Na festivale Pohoda sme stretli speváčku Sju Cream, ktorej repertoár je plný hravej a tanečnej elektroniky, farebných vizuálov, kostýmov a projekcií. SJU má tiež svoju vlastnú módnu značku BYSJU a vyrába klobúky pre hviezdy ako Will.I.Am, The Black Eyed Peas, JUNGLE alebo Gorillaz.
V rozhovore nám prezradila:
- ako sa dostala k prvej kapele a k spevu,
- ako začala tvoriť klobúky,
- kto ju v tvorbe inšpiruje,
- kde najradšej vystupuje a ktoré publikum je najvďačnejšie.
Civilným menom sa voláš Zuzana Smatanová – mýlia si ťa niekedy ľudia so speváčkou Zuzkou Smatanovou?
Nepamätám si, že by si ma niekto pomýlil. Ja to tak iniciujem, že vopred poviem, že nie som tá známa speváčka. Prezentujem sa skôr svojím umeleckým menom Sju. Tú prezývku mi dala kamarátka na škole v Prahe, keď som študovala, že Sju Cream je vlastne anglická verzia môjho mena. Tak ma volala počas celej škole. A každý ma tak volá, okrem mojej rodiny a kamarátov z detstva.
Ty si vyštudovala niečo úplne iné. Prešla si z finančného do hudobno-kreatívneho sveta. Máš dokonca vlastnú značku klobúkov. Ako si sa dostala k spevu? Bola si najprv bubeníčka?
K spevu som sa dostala náhodou, i keď neviem, či existujú náhody. Išla som na jeden módny festival v Amerike do San Diega a stretla som tam speváčku z Nórska, Noru. Veľmi sme sa skamarátili, sadli sme si aj osobnostne, aj ľudsky. A strávili sme spolu celý týždeň v San Diegu. Ona už vtedy robila hudbu a ja som sa jej ponúkla, že jej budem robiť bubeníčku, že ja sa naučím hrať na bubnoch a keď raz bude potrebovať bubeníčku, že tam budem pre ňu.
To ti len tak napadlo?
Áno, že poďme založiť kapelu, ona začína, aj ja začínam, a niektoré kapely vznikli tak, že tí členovia nevedeli hrať. Ide o to robiť niečo, čo nás baví a už sa to nejako naučíte. Učila som sa hrať na bubnoch ako samouk asi dva roky, a potom ma Nora oslovila, či nepôjdem do jej kapely, boli sme vtedy traja. A presťahovali sme sa do Španielska do jednej malej dedinky, kde sme tvorili a odtiaľ sme chodili na koncerty a na turné. A celkom rýchlo sa nám začalo dariť.
Ako si potom začala so spevom?
Robila som Nore vokály, občas som niečo zaspievala, a cez to som spoznala svoj hlas, že možno viem spievať, že možno to nie je také zlé, ako som si myslela, a začala som si mimo kapely produkovať nejaké vlastné veci. A keď sme sa počas kovidu rozpadli, už som vedela, ako to chodí a že by to mohlo mať budúcnosť. Už som vtedy mala aj nejakých kamarátov z hudobnej brandže.
A tie klobúky bola tvoja prvá kreatívna činnosť? Bol to tvoj biznis alebo záľuba? Podnikateľský projekt?
Začalo to popri práci, popri Bloombergu, že som si začala vytvárať značku. Dedko mi dal svoj klobúk, keď som sa presťahovala do Londýna. Povedal mi, že v Londýne všetci nosia klobúky. A začala som ho nosiť cez víkendy, keď som chodila do časti Londýna, Kendenu, kde bolo veľa živej hudby, a stotožnila som sa s ním ako symbolom mojej umeleckejšej stránky, tým, že som ešte pracovala pre Bloomberg. Boli to dva rôzne svety, a tým, že som si klobúk dala, tak som sa tak premenila, že som išla na víkend na koncerty a spoznávala som ľudí zo sveta umenia a otvoril sa mi nový svet.
Aká je situácia teraz? Venuješ sa hudbe, koncertovaniu alebo aj klobúkom?
Teraz sa venujem hlavne hudbe a popritom aj klobúkom a cez tú hudbu spoznávam ľudí. Keď vidia, že mám klobúk na sebe, alebo ma poznajú, že vyrábam klobúky, tak si vypýtajú nejaký dizajn. Je to také prepojené. Takže asi 70 % hudba a 30 % klobúky.
Kde najradšej koncertuješ?
Na Slovensku.
A kde teraz žiješ?
Žijem v Prahe, ale často chodím do Londýna, mám tam veľa dobrých kamarátov, keďže som tam žila 8–9 rokov, mám tam aj zákazníkov s klobúkmi. A veľa chodím ešte do Štokholmu, kvôli hudbe, píšem si s kamarátom producentom.
Čo plánuješ?
Najbližšie pripravujem nový album, tretí. Mám taký plán vydať každý rok jeden album a dúfam, že sa mi to podarí. Mám pocit, že som niečo zameškala tým, že som sa k hudbe dostala trochu neskôr, tak ma to tak posúva dopredu.
Čím sa inšpiruješ?
Aj týmto festivalom Pohoda. Živou hudbou. Streamingové platformy sú fajn, ale človek sa stane takým apatickým, lebo je veľa kontentu, mená sa prekrývajú, človek si už nepamätá, kto čo spieva. Ale keď vidím niekoho naživo, kto sa mi páči, tak to ma asi inšpiruje najviac.
Aká je podľa teba budúcnosť tohto povolania? Je to asi náročnejšie tým, ako ide AI dopredu. Možno je to rýchlejšie v tvorbe, ale na druhej strane je extrémne náročné presadiť sa, lebo tých, ktorí s tým začnú, je viac.
Treba asi chodiť na živé koncerty, každému by som to odporučila, lebo z toho aj interpreti vedia vyžiť. Čím viac budú ľudia chodiť na koncerty, tým sa bude viac dariť hudobníkom. Kupovať si ich vinily, cédečka, merche. Je platforma Bandcamp, kde môžete podporiť interpreta, celá suma ide pre neho, žiadne poplatky sa nestrhávajú. Takže fanúšikovia môžu robiť aktivity, ktoré priamo podporia umelcov.
Fungujú tieto platformy?
Bandcamp? Áno, funguje. Streamingové platformy majú platby veľmi malé, ale Bandcamp mi niekedy naozaj pomohol, keď mi fanúšikovia poslali príspevok alebo si kúpili merch. Aj malá čiastka pomôže.
Aký rozdiel vnímaš medzi slovenským publikom a tým zahraničným?
Záleží, kde na Slovensku. Slovenské obecenstvo sa mi zdá viac vďačné. Chodia za mnou a pýtajú sa, že či som zo Slovenska, keď robím takúto hudbu. Možno v zahraničí je viac hudby, prejde to obecenstvu medzi prsty, lebo vidia toho veľmi veľa, ale na Slovensku sú vďačnejší. A chcem písať aj slovenské pesničky, tak snáď sa mi na nový album niečo podarí napísať, už mám nejaké rozpísané…
Kde by si chcela vystupovať? Máš nejaký sen?
Tento rok vystupujem na Colours of Ostrava, aj Grape sa mi podarilo. Ešte na Szigete by bolo fajn vystúpiť…
Máš nejakú radu pre ženy, ktoré si chcú uskutočniť svoje hudobné alebo projektové sny?
Nebáť sa zlyhania, je to súčasť procesu, hrať sa s vecami, nebrať to úplne vážne, a keď to začne byť vážne, tak to začať brať vážne. Ale na začiatku si to len tak užívať a hrať sa. A potom sa uvidí.