Žanete Morovskej sa za jeden deň podarilo vyzbierať cieľovú sumu v kampani na platforme Startlab. V rozhovore sme zisťovali, prečo má jej kniha Manifest mladej ženy taký úspech, a spýtali sme sa aj:

• ako vznikol profil POP(Y)SKY,
• ako napísala knihu Manifest mladej ženy,
• v čom je kniha pre iné ženy zaujímavá,
• aké otázky má rada,
• čo radí iným autorom.

Pred vyše dvomi rokmi ste spoluzaložili profil POP(Y)SKY. Ako vznikol tento nápad? Na aké veci v živote ženy ste sa chceli zamerať?

Nápad vznikol z potreby tvoriť, reflektovať a tiež budovať komunitu, kde sa ženy môžu uvoľniť a prijať. S ilustrátorkou Ivet Patákovou, s ktorou som to založila, sme sa chceli zamerať na tie veci v živote, v ktorých si ako ženy neveríme a za ktoré sa možno hanbíme. Ani sme netušili, že to môže osloviť toľko ľudí.

Nedávno ste vydali knihu Manifest mladej ženy. Čo vás k tomuto kroku priviedlo? Vyvinula sa táto myšlienka práve popri tvorbe POP(Y)SKOV?

Vždy som vedela, že raz vydám knihu, akurát som si nebola istá, či už je vhodný čas (veď som ešte dosť mladá), a hlavne… kto by ma čítal? Pochybnosti, ktoré asi pozná každý, kto chce robiť niečo inak, niečo svoje, niečo, čo okolie hneď neschvaľuje. Vďaka pozitívnej odozve, ktorú sme dostávali na IG POP(Y)SKY som sa cítila posmelená a nakoniec som sa jedného dňa usadila na zadok a začala písať všetko to, čo sa nezmestilo do IG príspevkov.

O čom je kniha a pre koho je určená? Sú to skôr príbehy alebo zamyslenia?

Sú to poetické zamyslenia pretkané mojou čiastočnou autobiografiou – príbehmi, ktoré ma formovali. Je určená všetkým ženám, ktoré nežijú podľa seba, ale podľa toho, čo sa od nich očakáva. Inšpiruje čitateľky k tomu, aby boli slobodné. Verné samy sebe.

Kniha má veľmi zaujímavý vizuál, za ktorým stojí vaša sestra Laura. Aká bola spolupráca?

Ďakujeme, na vizuálnej podobe som si dávala záležať rovnako veľmi ako na vnútri. Je to veľké privilégium, že moja sestra je grafická dizajnérka, ktorá je jednak veľmi nadaná, ale druhak, ma veľmi dobré pozná. Veľa známych nám potom písalo, že majú pocit, akoby knihu písal a dizajnoval jeden človek. To je veľmi krásny kompliment. Spolupráca teda bola výborná a veľmi slobodná.

„Vadí mi, ak mi niekto kladie otázku a nemá úprimny záujem poznať odpoveď, chce len počuť to, čo mu vyhovuje, prípadne naznačiť tou otázkou, že niečo je v mojom živote zle.“

Ako dlho vám trvala príprava knihy? Čo bolo pri realizácii to najťažšie?

Najdlhšie a najťažšie bolo vytvoriť si osnovu a nájsť tú jednu nosnú tému. Samotné písanie mi potom zabralo mesiac (nepísala som však každý deň), editovala som ju opäť zhruba mesiac. Sestra popritom už tvorila dizajn obálky. Samotné zalomenie knihy a príprava na tlač šli veľmi rýchlo. Keď niečo veľmi chcete (a máte dobrý zámer), celé universum sa spojí, aby ste to dosiahli.

Aké boli ohlasy na knihu? Písali vám iné ženy, že sa s knihou stotožňujú?

Ohlasy boli a sú naďalej veľmi krásne a povzbudivé. Pravidelne dostávam správy, že kniha je veľmi autentická, vtipná a dušu~hladiaca. Čitateľky (ale občas aj čitatelia) oceňujú jej krátky formát a to, že ju dokážu prečítať na jeden dych. Presne tak som to chcela aj napísať, lebo ja sama mám problém dočítať knihy dokonca.

Dokážete od niekoho prijať aj otázky o svojom súkromí? Alebo si myslíte, že by mal každý počkať, kým o tom žena nezačne hovoriť sama?

Dokážem prijať otázky o svojom súkromí. Chápem ľudskú zvedavosť. Niekedy mi vadila, hlavne, keď sa otázky týkali oblasti, ktorú som nemala vyriešenú, alebo som ju považovala za neúspešnú. Dnes mi takéto otázky nevadia, som oveľa viac vyrovnaná a prijímam nedokonalé apekty svojho života. Mimochodom, čo je dokonalosť? Čo je úspech? To nech si každý definuje sám za seba.

