Keď má bábätko problém sa prisať, mamičku bolia bradavky alebo má pocit, že nemá dosť mlieka, odpoveď na to, čo robiť, potrebuje hneď. Nie zajtra, keď zavolá laktačnej poradkyni. A nie ani po niekoľkých dňoch čakania na pediatra. Aj preto dnes môže byť prvou pomocou telefón, ktorý si zakaždým položíme vedľa postele.
Nový americký prieskum spoločnosti Orlando Health ukázal, aký výrazný tento trend už je. Ak by ženy vo veku 18 až 44 rokov riešili naliehavú otázku alebo problém s dojčením, 51 percent z nich by najprv siahlo po AI chatbote, sociálnych sieťach alebo internetovom vyhľadávači. Zdravotníckeho pracovníka, napríklad lekára alebo laktačnú poradkyňu, by ako prvú voľbu oslovilo 29 percent a rodinu či priateľov 21 percent.
Nie je ťažké pochopiť prečo. Mamička môže dostať odpoveď o druhej ráno, nemusí nikomu telefonovať. A nemusí ani vysvetľovať, že si nie je istá niečím, čo sa môže zdať „banálne”. Lenže práve pri dojčení môže byť rozdiel medzi všeobecnou radou a individuálnym posúdením veľmi dôležitý.
Internet nevidí, ako sa bábätko (ne)prisalo
Problémom online rád nie je iba to, že môžu byť nesprávne. Aj správna rada môže byť v konkrétnej situácii nevhodná.
Pediatrička Erynne Bowers z Orlando Health upozorňuje, že AI nedokáže posúdiť napríklad rastovú krivku dieťaťa, samotné prisatie k prsníku ani prípadnú poruchu oromotoriky, ktorá môže stáť za problémami s dojčením. No práve tieto detaily môžu rozhodovať o tom, čo treba urobiť ďalej.
Podľa Bowers sa približne tretina matiek, ktoré vyhľadajú jej pomoc, už stretla s nekvalitnou radou z internetu. V niektorých prípadoch online odporúčania viedli k oneskoreniu potrebnej starostlivosti alebo k problémom, ktoré si vyžadovali ďalšie riešenie.
To však neznamená, že internet či AI nemajú pri dojčení svoje miesto. Môžu pomôcť zorientovať sa v základných informáciách, vysvetliť pojmy alebo ponúknuť otázky, ktoré sa oplatí položiť odborníkovi. Rozdiel je v tom, či ich používame ako prvý orientačný zdroj, alebo ako náhradu za človeka, ktorý môže matku a dieťa reálne vyšetriť a pozorovať.
Kedy už nestačí hľadať odpoveď online?
Pri dojčení existuje množstvo situácií, ktoré nemusia znamenať vážny problém, ale zaslúžia si individuálnu konzultáciu.
Pomoc odborníka padne vhod napríklad vtedy, keď:
- bábätko má opakované problémy s prisatím alebo sa pri dojčení nevie udržať na prsníku,
- dojčenie výrazne bolí alebo bolesť neustupuje,
- bradavky sú popraskané či krvácajú,
- mamička má obavy, že dieťa neprijíma dostatok mlieka,
- dieťa nepriberá podľa očakávaní alebo pokračuje v úbytku hmotnosti,
- bábätko je pri dojčení nespokojné a nie je jasné prečo,
- dieťa má menej mokrých plienok, než by vzhľadom na vek malo mať,
- mamička má horúčku alebo výraznú bolesť prsníka.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) pri novorodencoch uvádza medzi varovnými signálmi napríklad dojčenie menej než osemkrát denne, problémy s prisatím, chýbajúce počuteľné prehĺtanie, pokračujúci úbytok hmotnosti po piatom dni či nedostatočný počet mokrých plienok. Pri obavách, že dieťa neprijíma dostatok potravy, odporúča kontaktovať zdravotníckeho pracovníka.
Ani bolesť nemusí byť „normálna súčasť dojčenia“
Jednou z oblastí, kde môžu internetové rady mamičku zbytočne upokojiť, je bolesť.
Určitá citlivosť prsníkov a bradaviek býva najmä na začiatku dojčenia bežnou situáciou. Samotné dojčenie by však po správnom prisatí nemalo bolieť. Pretrvávajúca bolesť môže súvisieť napríklad s nesprávnym prisatím, upchatým mliekovodom alebo mastitídou. CDC odporúča pri bolesti, najmä ak je spojená s horúčkou, kontaktovať lekára alebo zdravotnú sestru.
A práve tu vidíme hranicu digitálnej rady. Chatbot môže opísať možné príčiny, ale nedokáže sa pozrieť na prsník, sledovať techniku dojčenia ani posúdiť celkový stav matky a dieťaťa.
Prečo hľadajú mamičky rady najmä online?
Výsledok prieskumu nemusí znamenať, že ženy prestávajú dôverovať zdravotníkom. Skôr ukazuje na fakt, ako veľmi sa zmenil spôsob, akým si ľudia hľadajú pomoc.
Internet je dostupný okamžite. AI odpovie bez objednávania a sociálne siete ponúkajú skúsenosti tisícok ďalších rodičov. Pre ženu, ktorá je unavená, sama doma s plačúcim novorodencom a rieši problém uprostred noci, je takáto dostupnosť veľmi lákavá. A tiež môže byť jednoduchšie napísať otázku anonymnému chatbotu než priznať človeku, že si nie je istá, či jej dieťa pije dosť, či ho správne prikladá alebo či je bolesť ešte v norme.
AI môže byť začiatok. Nie posledná zastávka
A tak nejde o to, či má alebo nemá mamička používať AI. Oveľa užitočnejšie je vedieť, na čo ju používať.
Môže byť dobrým nástrojom na orientáciu, vysvetlenie odborného pojmu, prípravu otázok na konzultáciu alebo hľadanie základných informácií. Pri konkrétnom zdravotnom probléme však treba počítať s tým, že odpoveď nebude vychádzať zo skutočného vyšetrenia matky a dieťaťa. Pri novorodencovi je navyše dôležité sledovať nielen samotné dojčenie, ale aj to, či dieťa dostáva dostatok potravy. Medzi praktické ukazovatele patria napríklad frekvencia dojčenia, prehĺtanie, priberanie a počet mokrých a špinavých plienok.
AI z rodičovského života nemusíme vyháňať. Oveľa dôležitejšie je naučiť sa rozlišovať, kedy nám môže pomôcť zorientovať sa a kedy už potrebujeme človeka, ktorý sa pozrie na konkrétne dieťa a konkrétnu situáciu. Pretože pri dojčení niekedy nestačí vedieť, čo sa zvyčajne stáva. Potrebujeme vedieť, čo sa deje práve s naším bábätkom.