Dojčenie poskytuje bábätku nielen výživu, ale aj množstvo látok dôležitých pre jeho imunitu a vývoj mozgu. Rozsiahly výskum z Nórska teraz naznačuje, že dlhšie výlučné dojčenie môže súvisieť aj s nižšou mierou príznakov ADHD v detstve.
Vedci analyzovali údaje od približne 37 600 nórskych rodín a sledovali deti až do ôsmich rokov. Zaujímalo ich, či môže dĺžka dojčenia počas prvých mesiacov života súvisieť s tým, ako výrazne sa u detí neskôr prejavia problémy s pozornosťou, impulzivitou alebo hyperaktivitou.
Výsledky ukázali, že deti, ktoré boli dlhšie výlučne dojčené, vykazovali v priemere menej príznakov ADHD vo veku troch, piatich aj ôsmich rokov. Najvýraznejšia súvislosť sa ukázala u detí vo veku troch a piatich rokov.
Najväčší rozdiel sa ukázal počas prvých šiestich mesiacov
Matky zapojené do výskumu vypĺňali pol roka po pôrode dotazníky o tom, ako dlho svoje dieťa výlučne dojčili, kedy začali pridávať umelé mlieko, ďalšie tekutiny alebo pevnú stravu a ako dlho pokračovali v čiastočnom dojčení.
Výskumníčka a psychiatrička Berit Skretting Solberg z Univerzity v Bergene vysvetlila, že so zvyšujúcou sa dĺžkou výlučného dojčenia sa znižovala priemerná úroveň príznakov ADHD. Najsilnejšia súvislosť sa ukázala pri výlučnom dojčení do šiestich mesiacov.
Určitý priaznivý vzťah vedci zaznamenali aj pri kratšom alebo čiastočnom dojčení. Výsledky sa objavili u dievčat aj chlapcov, nešlo teda iba o jedno pohlavie.
Materské mlieko obsahuje mastné kyseliny, aminokyseliny, protilátky, prospešné baktérie a ďalšie biologicky aktívne látky, ktoré podporujú vývoj nervového systému. Vedci však zatiaľ nevedia presne určiť, či práve jeho zloženie vysvetľuje pozorované rozdiely.
ADHD nevzniká pre jednu chybu ani jedno rozhodnutie rodiča
Pri podobných výsledkoch je dôležité zdôrazniť, že ADHD nie je dôsledkom jedného rodičovského rozhodnutia. Ide o neurovývinovú poruchu, pri ktorej zohrávajú významnú úlohu genetické predispozície, fungovanie a vývoj mozgu aj viaceré vplyvy prostredia.
Dedičnosť patrí medzi najsilnejšie známe rizikové faktory. Dojčenie preto nemožno vnímať ako spôsob, ktorým rodič dokáže ADHD spoľahlivo zabrániť. Výsledky výskumu hovoria iba o miernej štatistickej súvislosti, nie o zaručenej ochrane.
Vedci sa snažili zohľadniť aj genetické riziko, vzdelanie rodičov, sociálne podmienky a ďalšie okolnosti, ktoré mohli výsledky ovplyvniť. Porovnávali dokonca súrodencov z rovnakých rodín. Aj po týchto úpravách zostala súvislosť medzi dlhším výlučným dojčením a nižšou mierou príznakov ADHD viditeľná, no stále bola iba mierna.
Výsledky môže ovplyvňovať aj samotné ADHD v rodine
Vzťah medzi dojčením a ADHD môže byť oveľa zložitejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Predchádzajúce výskumy ukázali, že ženy s ADHD môžu mať väčšie ťažkosti s dlhodobým dojčením. Vzhľadom na genetickú predispozíciu je u ich detí tiež vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich prejaví ADHD alebo niektoré z jeho príznakov.
Úlohu môže zohrávať aj správanie samotného bábätka. Deti, u ktorých sa neskôr prejavia črty spojené s ADHD, môžu byť už od prvých mesiacov nepokojnejšie, citlivejšie alebo náročnejšie na kŕmenie. Dojčenie sa preto niekedy skončí skôr nie pre rozhodnutie matky, ale pre komplikácie, ktoré rodina nedokáže ovplyvniť.
Výskum teda nedokazuje, že kratšie dojčenie spôsobuje ADHD. Ukazuje iba to, že medzi dĺžkou výlučného dojčenia a neskoršími príznakmi existovala v sledovanej skupine určitá súvislosť.
Matky by výsledky nemali vnímať ako dôvod na výčitky
Odporúčania o dojčení môžu v ženách, ktorým sa dojčiť nepodarilo, vyvolávať pocit zlyhania. Výsledky štúdie by sa však nemali používať na hodnotenie ani obviňovanie matiek.
Dojčenie ovplyvňuje zdravotný stav ženy aj dieťaťa, priebeh pôrodu, tvorba mlieka, užívanie liekov, bolesti, predčasné narodenie, psychické vyčerpanie či dostupnosť odbornej pomoci. Nie každá žena môže dojčiť šesť mesiacov a nie každé dieťa dokáže materské mlieko prijímať bez problémov.
Umelé mlieko zostáva bezpečným a regulovaným spôsobom výživy dojčiat. Rodičia by sa preto mali rozhodovať podľa potrieb dieťaťa, zdravotného stavu matky a odporúčaní pediatra či laktačnej poradkyne, nie pod tlakom alebo zo strachu, že jedným rozhodnutím ovplyvnia celý budúci vývoj dieťaťa.
Nórsky výskum prináša ďalší dôvod podporovať ženy, ktoré dojčiť chcú a môžu. Súčasne pripomína, že vývoj ADHD ovplyvňuje široká kombinácia faktorov a žiadna matka by nemala niesť vinu za diagnózu svojho dieťaťa.