„Tieto Vianoce by mali byť časom pokoja a nádeje, no nemôžeme zatvárať oči pred tým, čo sa okolo nás deje,” hovorí Ivana, ex-riaditeľka spoločnosti Profesia. K dôležitej téme, vďaka ktorej je Slovensko opäť neslávne „slávne” v zahraničných médiách, sa vyjadrujú aj ďalší ľudia z biznisu a spoločenského života.
Protest OZ Mier Ukrajine na Námestí slobody pred Úradom vlády v Bratislave deň pred Štedrým večerom signalizoval jasné stanovisko: „Dosť bolo Ruska.” Skoro tritisíc ľudí apelovalo na pomoc Ukrajine, koniec vojny, ale najmä reagovalo na stretnutie premiéra, Roberta Fica, s ruským prezidentom Putinom v Kremli.
Ako spoločenský apel na situáciu vznikla aj verejná výzva: „Nie v našom mene” odmieta premiérovu návštevu Moskvy. Podpísať sa pod ňu môžete aj vy.
K návšteve Vladimíra Putina sa vyjadrili aj ľudia zo slovenského biznisu na profesionálnej sieti Linkedin. Viacero z nich apelovalo na hodnoty slobody, demokracie a mieru.
„Slovensko je na križovatke – naša budúcnosť je otázkou hodnôt, odvahy a schopnosti postaviť sa za to, čomu veríme. Keď sa náš premiér vybral k režimu, ktorý symbolizuje potláčanie demokracie a slobody, zradil nielen princípy, na ktorých je naša krajina postavená, ale aj dôveru ľudí, ktorí veria v spravodlivý a slobodný svet. Slovensko potrebuje zmenu,” vyjadruje sa Ivana Molnárová, zakladateľka firmy Alyra.
Potrebuje odvahu povedať jasné „nie” autoritárstvu a manipulácii. A potrebuje ľudí, ktorí veria, že naša krajina má na viac – že si zaslúžime lídrov, ktorí budú stáť za hodnotami slobody, demokracie a mieru. Tieto sviatky by mali byť pripomienkou, že zmena začína v každom z nás. Záleží na tom, ako sa rozhodneme, ako budeme konať a či sa odvážime požadovať lepšiu budúcnosť pre nás všetkých. Nech sú tieto Vianoce časom, kedy nájdeme silu stáť za tým, čo je správne – pre Slovensko, pre naše deti, pre našu budúcnosť.
Diplomat Miroslav Wlachovsky sa vyjadril k návšteve premiéra Roberta Fica v Moskve aj v mene členov predchádzajúcej, úradníckej vlády SR (2023):
„Ako členovia predchádzajúcej vlády odborníkov SR cítime povinnosť (a zodpovednosť) ozvať sa proti návšteve súčasného predsedu vlády SR Roberta Fica v Moskve. Táto návšteva predstavuje vážne poškodenie záujmov SR a jej medzinárodného kreditu. Robert Fico, ktorý dodnes nenabral odvahu navštíviť hlavné mesto Ukrajiny Kyjiv, sa rozhodol pre návštevu agresora, ktorý tri roky vedie zničujúcu vojnu voči nášmu susedovi. Agresora, ktorý Slovensko oficiálne označuje za nepriateľskú krajinu. Agresora, ktorý sa našim spojencom vyhráža tým, že na ich územia (a aj na slovenské mestá a obce) pošle rakety s jadrovými hlavicami. Robert Fico vie minimálne od roku 2008 o tom, že Rusko používa energie ako zbraň a nástroj vydierania. Zažil to. Odvtedy trestuhodne zanedbával diverzifikáciu a posilňovanie slovenskej energetickej bezpečnosti. Za tieto chyby dnes draho platíme. Chyby vlád Roberta Fica by sa nemali zakrývať slovnými útokmi na krajinu, ktorá tento problém nespôsobila. Nie je nič nepochopiteľné na tom, že Ukrajinci odmietajú pomáhať prezidentovi Putinovi plniť jeho vojenskú pokladnicu.”