Napokon, ja sama rada kladiem otázky rôzneho druhu. Čo mi však vadí je to, ak mi niekto kladie otázku a nemá úprimny záujem poznať odpoveď, chce len počuť to, čo mu vyhovuje, prípadne naznačiť tou otázkou, že niečo je v mojom živote zle. Otázky prezdrádzajú oveľa viac o tom, kto sa pýta, než o tom, kto odpovedá. Ja sama milujem klásť otázky a dosť často sa pýtam priamo – aj na vzťahy, ale nikdy nie s úmyslom ublížiť či zúžiť hodnotu človeka, len na jeden aspekt života –  napríklad má alebo nemá vzťah.

Aké otázky máte, naopak, najradšej?

Otázky, ktoré idú do hĺbky a chcú poznať príčinu vecí, javov, citov. Napríklad moja obľubená otázka, ktorú sa momentálne často pýtam znie: Prečo žiješ, tak ako žiješ? Alebo: Čo by si robil/a, keby si nemal/a strach? Takisto mám rada rôzne filozofické otázky o zmysle života alebo o tom, či existuje bezpodmienečná láska a ako ju žiť. Žiješ v láske? Vychádzajú tvoje činy z lásky alebo z nedostatku lásky?

Na vydanie knihy ste si zvolili ste crowdfundingovú platformu Startlab. Podľa čoho ste si vybrali túto cestu?

Chcela som mať čo najviac slobody. Ak by som šla klasickou cestou cez vydavateľa, musela by som pravdepodobne viac editovať obsah, možno by mi ju ani nechceli vydať. Tiež som sa inšpirovala ľuďmi v mojom okolí, ktorí tiež realizovali svoje sny – svoje diela – cez crowdfundingovú kampaň. Povzbudená ich príbehom a podporou, šla bez dlhého uvažovania touto cestou.

Vaša kampaň bola mimoriadne úspešná. Ake boli vaše pocity, prekvapilo vás to?

Cieľ požadovanej sumy som dosiahla v priebehu 24 hodín, potom to ľudia naďalej vrelo podporovali. To som úprimne nečakala. Zrejme mi veľmi pomohla vybudovaná komunita okolo POP(Y)SKY, moja veľká rodina a priatelia. Ich podporu si veľmi vážim a touto cestou ďakujem.

Čo ste sa pritom naučili? Čo by ste poradili začínajúcim autorom?

Naučila som sa, že napísať knihu je to najjednoduchšie. Skutočná práca začína vtedy, keď ju chcete dostať k ľuďom. Začínajúcim autorom by som poradila nech sa nenechajú odradiť. Nemajú čo stratiť. Knihu dnes vydáva kde-kto, kľudne to teda môžeš byť aj ty, aj on, aj ona. Keď vás to má naplniť, urobte to. A aj keby si vašu knihu prečítal len jeden človek, ktorého by to pohladilo na duši, stálo to za to.

Plánujete napísať aj niečo ďalšie?

Áno, tvorím už ďalšie texty, ale sama sa nechám prekvapiť, čo z toho vznikne… Nemám zatiaľ žiadne termíny ani plány, kedy by to mohlo vyjsť.

Čomu sa momentálne venujete?

Momentálne sa najviac venujem svojmu ďalšiemu srdcovému projektu, ktorý vznikol súbežne s knihou. Je to konverzačná hra, Hlbina, ktorá je celá postavená na otázkach. Jej cieľom je rozjímať, do hĺbky sa rozprávať a spoznávať – tak seba, tak iného človeka. Je to krásny projekt, v ktorom vidím popri svojom písaní rovnako veľký zmysel a naplnenie.  V týchto dňoch sme spustili kampaň na vydanie novej Hlbiny starých rodičov, ktorú chceme rozposlať do domovov seniorov na Slovensku. Ďalej sa venujem tvorbe newslettrov, ktoré posielam svojim čitateľom a tie najlepšie texty z tohto roka vyjdú aj v tlačenej podobe. Nebude to však kniha, ale skôr produkt s krásnymi dizajnovými a obsahovo naplnenými listami. Tak ako ľudia kedysi posielali si (úsmev).

„Mám rada rôzne filozofické otázky o zmysle života alebo o tom, či existuje bezpodmienečná láska a ako ju žiť.“

Čo by ste poradili ostatným mladým ženám, ktoré si túžia splniť svoj sen?

Nech zahlušia ten kritický racionálny hlas v mysli a nech sa naladia na tichý hlások v duši. Nech si ten veľký sen rozkúskujú na malé mini sny, a nech im idú v ústrety, aj keby ich rodina a okolie odrádzali. Nech vyšlú zámer a nech čakajú, ono často, to potom pride samo, ani neviete ako a zrazu to žijete. Dôležité je však chcieť a mať dobrý zámer. Treba veriť.

Foto na titulke: Kristína Roth