V noci na piatok 21. júna 2024 zasiahlo ostreľovanie lekáreň saudskej nemocnice vo Fašíre, ktorú podporujú Lekári bez hraníc. Pri útoku zahynul jeden z lekárnikov. Hoci nemocnica zostala otvorená a stále lieči pacientov, podľa informácií z víkendu je kvôli poškodeniu funkčná len čiastočne. Vzhľadom na prebiehajúce boje v blízkosti nemocnice sa Lekári bez hraníc obávajú ďalšieho útoku. V piatok bol jeden človek zabitý len 200 metrov od nemocnice a ďalší v blízkosti priestorov pre zamestnancov organizácie.
- Vojna v Sudáne, ktorá sa začala v apríli 2023, vyvolala jednu z najväčších migračných kríz na svete. Viac ako 10 miliónov ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy.
- Len do Južného Sudánu prišlo za ten čas viac ako 680 000 ľudí, a to v čase, keď zdravotný systém a existujúca humanitárna pomoc sotva dokáže uspokojiť potreby ľudí.
- Predpokladá sa, že do júla 2024 bude sedem miliónov ľudí bez prístupu k dostatočnému množstvu potravín.
„Vo Fašeri sme svedkami cyklu bojov, v ktorom sa nešetrí ani na nemocniciach a bojujúce strany si neplnia svoje povinnosti chrániť civilistov. Od začiatku bojov pred šiestimi týždňami bolo zabitých viac ako 260 ľudí a viac ako 1 630 bolo zranených – tieto čísla zahŕňajú aj ženy a deti,“ povedal Michel-Olivier Lacharité, vedúci pohotovostných operácií Lekárov bez hraníc. Konflikt má obrovský vplyv aj na susedné krajiny, kde vysídlení ľudia hľadajú bezpečie.
V súčasnosti žije v pohraničnom meste Renk, ktoré je od oficiálneho hraničného priechodu vzdialené približne 60 kilometrov, a v jeho okolí približne 13 000 utečencov. Ich počet kolíše: buď čakajú na pokračovanie cesty cez Južný Sudán, alebo sa niektorí z nich vrátia domov do Sudánu.
Odmietnutie bojovať = smrť
„Niekedy sa nám podarí najesť dvakrát denne, ale väčšinou len raňajkujeme. Večer ideme spať s prázdnymi žalúdkami, dokonca aj tí najmladší z nás,“ hovorí Dak Denj, 70-ročný pastier dobytka, ktorý sa od decembra 2023 zdržiava v tranzitnom centre Renk.
„Utekali sme z Chartúmu na juh krajiny, ale po ceste bolo veľa kontrolných stanovíšť a vojaci nám všetko zhabali: peniaze, telefóny, jedlo. Dokonca prinútili niektorých mladých mužov, aby sa pridali k bojom. Tí, ktorí mali viac ako 18 rokov, nemali na výber. Ak by odmietli, zabili by ich,“ hovorí.
Jedlo nie je jediný problém
Veľký počet novopríchodzích do Južného Sudánu je zranených a vážne podvyživených. Museli ísť celé týždne pešo, aby sa dostali do bezpečia. Humanitárne organizácie v súčasnosti poskytujú potraviny na sedem dní. Mnohí ľudia však uviazli na niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov, pretože čakajú na dopravné spojenie, aby mohli pokračovať v ceste. Jedlo nie je jediným problémom, títo ľudia nemajú prístrešie, hygienické zariadenia ani zdravotnú starostlivosť.
Pred začiatkom vojny prijímali Lekári bez hraníc v centre pre liečbu podvýživy v Malakale každý mesiac 30 až 50 ťažko podvyživených detí. Kvôli konfliktu sa ich počet zvýšil o 200 percent. „Podvýživa zvyšuje riziko infekcií, najmä u detí mladších ako päť rokov, ktoré častejšie zomierajú na choroby ako meningitída, osýpky, žltá zimnica, cholera a malária,“ hovorí koordinátorka zdravotníckych aktivít Lekárov bez hraníc Eltigani Osman.
Pijú kontaminovanú vodu
Okrem toho nedostatok vody v celom regióne núti ľudí piť riečnu vodu. Pitie kontaminovanej vody však môže spôsobiť ochorenia, ako je napríklad cholera. Toto riziko sa zvyšuje s blížiacim sa obdobím dažďov. Prípadné záplavy v celom regióne môžu kontaminovať studne a vrty. Okrem toho môžu sťažovať prístup humanitárnych subjektov k týmto ľuďom. Záplavy na sudánskej strane hranice by potom mohli prinútiť ešte viac ľudí utiecť do Južného Sudánu.
Od začiatku konfliktu Lekári bez hraníc prevádzkujú kliniku na hlavnom hraničnom priechode a dve mobilné kliniky v okolí miest Renk a Bulukat, kde ošetrujú približne 190 pacientov denne. Podporujú aj nemocnicu v samotnom meste Renk. „Súčasná humanitárna pomoc však ani zďaleka nepokrýva skutočné potreby,“ hovorí vedúci misie Lekárov bez hraníc Iqbal Huda.
Zdroj: Lékáři bez hraníc (vrátane foto)
Džuba/Praha, 24. júna 2024