„Táto neohlásená, netransparentná zahraničná cesta predsedu vlády a rokovania s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, na ktoré nemá mandát, sú v priamom rozpore so slovenskými záujmami i prijatými strategickými dokumentami, poškodzuje slovenskú pozíciu v Európskej únii ako aj našich politických a bezpečnostných spojencov, a vážne zhoršuje obraz našej krajiny v zahraničí.”
Pod vyhlásenie sa verejne podpisujú aj: Peter Balík, Daniel Bútora, Peter Dovhun, Jana Dubovcová, Silvia Hroncová, Milan Chrenko, Pavol Lančarič, Ľudovít Ódor, Martin Sklenár, Lívia Vašáková, Miroslav Wlachovský.
Ján Menkyna sa na sieti Linkedin vyjadruje: „Najviac ubližujú ľudia, čo v sebe cítia krivdu, zahanbenie, pokorenie a hlboký strach. Niekedy sú také veľké, že ich musia v sebe prekričať, alebo niečím prevalcovať. Ak majú v sebe takto silný motív, môže ich to viesť k manipulácii, koncentrácii a zneužívaniu moci, nenávisti, pomstychtivosti a nereflektovaniu. Ak sa deje zneužívanie moci v role lídra, tak sú prítomné tieto faktory: mimoriadne dobré ovplyvňovacie schopnosti, post s najväčšou mocou, ktorú už nikto nekontroluje, a túto moc upevňujú, a k tomu chorý motív. Na Slovensku sa v takýchto „lídroch“ opakovane veľká časť nášho národa vidí. Vníma ich asi ako silných mužov, ktorí sa postarali o svoju krajinu, „uchránili” ju pred „zhubnými záujmami” západných krajín. Mali sme takého prezidenta počas prvého Slovenského štátu, ktorého doteraz časť národa obdivuje a vidí ako mučeníka. Mali sme takého premiéra, ktorý sa bez nás rozhodol rozdeliť Česko-Slovensko a vo veľkom nám ukázal, v rámci svojej privatizácie, kto z toho najviac profitoval. Teraz máme premiéra, ktorý bez ohľadu na záujmy našej krajiny integrovanej do EÚ a NATO, koná na vlastnú päsť a je mu jedno daň, ktorú všetci zaplatíme.”
Andrej Zaťko sa zamýšľa, či robíme dosť pre to, aby sme nežili v krajine, kde si náš premiér podáva ruku s vojnovým zločincom a väčšina spoluobčanov to považuje za normálne. Urobili sme dosť pre to, aby sme mali iných lídrov?
„Ja za seba vravím, že nie. Mohol som a stále môžem robiť viac pre to, aby som sa nehanbil v zahraničí za to, že som zo Slovenska.” Ale jedna (politická) lastovička jar nerobí (či ako sa to vraví), aj keď vďaka aspoň za ňu… Potrebujeme ich ale viac. A so silnými, morálnymi, hodnotovými a skúsenými lídrami.
„Toto nie je krok predsedu vlády krajiny, o ktorej som ešte pred asi desiatimi rokmi mal ideály. Ideály o ďalšom rozvoji, západnom smerovaní a postupnom zlepšovaní politickej príčetnosti. Teraz len, ako ďalší z mnohých, konštatujem, že vedenie krajiny nekoná v mojom záujme a záujme našich detí. Nie v mojom mene!”
Martina Kolesárová z nadácie Pontis výzvu podpísala verejne ako nesúhlas s návštevou nášho premiéra v Moskve. Na svojom profile Linkedin dodáva: „Vianočné sviatky máme tráviť v kľude a pokoji s rodinami, prajem to každému. K môjmu kľudu prispeje aj to, že urobím aspoň to málo, čo je momentálne v mojich silách.”