V decembri 2017 vyšla poviedka Kristen Roupenian s názvom Cat Person a razom sa stala virálna. Vydanie prišlo v čase, keď bolo hnutie #MeToo na vrchole a upozorňovalo na „toxické rande“. V príbehu sa opisuje znepokojujúce sexuálne stretnutie medzi vysokoškoláčkou Margot a Robertom, starším mužom, s ktorým sa stretáva v práci.

Poviedka bola uverejnená v magazíne The New Yorker. Cat Person od Kristen Roupenian je fiktívny príbeh, ktorý opisuje Margot, študentku v druhom ročníku na vysokej škole, ktorá si začne so starším, 34-ročným Robertom. Stretnú sa v divadle, kde Margot brigáduje. Začnú spolu flirtovať, chvíľu si píšu, a neskôr idú na rande. Počas ich spoločného času Margot kolíše medzi pocitom, že to je nádejné, že možno sa do neho zaľúbi, ale postupne je ním znechutená.

Nepáči sa jej, ako sa bozkáva, ale nakoniec idú k nemu, a keď sa spolu vyspia, Margot zistí, že to nebol najlepší nápad. „Toto je najhoršie životné rozhodnutie, aké som kedy urobila!” V nasledujúcich týždňoch sa mu Margot pokúša vyhnúť, ale má strach to priamo ukončiť. Jej spolubývajúca to ukončí za ňu a napíše mu, že nemá záujem. Robert jej však posiela správy, ktoré sú spočiatku milé, no po stretnutí v bare, kde ju vidí s kamarátom, končia agresívne. Príde jej nechutná správa na mobil: „Whore.“

Pre niektorých to bol príbeh o moci a o tom, ako sú ženy nenápadne donútené k sexu, ktorý nechcú. Iní v hlavnej hrdinke videli manipulatívnu mladú ženu, ktorá využila a bez dôvodu odhodila nepohodlného muža.

Prečítajte si: Občianske združenie Aj Ty v IT mení našu krajinu k lepšiemu. Vyhlásilo 1. ročník ocenenia Žena v IT

Bol to viac dokument než fikcia

Prekvapivý počet žien (a mnoho mužov) považovalo tento príbeh za pozoruhodne reálny, „viac ako dokument než fikciu“. Cat Person určite zachytila duch doby. Príbeh poukázal na bezmocnosť žien a viktimizáciu. Stvárnenie Margot ukazuje ženy, ktoré sa cítia byť vinné, ak najprv mužovi dajú šancu, a potom ho odmietnu.

Ženy sa cítia zaviazané, keď sa nechajú pozvať na pohárik, odviesť domov, a možno ho aj pozvú do bytu, a preto je im nakoniec trápne, keby ho mali odmietnuť. Hoci nastane okamih, kedy by najradšej povedali nie, nevedia ako cúvnuť. A preto, často len z pocitu viny, a aby nevyzerali ako rozmaznané deti, nechajú muža, aby si s nimi robil, čo chce. Je to jemne vynútený nežiaduci sex, alebo sex, ktorý je skôr odcudzením.

Úryvok z poviedky

Úryvok z poviedky Cat person od Kristen Roupenian, ktorá sa stala virálom:

„Margot sedela na posteli, zatiaľ čo si Robert vyzliekol košeľu a rozopol nohavice, stiahol si ich ku členkom, kým si uvedomil, že ma stále obuté topánky a zohol sa, aby si ich rozviazal.

Pri pohľade na neho, takého nemotorne zohnutého, s tučným a mäkkým bruchom pokrytým chlpmi, Margot cúvla. Ale myšlienka na to, čo by bolo potrebné na zastavenie toho, čo už dala do pohybu, bola zdrvujúca; vyžadovalo by si to množstvo taktu a jemnosti, ktoré považovala za nemožné.

Nebolo to tak, že by sa bála, že by sa ju pokúsil prinútiť urobiť niečo proti jej vôli, ale keby trvala na tom, aby teraz prestali, po tom všetkom, čo urobila, aby to posunula dopredu, by vyzerala rozmaznane a rozmarne, ako keby si objednala niečo v reštaurácii a potom, keď jedlo prišlo, si to rozmyslela a poslala ho späť.”

Čo hovorí autorka poviedky Cat person?

Stručne povedané, „Cat Person“ je príbeh o dvoch postavách – Margot, dvadsaťročnej vysokoškoláčke a Robertovi, mužovi okolo tridsiatky – ktorí idú na jedno zlé rande. Príbeh je rozprávaný v blízkej tretej osobe a veľká časť sa venuje opisu Margotinho myšlienkového pochodu, keď si uvedomí, že nechce mať sex s Robertom, no potom sa z rôznych dôvodov rozhodne, že do toho aj tak pôjde.

Prečítajte si: Zaujímavosti o filme Ako prísť o muža za 10 dní

Keď sa príbeh objavil na internete, mladé ženy ho začali zdieľať medzi sebou; povedali, že zachytáva niečo, čo zažili aj ony: pocit, že existuje bod, v ktorom je „príliš neskoro“ povedať nie sexuálnemu stretnutiu. Hovorili tiež, v širšom zmysle, o fenoméne nechceného sexu, ktorý nevznikol použitím fyzickej sily, ale kvôli otrávenému kokteilu emócií a kultúrnych očakávaní – rozpakov, pýchy, sebavedomia a strachu.

Bolo to, čo sa stalo medzi Robertom a Margot, otázkou súhlasu alebo nie?

Bol Robert darebák za to, že si nevšimol Margotino nepohodlie, alebo bola Margot na vine, že Robertovi nepovedala, čo cíti?

Mnohé ženy môžu mať problém povedať „nie” z rôznych dôvodov, ktoré sú často sociálne, kultúrne a psychologické.

Tu sú niektoré z hlavných faktorov:

1. Spoločenské očakávania

V mnohých kultúrach sú ženy tradične vychovávané tak, aby boli milé, starostlivé a ochotné pomáhať. To môže viesť k tomu, že cítia povinnosť vyhovieť požiadavkám druhých, aj keď im to osobne prekáža.

2. Strach z odmietnutia alebo konfliktu

Niektoré ženy sa môžu obávať, že ak odmietnu, môžu tým vyvolať negatívne reakcie, napríklad hnev, sklamanie alebo dokonca ukončenie vzťahu. Tento strach z konfliktu ich môže tlačiť k tomu, aby povedali „áno” aj v situáciách, kde by radšej povedali „nie”.

3. Pocit viny

Ženy môžu pociťovať vinu, ak niekoho odmietnu, pretože sa môžu obávať, že spôsobia druhému človeku nepríjemnosti alebo problémy.

4. Nízke sebavedomie

Ak má žena nízke sebavedomie, môže mať problém postaviť sa za svoje potreby a hranice. V takom prípade môže byť ťažké povedať „nie”, pretože sa bojí, že jej názor alebo potreby nie sú dostatočne dôležité.

5. Potreba byť prijatá

V snahe byť prijatá a obľúbená môžu ženy častejšie súhlasiť s vecami, s ktorými by inak nesúhlasili. Túžba po akceptácii a strach z odmietnutia môžu prevážiť nad osobnými potrebami.

Je dôležité poznamenať, že tieto dôvody nie sú univerzálne a nie každá žena sa s nimi stretáva. V modernej spoločnosti sa čoraz viac zdôrazňuje dôležitosť asertivity a schopnosti stanoviť si zdravé hranice, čo môže pomôcť ženám (a aj mužom) naučiť sa povedať „nie” bez pocitu viny alebo strachu.

Právo povedať nie v akomkoľvek okamihu

My ženy však máme právo v akomkoľvek okamihu povedať nie. Aj keď nám muž zaplatí večeru, aj keď nám spraví program alebo nás pozve na dovolenku. Vždy máme možnosť rozmyslieť si to. Veď ktorá z nás by radšej nešla nikam, keby dopredu vedela, ako to dopadne? Žiadnej z nás by nemal stáť falošný pocit viny za to, aby sme sa s niekým vyspali, lebo to, ako sa budeme cítiť potom, je oveľa horšie ako pár drobných za taxík.

Zdroj: https://www.newyorker.com/magazine/2017/12/11/cat-person