Povestný Martin na bielom koni nám pripomína, že sa už pomaly, ale isto blížia Vianoce. Tma už padá rýchlejšie, večery sú dlhšie. Zrazu stihneme s deťmi prečítať viac kníh. Tradície a rôzne zvyky sú peknou súčasťou predvianočného času. Oporu nájdeme aj v knihách (napr. Martin alebo Slovenský detský rok), ale deti ocenia aj naše rozprávanie. Skúste im rozpovedať napríklad legendu o Svätom Martinovi, ktorého sviatok si pripomíname práve 11. novembra.
Martin a biely kôň
Nevieme, či skutočný Martin jazdil alebo nejazdil na bielom koni. Azda ako vojak. Ale neskôr žil v skromnosti a v chudobe. To, že Martin jazdí na bielom koni vychádza z ľudovej tradície, keď si ľudia všimli, že často býval prvý sneh práve okolo sviatku sv. Martina.
Narodil sa v Maďarsku
Martin bol synom rímskeho dôstojníka. Narodil sa v roku 316 v Sabárii (dnešné Maďarsko). Už ako dieťa sa učil jazdiť na koni a šermovať. Od malička chcel byť dobrým vojakom. Keď mal 15 rokov, vstúpil do rímskej légie.
Raz večer v zime sa vracal so svojimi kamarátmi do mesta. Pod mestskou bránou sedel muž, ktorý žobral. Nikto si ho však nevšimol. Až na Martina. Nemal mu však v tej chvíli čo dať. Všimol si, že muž je biedne oblečený a tak si vyzliekol svoj teplý a široký plášť a mečom ho rozpolil na polovicu. Polovicu plášťa dal trasúcemu žobrákovi a polovicu si nechal. Neskôr mal Martin sen. Snívalo sa mu o človeku, ktorý má na sebe polovicu jeho plášťa. Bol to Ježiš, ktorý hovoril priateľom: „Pozrite, to je Martin, ktorý sa podelil so mnou o kabát.“
Martin neskôr odišiel z vojska a stiahol sa do ústrania. Stále však pomáhal ľuďom. Neskôr bol zvolený za biskupa. Zomrel 8. novembra 397. Biskupa Martina pochovali 11. novembra. Ľudia si už vtedy boli istí, že žil ako svätec. A tak netrvalo dlho a hovorilo sa o ňom len ako o svätom Martinovi.
Prečítajte si aj: Ako čo najlepšie prežiť rodičovstvo
Martin a husy
Svätý Martin sa často spája aj s husami. Legenda hovorí, že husi ho až tak veľmi rušili pri kázaní, že skončili na svätomartinskom pekáči. Iná legenda hovorí, že Martin sa skrýval v stodole spolu s husami. Bolo to v čase ukrývania sa pred voľbou za biskupa. Podľa tradície ho však husi prezradili svojim gáganím.
Už od dávnych čias bol sviatok sv. Martina spojený s oslavou, radosťou a zabávaním sa. Na druhý deň sa totiž začínal vtedy až šesťtýždňový pôst. Išlo teda o jednu z posledných možností sa dobre napiť a najesť. Pečená martinská hus je súčasťou týchto osláv. Takisto lampiónové sprievody detí aj dospelých, na čele s vojakom na koni. V závere sprievodu zvykne byť odohraná situácia, ako sa vojak delí o svoj plášť so žobrákom.
Martin a víno
V oblastiach, kde sa pestuje víno, sa na sv. Martina otvárajú prvé mladé vína. A nie hocijaké, ale práve z jesenného zberu. Poznáme ich aj ako svätomartinské vína. Tradícia siaha ešte do čias Jozefa II. v Rakúsko-Uhorsku. Niet sa teda čomu čudovať, prečo je Martin patrón vinárov.
Prečítajte si aj rozhovor so psychologičkou Martinou Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať
Patrón mnohých
Svätý Martin je patrónom vojakov, jazdcov, kováčov, zbrojárov, tkáčov, garbiarov, krajčírov, výrobcov opaskov, rukavíc a klobúkov, hlásateľov, hotelierov a hostinských, cestujúcich, chudobných, žobrákov. Taktiež čističov, utečencov, väzňov, pastierov, debnárov, vinohradníkov, mlynárov, abstinujúcich, husí; pri ružienke, vyrážkach a uštipnutí hadom; pri prosbe za dobrú úrodu; patrón mnohých kostolov, miest, farností, diecéz a štátov.
My ho poznáme najmä ako ochrancu chudobných, vojakov a vinohradníkov.