„V jednej triede mám žiakov, ktorí sa aspoň snažia, no zvyšok má učenie „na háku”. Potom učím ďalšiu triedu, kde väčšina na hodinách bojuje s preberanou látkou. Je to frustrujúce. Navyše, veľa žiakov takmer vôbec nečíta knihy. A popritom všetkom musím stále riešiť kopec problémov s ich správaním. Potom mi ledva ostáva čas na samotné vyučovanie. Myslím, že problém Generácie Alfa je bez ohľadu na úroveň vedomostí rovnaký – nemajú vôbec žiadnu vytrvalosť pri riešení úloh. Ak je niečo ťažké, vzdajú to. Ak sa niečo len zdá byť náročné, vzdajú to tiež. A úplne im chýba sociálne povedomie – nevedia, ako komunikovať a spolupracovať s rovesníkmi s rešpektom,” vyjadrila sa nemenovaná učiteľka na Reddite.
Krátka pozornosť, nadmerná závislosť od technológií a nezáujem o učenie – takto učitelia charakterizujú generáciu Alfa. Ide o deti narodené približne od roku 2010 do polovice roka 2024, ktoré vstupujú do školského prostredia úplne odlišného od toho, aké zažila predchádzajúca generácia Z.
Generácia Alfa si už od útleho veku prešla zásadnými zmenami vo vzdelávaní ako masívny nástup technológií a prerušenie prezenčného vyučovania počas pandémie COVID-19. Dnes sú digitálne zariadenia bežnou súčasťou tried, no spolu s ich prínosmi prichádzajú aj vážne problémy.
Horšie známky a nezáujem o učenie
Najnovšie medzinárodné aj národné testovania ukazujú, že v mnohých krajinách došlo k poklesu výsledkov v matematike a čítaní, pričom výkon žiakov často spadol pod priemer. Kríza sa netýka len vedomostí, ale aj samotného prístupu k učeniu. V triedach možno čoraz viac badať viditeľnú apatiu, nižšiu účasť na vyučovaní a slabšiu zodpovednosť za vlastný pokrok.
„Niektoré z detí nevedia ani povedať čas. A to dokonca ani na digitálnych hodinách,” posťažoval sa ďalší používateľ Redditu.
Ešte alarmujúcejší obraz ponúkol učiteľ stredoškolskej matematiky, ktorý sa denne stretáva s obrovskými medzerami vo vedomostiach: „Mal som študentov, ktorí fungovali možno na úrovni druhej triedy. Maturantov, ktorí v hlave nevedeli vyrátať 2×3. Tretiakov, ktorí nepoznali pojem odmocnina, alebo nevedeli, ako sa násobí nulou či jednotkou. Maturantov, ktorí nevedeli vyriešiť ani jednoduchú rovnicu. Prvákov, ktorí nevedeli sčítať ani odčítať. Dokonca som mal jednu druháčku, ktorá vôbec nechápala výraz o 20 viac.”
Zaujímavú skúsenosť mal s generáciou Alfa aj jeden vysokoškolský učiteľ: „Opýtal som sa ho, čo si myslí o texte. Bez slova vytiahol telefón, niečo doň napísal, chvíľu pozeral na obrazovku a potom začal čítať: ChatGPT hovorí, že… A pokojne mi odrecitoval odpoveď, ktorú mu vyhodila umelá inteligencia. Ani na sekundu mu nenapadlo, že by mohol povedať vlastný názor.”
Keď im systém umožňuje prejsť do ďalšieho ročníka s minimálnym úsilím a bez dôsledkov za časté absencie, žiaci prestávajú vidieť hodnotu v tom, aby sa do vzdelávania zapájali naplno – fyzicky aj mentálne.
Prečítajte si: Vymývanie mozgu alebo brainwashing: Ako funguje a ako sa mu brániť
Digitálna éra a jej vplyv na sústredenie
Rozšírenie smartfónov a osobných zariadení prinieslo školám nové možnosti, ale aj vážne výzvy. Zatiaľ čo tablety a notebooky zjednodušili prístup k informáciám a komunikáciu, otvorili aj dvere k neustálemu rozptyľovaniu – od hrania hier až po sledovanie sociálnych sietí počas hodín.
Digitálny svet zároveň priniesol do školského prostredia aj problémy, ktoré predtým existovali prevažne mimo neho – kyberšikanu, online konflikty či sociálny tlak. Neustála dostupnosť internetu uľahčila prístup k poznatkom, ale zároveň oslabila schopnosť sústrediť sa na úlohy, ktoré vyžadujú dlhší čas a úsilie.
Okamžitá odmena verzus trpezlivosť pri učení
Generácia Alfa vyrastá v prostredí, kde sú informácie aj zábava k dispozícii okamžite, často v rýchlej, vizuálne atraktívnej podobe. To mení ich očakávania od učenia – tradičné čítanie alebo písanie sa môže zdať pomalé a menej zaujímavé.
Sociálne siete prispôsobujú obsah záujmom používateľa, čím vytvárajú neustálu stimuláciu. V porovnaní s tým je bežná školská úloha či prezentácia pre mnohých málo podnetná. To vedie k strate trpezlivosti pri riešení zložitejších problémov a k poklesu vnútornej motivácie, teda ochoty učiť sa aj vtedy, keď to nie je jednoduché.
Prečítajte si: Dunning-Krugerov efekt: Prečo si niektorí ľudia myslia, že vedia viac, než vedia?
Ako prispôsobiť vzdelávanie novej generácii
Odborníci sa zhodujú, že súčasné vzdelávacie metódy často neberú do úvahy odlišnosti Generácie Alfa. Nestačí len sprísniť pravidlá – musíme aj prehodnotiť obsah a formu vyučovania. Riešením môže byť viac praktických, projektovo orientovaných a interaktívnych úloh, ktoré spájajú teóriu s reálnym životom.
Dôležité je tiež posilňovať schopnosť kritického myslenia. Dnešné deti majú tendenciu brať prvý nájdený obsah – často z videí či sociálnych sietí – ako fakt. Vzdelávací systém by mal reagovať aj na nové technológie, vrátane umelej inteligencie, ktorá dokáže generovať celé školské práce.