Vojna na Ukrajine trvá už polroka. Mnohí by už nad tým len mávli rukou, no stále ničí nespočetné množstvo ľudských životov.
Medzi najznámejšie miesta skazy patrí aj ukrajinské mesto Mariupol. Jedna statočná žena, ktorá tam spolu s rodinou prežila tri týždne ostreľovania, zverejnila svoj príbeh. Verejnosti ho sprostredkovalo médium Al Jazeera.
Bojové podmienky
Mamička menom Halyna (28) sa už v súčasnosti nachádza so svojou dcérou (8) a synom (6) niekde v bezpečí v Európe. Avšak ich blízki sú stále na Ukrajine, preto ani nie je známe jej celé meno. Spočiatku sa ani Halyne nechcelo veriť, že v 21. storočí vypukla vojna. Ale keď všade lietali črepiny, úlomky skla a dopadali rakety, uvedomila si, v akom pekle sa zrazu ocitla.
S rodinou išli rýchlo do krytu. Život sa im prevrátil naruby a veľmi ťažko to znášali aj jej malé deti. „Bolí to, keď zomieraš?“ spýtali sa rovnako vystrašenej mamy.
Strach ale nebol jediný problém. Nemali dostatok jedla a ani vody. Tú si museli brávať z rieky. Jej statočný manžel sa podujal tejto úlohy, no musel zároveň dávať pozor, aby ho niekto nezastrelil. A to išiel len po vodu…základnú vec, ktorú potrebuje človek k prežitiu. Keď sa im už nejakú podarilo získať, v noci rýchlo zamŕzala.
Nachádzali sa totiž v bojovej zóne, v dôsledku toho boli rozbité okná a nefungovalo ani ústredné kúrenie. „Nedá sa to vyjadriť slovami, nemôžete to predvídať. Letí lietadlo a počujete ten zvuk, priblíži sa k vám a vy tam len sedíte a modlíte sa, aby na vás nespadli (bomby),“ povedala Halyna. Stále vyčkávali na možnosť, kedy by konečne mohli utiecť, no to bolo priam nemožné. Len pre predstavu – počas noci tam raz napočítali 37 náletov.
Bod zlomu
Halyna si však uvedomovala, že čas sa neúprosne kráti. Nemali žiadnu elektrinu, vodu a už ani jedno. Zúfalstvo tvrdo doliehalo aj na deti. Nadišiel čas utiecť, nech by to už dopadlo akokoľvek. „Toto bolo prvýkrát, čo išli deti von a keď sme boli na úteku, okolo lietali guľky. Požiadala som ich, aby zavreli oči, aby sa nezranili, povedala som im, že okolo lietajú sklenené črepiny,“ prezradila mamička.
Hoci sa im podarilo ujsť pred lietajúcimi guľkami, čakal ich ďalší problém. Veľké kontroly, ktoré striehli na všetky dokumenty, fotografie…na čo sa len dá. Halyna presne vedela, čo im v tej situácii zachránilo životy. „Tri týždne sme nemali takmer žiadnu elektrinu. Preto nemohli skontrolovať naše telefóny, batérie boli vybité. A vďaka Bohu, som si istá že práve to nám zachránilo životy,“ vysvetlila.
Keď sa úspešne dostali z Mariupola, mala dojem, že sú priam na inej planéte. Zrazu zbadala, že inde sú obchody otvorené a čo viac, z kohútika tiekla voda. Teplá. Dojalo ju to. Práve vtedy si uvedomila, že to, čo ľudia vnímajú ako úplnú samozrejmosť, je to najväčšie bohatstvo. „Tie najjednoduchšie veci, úplne jednoduché veci ako voda, elektrina, ústredné kúrenie, to všetko sme vnímali ako dar z nebies,“ dodala.
