Konečne voľno! Aj keď… vziať si dovolenku na veľké upratovanie, znie asi tak geniálne, ako kúpiť si bežecký pás na Vianoce. Ale úprimne, ktorá žena sa nepoteší pohľadom na ligotavé okná?
Samozrejme, aby som nepôsobila ako workoholik v zástere, naplánovala som si aj „oddychové“ aktivity – tie, ktoré potešia oko i dušu. Čo tak kozmetika a masáž? Už si ani nepamätám, kedy som si to naposledy dopriala. Jedno je isté: raz za rok je fakt málo. Veľmi málo!
Zavolala som mojej milovanej kozmetičke Evičke:
„Máš pre mňa voľné okienko?“
„Jasné, zajtra ráno.“
Super! Nielen byt bude žiariť, ale aj ja. No, v rámci mojich možností. Snáď aspoň niečo sa dá zachrániť. Veď začať nie je nikdy neskoro, všakže? Dnes okná, zajtra odmena.
Eva je chodiaca dokonalosť. Vrásky nepozná ani z počutia a jej pleť by mohla byť reklamou na fontánu mladosti. Aj ja sa na ňu občas pozerám s jemnou závisťou. Ako sa to stane, že niekto vyhrá genetickú lotériu a ešte v rámci práce ju môže vylepšovať? Spravodlivosť asi nedávala pozor.
„Evička, čo nové v láske?“ spýtala som sa, keď mi nanášala zázračný krém. Rozžiarila sa: „Pikošky z fitka! Neznámy fešák mi zízal priamo do očí a… len sa usmieval!“
„Filmová romantika. A aj sa zmohol na slovo?“
„Vraj nikdy nevidel krajšie oči.“
„Tak to mal pravdu.“
„Ešte v ten večer mi napísal. Vtipne, milo, dvojzmyselne – ideálna kombinácia. Tá komunikácia ma nesmierne teší a trvá až dodnes. Je však záhadný. Ale pozvanie na rande? To teda nie!“
„A pozveš ho ty?“ podpichla som.
Eva sčervenala ako paradajka. Trefa!
Prečítajte si aj: Zo života žien: Daniela
Jeho správanie sa mi zdalo skôr podozrivé ako tajomné. Ale to bol len môj pocit. A tak som ju nechala v jej rozpačitosti a radšej si užívala jemné dotyky a omamnú vôňu krémov. Pri odchode sme si sľúbili aktualizáciu na tému tajomného Erika.
Slovo dodržala. O týždeň mi naozaj prišla správa:
„Je ženatý!“ a k tomu uplakaný smajlík.
„Akože? Čo sa stalo?“
„Oklamal ma! Ako som mohla byť taká slepá?“ plakala pomedzi nadávky, za ktoré by sa nehanbili ani steny v krčme.
Chvíľu som lovila nejakú múdrosť až som nakoniec zo seba dostala:
„Životné lekcie niečo stoja – niektoré peniaze, iné slzy. Ale obe majú hodnotu. Daj si hlboký nádych, výdych… a ideš ďalej. A nabudúce radšej lekcie zadarmo.“
Eva povzdychla: „Máš pravdu. Už mám predplatené na dlhú dobu dopredu.“
A tak som si s ligotavými oknami a životnou lekciou v duši dohodla ďalší termín. Lebo život pokračuje – so skúsenosťami aj s úsmevom.
