Júlia bola mamou, ktorá mala vždy všetko pod kontrolou. Keď sa jej narodil syn Adamko, zrazu sa celý jej svet zmenšil na jednu izbu, jednu postieľku a jedno malé, krehké telo, ktoré potrebovalo jej neustálu pozornosť.
Zo spánku ju prebralo každé zakašľanie či zafňukanie. Spala málo, stále počúvala, či dýcha. Keď mal Adamko rok, odmietla ho nechať s opatrovateľkou, lebo „nikto sa oňho predsa nepostará tak dobre ako ja”. Keď mal tri, bála sa ho pustiť do škôlky, lebo „veď tam môže spadnúť, niečo zjesť, niečo si urobiť”, preto škôlku na rok odložila.
A tak s ním bola stále. Hrali sa, čítali, chodili na ihrisko. Keď sa Adamko rozbehol k preliezačke, Júlia už stála pripravená pod ňou s vystretými rukami, keby spadol.
Čas plynul a Júlia si postupne začala všímať, že jej syn je bojazlivejší než iné deti. Nechcel sa ísť hrať ku kamarátovi. V škôlke sa bál skúšať nové veci, radšej sa pozeral z diaľky, aby sa náhodou niečo nestalo a na ihrisku sa držal pri mame, kým ostatné deti liezli po preliezačkách. Nechcel spať sám, lebo sa bál, že sa mame niečo stane, odmietal ísť k babke, aby ju nestratil z dohľadu, a keď sa mama zatvorila v kúpeľni, klopal jej na dvere.
Keď nastúpil do školy, bol bystrý a vnímavý, no opatrný, bál sa zlyhania aj skúšania nových vecí. Keď mu učiteľka povedala, aby niečo urobil sám, rozplakal sa. Mal totiž pocit, že bez mamy to nezvládne.
Až vtedy si Júlia ovedomila, že jej vlastný strach sa stal strachom aj jej syna.
Prečítajte si: Pripravte deti na chrípkovú sezónu: Pediatrička radí, ako posilniť imunitu aj pokoj rodičov
Úzkostlivá mama
Byť mamou je nádherná, ale aj nesmierne náročná úloha. Každá žena, ktorá sa stane matkou, sa ocitne vo svete neustáleho rozhodovania, zodpovednosti a obáv o svoje dieťa. Niektoré mamy však prežívajú tieto pocity intenzívnejšie než iné. Ide o tzv. úzkostlivé mamy.
Úzkostlivá mama má svoje dieťa rada celým srdcom. Je pozorná, citlivá, chce preň to najlepšie. No zároveň ju sprevádza neustály strach – že sa jej dieťaťu niečo stane, že spraví chybu, že niečo zanedbá. Každý kašeľ, každé zakopnutie, každá neznáma situácia sa stáva zdrojom obáv.
Tieto mamy kontrolujú dieťa častejšie, než je potrebné, volajú do škôlky či školy, uisťujú sa, že je všetko v poriadku. Ich vnútorný hlas im hovorí: „Čo ak?” A práve tento hlas ich často vyčerpáva.
Kde sa úzkosť berie
Úzkosť v materstve má mnoho príčin. Niekedy vychádza zo skúseností z detstva. Ak žena vyrastala v prostredí, kde bol strach bežný, môže ho prenášať ďalej. Inokedy ju spúšťa samotná zodpovednosť za nový život. Ale aj hormóny, nedostatok spánku, tlak spoločnosti a pocit, že musí byť dokonalá, vytvárajú ideálne podmienky pre úzkosť.
Niektoré mamy majú aj popôrodnú úzkosť, ktorá sa často zamieňa za „bežné materinské obavy”. V skutočnosti však ide o stav, ktorý si zaslúži pozornosť a podporu rovnako ako popôrodná depresia.
Keď láska dusí
Úzkostlivá mama nechce svoje dieťa obmedzovať. Jej konanie vychádza z lásky. No ak sa strach stane silnejším než dôvera, dieťa môže cítiť, že mu chýba sloboda. Môže sa báť samostatnosti, riskovania, objavovania sveta.
Postupne sa tak vytvára kruh obáv: mama sa bojí o dieťa, dieťa sa bojí o mamu. Láska sa mení na strach, ktorý bráni obom rásť.
Prečítajte si: To, čo sa dieťa naučí o láske od rodičov, formuje jeho schopnosť milovať druhých po celý život
Ako z kruhu von
Prvým krokom je priznanie si úzkosti. Pomáha hovoriť o svojich pocitoch s partnerom, kamarátkou, psychológom. Dôležité je tiež učiť sa dôverovať sebe aj dieťaťu. Uvedomiť si, že svet nie je len nebezpečný, ale aj krásny. A že dieťa potrebuje padnúť aj pochybiť, aby mohlo rásť.
