diskusie o tom, čo nám sociálne siete prinášajú, ale aj berú. Čo všetko sa cez ne dá dosiahnuť, ako s nimi pracovať, či ako sa na sociálnych sieťach prezentovať. No stačilo pár mesiacov či rokov a zrazu to nie je neprebádané územie, ale prirodzená súčasť nášho každodenného života. V súčasnosti sa postavenie sociálnych sietí v spoločnosti stále viac rozmáha, získavajú väčší dosah a majú výrazný vplyv na naše chápanie reality, seba, iných a sveta.
Prečítajte si aj: Syndróm dokonalej ženy
Ako všetko tak aj sociálne siete majú isté pre a proti. Bohužiaľ, môžeme konštatovať, že negatíva začínajú byť výraznejšie ako pozitíva:
To, čo bolo najprv zdrojom inšpirácie, nám dnes ukazuje ako veľmi málo toho vieme.
To, čo bolo zdrojom informácií, je dnes zdrojom hoaxov a dezinformácií.
To, čo bolo kedysi využívané na pozitívne účely, pomoc a spolupatričnosť, nás dnes učí koho nenávidieť a ako to dať patrične najavo.
To, čo bolo určené na komunikáciu s priateľmi a známymi, sa dnes zmenilo na uctievanie celebrít a známych osobností.
To, čo nás malo pobaviť a uľahčiť našej mysli, nás dnes preťažuje a plytvá naším časom.
To, čo bolo určené na sebaprezentáciu, nás dnes núti mať zlý pocit zo seba samých. Hlavne z nášho vzhľadu.
To, čo nám malo do života priniesť radosť, šťastie a spokojnosť, nám dnes prináša depresie, smútok a sklamanie. Negatívny postoj k vlastnému telu – ako ho živia sociálne siete a ako ho poraziť?
A prečo je to tak? Prečo sme to pozitívne zmenili na negatívne?
Pretože sme si na sociálnych sieťach vytvorili tzv. novodobú realitu.
Realitu, v ktorej sa za svoje činy nezodpovedáme.
Realitu, ktorá umožňuje šíriť nenávisť, klamstvá, hoaxy.
Realitu, ktorá nám slúži na provokáciu.
Realitu, ktorá nami manipuluje.
Realitu, v ktorej je možné čokoľvek.
Realitu, ktorá nie je realitou, ale klamom. Klamom, ktorému slepo veríme a ničíme ním skutočnú realitu – skutočný život.
Táto vykonštruovaná realita nám umožňuje meniť sa. Keďže nevidíme dôsledky našich činov, máme pocit akoby sa ani nestali. Keďže toho druhého nemáme priamo pred sebou, sme ochotní mu poslať naozaj nenávistný odkaz. Pretože nevidíme, aký dopad majú naše slová, komentáre a posty, zavesíme na sociálne siete nebezpečný challenge alebo nenávistný komentár, ktorý niekoho iného vyprovokuje k zlým činom. Nevidíme, čo všetko spôsobí škaredá klebeta, ktorú vypustíme len tak zo žartu či pomsty. A takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho.
Ako je to v realite?
V realite, skutočnej realite, naozaj premýšľame čo povedať, ako to povedať, čo urobiť a ako to urobiť. Uvedomujeme si, že všetky naše činy majú následky i dôsledky a musíme za ne niesť zodpovednosť.
No v novodobej realite sú sociálne siete nielen nepriamou formou komunikácie, ale navyše sú do istej miery aj anonymné. A práve tieto aspekty sociálnych sietí nás nútia si myslieť, že naše činy a slová nie sú adresované ľuďom. A komu inému? Mimozemšťanom!? Asi ťažko.
Preto buďme aj napriek anonymite a beznásledkovosti našich činov empatickí, milí, chápaví a dobrí k sebe navzájom. Riaďme sa citátom Konfucia: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe.“
Zdroj: unsplash.com, pixabay.com
