Čo všetko vidíte na tejto fotke? Textil, hromadu šiat, vejár límcov, sadu odznakov, riflovinu, prúžky, čiernu, zelenú, slovenský (od)znak.
Ako to na vás pôsobí a čo vás ešte napadá pri pohľade na ňu? Je (ne)vkusná, (ne)zaujímavá, (ne)pekná kombinácia či kompozícia, ktorá (ne)dáva zmysel?
Idete v asociatívnom uvažovaní ešte ďalej? A až kam?
Možno ste ako ja a neuspokojíte sa s prvým obrazom, ktorý sa vám naskytne. Chce sa vám akosi ísť vždy o kúsok ďalej, ste ako ten zelený panáčik Ampelmann-Geher, neustále v pohybe. Kráča životu vpred.
Od Berlína do Dánska
Alebo “len” cestujete z alebo do Berlína. Každopádne si dávajte pozor na priestor (medzeru) medzi vlakom a nástupišťom. “Mind The Gap” neplatí len v Londýne. A možno to neplatí iba pri preprave… Môže to napríklad aj upozorňovať na rozdiel alebo medzeru (gap) medzi tým čo žijeme a tým, čo by sme skutočne žiť chceli…
Že by sa vám páčil kráľovský život? Napríklad v Dánsku? Koruna je okrem iného symbol moci – nad svojím životom, nezabúdajme. Okrem iného, ktorým je aj symbol osvietenia, či zmeného stavu vedomia.
Držme sa ale triezvo pri zemi
Držme sa ale triezvo pri zemi, kde sú naše korene. Nie je ťažké uhádnuť, že tie moje sú na Slovensku. K čomu mám ten (od)znak? Napríklad preto, aby som nezabudla, odkiaľ som a kde je moja rodná zem. Kam vlastne mierim? Asi tušíte, že tu ani tak nejde o zbieranie odznakov, ani suvenírov z ciest. Pretože tu vôbec nejde o to niečo mať alebo vlastniť.
Podstatné nie sú predmety
Alfou a omegou tohto príbehu je, že v hrubohmotnom svete sa obliekame do šiat. V jemnohmotnom svete nás šatia myšlienky a predstavy. Podstatné nie sú predmety, ale to ako na nich reaguje naše vedomie.
Ku všetkému, čo človek považuje za “vlastné”, je jeho vedomie pripútané neviditeľnými vláknami. Na každý predmet prenášame psychickú energiu. Všetko je tak zahalené závojom ľudskej mysle.
Predmety môžu byť nielen dobré a zlé, ale tiež nasýtené určitým úmyslom. Môžu nám tak prospievať a môžu nám i škodiť. Do akej miery sme si toho schopní uvedomiť, to závisí na pozornosti a vnímavosti každého z nás.
“Človek, ktorého zrak je roztekaný, ktorý si ničoho nevšimne a nič si nepamätá škodí sám sebe a svojmu okoliu. Človek, ktorý nerozvíja svoju schopnosť pozorovať, sa podobá hluchému a slepému.” (H.RERICHOVÁ, 2012, s.75)
Naša zodpovednosť za to všetko okolo je veľká, väčšia než si myslíme.
Tvorivé a ničivé sily sú v každom z nás. Na hmotu pôsobí ľudská aura. Nezdravá aura spôsobuje, že veci okolo sa ničia a hynú. Zdravá aura a jej energia má vplyv na dlhú životnosť vecí.
Čo vlastne je vo veci? Vo veciach, ku ktorým sa vzťahujeme? Čím sú nasiaknuté a čím ich sýtime my?
