Ľudia z celého Islandu sa v utorok zišli v Reykjavíku na jednodňový štrajk za rodovú rovnosť. Organizátori vyzvali ženy a nebinárnych ľudí, aby v utorok prestali pracovať. Dokonca aj premiérka povedala, že sa zúčastní.
Očakávalo sa, že desaťtisíce žien a nebinárnych ľudí na Islande sa v utorok zapoja do jednodňového štrajku, ktorý organizátori označili za najväčšie úsilie krajiny na protest proti nerovnosti na pracovisku za takmer päť desaťročí.
Island je globálnym lídrom v oblasti rodovej rovnosti, ale má pred sebou ešte dlhú cestu, povedala Freyja Steingrímsdóttir, hovorkyňa Islandskej federácie verejných pracovníkov, najväčšej federácie odborov verejných pracovníkov v krajine.
„Island je často vnímaný ako nejaký druh raja rovnosti,“ povedala Freyja Steingrímsdóttir, organizátorka štrajku. „Ak chceme žiť v súlade s týmto menom, musíme sa pohnúť vpred a byť naozaj najlepší, ako môžeme byť – a nezastavíme sa, kým sa nedosiahne úplná rodová rovnosť.“
Island je pritom posledných rokoch na prvnom mieste indexu rovnosti Svetového ekonomického fóra (WEF). Úplná rovnosť nevládne ale ani tam, WEF tejto krajine udelilo skóre 91,2 percenta. Ženy na Islandu zarábajú v priemere o dvadsať percent menej ako muži. Slovensku tento rok patrila 62. pozícia zo 146. miest a dosiahli sme 72 percent.
Organizátori vyzvali ženy, aby v utorok prestali pracovať, vrátane domácich prác a starostlivosti o deti.
Dokonca aj premiérka Katrín Jakobsdóttir povedala, že sa zúčastní, pričom miestnym médiám povedala, že nebude zvolávať zasadnutie vlády a že očakáva, že budú štrajkovať ďalšie ženy v kabinete.
Ženy: Vezmite si deň voľna
Okrem rodovej rovnosti miezd a platov protest upozorní aj na problém násilia páchaného na ženách. „Boj za rovnosť neviedol k menšiemu rodovo podmienenému násiliu,“ povedala Drífa Snædal, organizátorka štrajku a hovorkyňa Stígamót, poradenského centra pre tých, ktorí prežili rodovo podmienené násilie. „Ženy: Vezmite si deň voľna,“ dodala.
Utorňajší štrajk, ktorý bol už siedmou takouto akciou Islandu za rodovú rovnosť za posledné desaťročia, je prvým celodenným štrajkom od roku 1975, keď sa v Reykjavíku zhromaždilo 25 000 ľudí. Školy a divadlá sa zatvorili a národná letecká spoločnosť zrušila lety, keďže väčšina letušiek boli ženy.
Island urobil veľký pokrok smerom k rodovej rovnosti
Už 14. rok po sebe mala krajina najlepšie celkové skóre v správe Svetového ekonomického fóra o globálnych rozdieloch medzi pohlaviami, zverejnenej v júni. V roku 2018 Island zaviedol nový zákon, ktorý od spoločností a vládnych agentúr vyžadoval, aby preukázali, že platia mužom a ženám rovnako.
Nerovnosti však pretrvávajú. Paritné skóre v mzdách a v zastúpení medzi vysokými úradníkmi od roku 2021 klesalo a čísla sú teraz bližšie k úrovniam z roku 2017, uvádza správa Svetového ekonomického fóra. Mzdový rozdiel, ktorý vyjadruje rozdiel medzi mediánom zárobkov žien a mediánom zárobkov mužov, je 21 percent.
Štúdia Islandskej univerzity z roku 2018 o vplyve traumy na zdravie žien zistila, že štvrtina žien uviedla, že boli znásilnené alebo zažili sexuálne násilie.
Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov na Islande väčší ako rozdiel v Belgicku a Taliansku, no oveľa menší ako v Británii, Nemecku, Spojených štátoch a Japonsku. Podľa správy Svetového ekonomického fóra má Európa najvyššiu rodovú paritu zo všetkých regiónov.
Tak ako v iných krajinách, Tatjana Latinović, prezidentka Islandskej asociácie pre práva žien, povedala, že ženy na Islande častejšie ako muži preberajú fyzickú a duševnú záťaž z domácich prác a starostlivosti o deti. Aj keby bola táto práca zadávaná externe, boli by to prevažne pracovníčky, povedala. „Tomuto hovoríte rovnosť?“ povedala, odvolávajúc sa na slogan pre štrajk.
„Nedosiahli sme úplnú rovnosť, ak nie je pre nás všetkých.“
Služby urgentnej a pohotovostnej zdravotnej starostlivosti uviedli, že v utorok budú v plnej prevádzke, ale očakávali sa ďalšie služby v hlavnom meste, vrátane nemocnice Landspitali, najväčšieho islandského zamestnávateľa v oblasti zdravotnej starostlivosti.
Keďže väčšinu učiteľov tvoria ženy, očakávalo sa aj skrátenie úväzku alebo zatvorenie škôl, informoval RÚV. A samotný vysielateľ uviedol, že očakáva, že sa štrajku zúčastní aj personál.
Organizátori požiadali ženy, aby nahlásili zamestnávateľov, ktorí ich odrádzali od účasti a pohrozili zverejnením zoznamu spoločností a inštitúcií, ktoré ženy menovali, hoci niektoré veľké spoločnosti na Islande štrajk podporili.
Hildur Ólafsdóttir, manažérka ľudských zdrojov spoločnosti Marel, dodávateľa služieb a softvéru pre potravinárske spoločnosti, uviedla, že spoločnosť povzbudzuje ženy a nebinárne zamestnankyne k štrajku a poskytne plnú kompenzáciu. „Jedna vec je mať rozmanitosť a inkluzívne politiky, aké máme my, ale podporou štrajku môžeme ukázať, že to nie sú len písmená v politike, ale aj činy,“ povedala Hildur Ólafsdóttir, ktorá bude štrajkovať aj v utorok.
Dni voľna žien pomohli zvýšiť povedomie verejnosti o rodových otázkach, povedala Valgerður Pálmadóttir, výskumníčka z Islandskej univerzity, ktorá študovala históriu ženských protestov. Ale vzhľadom na to, že od štrajku v roku 1975 uplynulo takmer 50 rokov, mnohí aktivisti považovali pokrok za príliš pomalý.
Deň voľna si berie aj Valgerður Pálmadóttir, obyvateľka Reykjavíku. Školy jej dvoch detí budú zatvorené a ona poverí svojho otca, aby ich zobral do práce.
Zdroj: Isabella Kwai a Jenny Gross, https://www.nytimes.com/2023/10/23/world/europe/iceland-equality-strike.html
Foto: